Kalendáre – kroniky národnostného pretrvávania

Kalendáre, akými sú Národný kalendár, Pazovský kalendár, Slovenský svetový kalendár, a od tohto roku aj Kovačický kalendár, patria medzi obľúbené tlačené periodiká (vojvodinských) Slovákov. Niektoré z nich zotrvávajú 100 rokov, niektoré sa teraz zrodili, jedno je však isté: ich popularita je stále rovnaká.

„Národný kalendár zotrval 100 rokov, lebo sa dokázal prispôsobiť výzvam doby, až toľko , že v určitom období si z ideologických požiadaviek korigoval aj  vlasné meno, ale nezanikol,“ hovorí Vladimír Valentík, zodpovedný redaktor Národného kalendára na rok 2021, ktorý vyšiel na sklonku minulého roka v Slovenskom vydavateľskom centre. „Na vstupných stranách namiesto kráľa, mali sme neskoršie po vojne prezidenta, až kým sme sa nedopracovali k tomu, aby sme si na tom mieste mohli zverejniť priliehavú báseň našich jubilujúcich slovenských vojvodinských básnikov.“

Presne tak je tomu v 100. ročníku Národného kalendára na rok 2021: priliehava báseň Paľa Bohuša, k jeho 100. výročiu narodenia. Niečo, čo trvá v menšinovej kultúre 100 rokov, stane sa inštitúciou osebe, erbovým znakom slovenskej komunity v Srbsku, hovorí Valentík a dodáva:

„Národný kalendár je náš obraz, naše zrkadlo a jednou najväčších kultúrnych hodnôt, ku ktorým sme sa dopracovali. Generácie sa na tejto skvelej práci vystriedali. Ak sa naša komunita má s čím pýšiť v súčasnosti, je to jednoznačne naša ročenka, naša národnostná kronika pretrvávania na týchto priestoroch – Národný kalendár,“ tvrdí Valentík.

„Popularita kalendárov môže vďačiť predovšetkým tradícii a prirodzenej, či skôr civilizačnej ľudskej potrebe robiť súvahy a plány. Kalendár na konci roka, keď je to aj najvhodnejšie, nám práve to poskytuje – okrem  poučenia a zábavy – pohľad za seba a pohľad pred seba,“ dodáva náš spolubesedník.

Valentík hovorí, že iné kalendáre, napr. aj Slovenský svetový kalendár, ktorý založil a podieľa sa pri jeho zostavovaní, či Pazovský kalendár, majú  pred sebou v Národnom kalendári vzor a výzvu, ktorej sa nie je ľahko vyrovnať.

Idea o vydávaní prvého ročníka Pazovského kalendára sa zrodila v hlave a duši nášho popredného spisovateľa a básnika, prekladateľa a publicistu Miroslava Demáka, staropazovského rodáka od roku 1993 žijúceho v Bratislave, pripomína Martin Prebudila, terajší zodpovedný redaktor tejto „lokálnej“ ročenky.

„Dodnes neviem, čo bol jeho základný pohnútok, ale pravdepodobne potreba, aby aj Staropazovčania mali niečo podobné ako čabianski Slováci v Maďarsku. V žiadnom prípade sa pritom nemyslelo robiť konkurenciu nášmu Národnému kalendáru, ktorý najnovším vydaním oslávil svoje sté narodeniny,“ hovorí Prebudila a dodáva:

„V úvodnom príhovore v najnovšom, už dvadsaťročnom, Pazovskom kalendári jeho zakladateľ a spočiatku i jeho zodpovedný redaktor Miroslav Demák, okrem iného, uvádza: „Napriek mnohým skeptikom, všetci čo sa na jeho zakladaní podieľali, boli presvedčení, že nás dvadsať rokov nič neodradí. Veď v celom svete – od Slovenska, cez Dolnú zem, Poľsko, Ukrajinu až po Spojené štáty americké, kde vyše sto rokov vychádzali kalendáre v jednotlivých mestách – dnes vychádzajú len dva: Čabiansky kalendár a tento, čo práve držíte v rukách. Zrieknuť sa tak výnimočného vydania by bolo hriechom, ktorý sme si nemohli dovoliť.“

Aký obsah ponúka Národný kalendár, Pazovský kalendár a Slovenský svetový kalendár?

Obsah kalendárov je určený ich cieľovou skupinou. Národný kalendár je tradičná, celomenšinová ročenka zameraný na minulosť, súčasnosť a budúcnosť slovenskej komunity v Srbsku, kým Pazovský je viacej lokálny.

„Národný kalendár je svojrázna tlačená a ilustrovaná kronika nášho života. Iné kalendáre majú lokálne zameranie a často sú aj tematicky zamerané. Národný kalendár má teraz už štandardnú štruktúru, vďaka ktorej sa snaží zaujať pozornosť rôznym vekovým (napr. Detský kútik), rodovým, alebo  profesionalnym (napr. Poľnohospodárstvo) záujmom príslušníkov slovenskej komunity v Srbsku. Okrem práce najdôležitejších menšinových inštitúcií a správ o usporiadaní predovšetkým celomešinových podujatí, Národný kalendár sa snaží predstaviť aj jednotlivé osobnosti nášho života, informovať a pobaviť svojich čitateľov, ale jednou z jeho dôležitejších funkcií je avizovať významné jubilea slovenskej komunity a jednotlivcov v Srbsku,“ približuje obsah Národného kalendára Vladimír Valentík.

Martin Prebudila hovorí o tom, čo možno čítať a vidieť v Pazovskom kalendári:

„Keď ide o obsahovú stránku, Pazovský kalendár, okrem súčasných a aktuálnych tém, sa snaží v každom novom ročníku monotematicky spracovať jednu oblasť, či už z dejín tohto prostredia, alebo z oblasti etnografie a etnológie. Napočítam iba niektoré doposiaľ spracované celky: pazovskí Slováci – hraničiari-vojaci, pazovské svadby, pazovskí vinohradníci a vinári, pazovskí harmonikári, pazovskí kroj a ďalšie pazovské zvyky a obyčaje… V najnovšom vydaní sú to pazovské pohľadnice, teda od tej najstaršej až po tie posledné, ako vieme, že už pár desaťročí žiadnu podobnú pohľadnicu v žiadnom novinovom stánku alebo kníhkupectve nenájdeme.“

Slovenský svetový kalendár, ktorý vznikol pred takmer piatimi rokmi a teraz práve vyšiel jeho piaty ročník, obsahom a zameraním sa líši od všetkých podobných ročeniek u nás a vo svete.

„Slovenský svetový kalendár je prvý pokus vo svete vytvoriť spoločnú ročenku v tlačenej a elektronickej podobe pre Slovákov vo všetkých kútoch sveta, ktorú vydáva jedna krajanská komunita mimo Slovenska, v tomto prípade v Srbsku. Idea skúsiť urobiť niečo také bola veľkou výzvou. V jej kladný výsledok málokto veril, okrem mňa a Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, ktorá sa už na samotnom začiatku ochotne pridala k tomuto projektu. Úspešný priebeh realizácie už piatich ročníkov môže byť pýchou životaschopnosti a podnikavosti slovenskej komunity v Srbsku,“ vysvetľuje Vladimír Valentík a dodáva:

„Slovenský svetový kalendár priblížil Slovákov v diaspore a slovenské enklávy od Argentíny až po Austráliu. od Kanady až po Cyprus , či Libanon. Takmer vo všetkých európskych krajinách žijú Slováci a majú svoje spolky, najnovšie napríklad aj v Slovinsku a všetci sú ochotní dať vedieť o sebe a o svojej snahe pri zachovaní národnostnej identity v cudzine, či v novom domove. Po piatich rokoch sme si vybudovali takú redakčnú sieť spolupracovníkov vo vyše tridsať krajín sveta. Mám pocit, že sme odhalili „pole neorané“. Práca na Slovenskom svetovom kalendári je skutočne prácou, ktorá napĺňa a ktorá robí vo svete dobré meno našej slovenskej komunite a Srbsku.“

Kalendáre sa financujú z entuziazmu, vďaka patrí sponzorom a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Spomínané kalendáre vznikli a zotrvávajú predovšetkým z entuziazmu. Podpora z projektov, ktorá sa im dostáva sa minie hlavne na tlačiarenské náklady. 

„Národný kalendár nemal dlho žiadnu finančnú podporu a financoval sa predovšetkým z predaju a z inzercie, či novoročných firemných blahoprianí. Aj v súčasnosti by to teoreticky bolo možné, ak by sa väčšina prác na príprave konala ochotne a gratis. Práve preto môžem tvrdiť, že sú kalendáre finančne najsebestačnejšie, alebo lepšie povedané, najbližšie k finančnej sebestačnosti zo všetkej našej periodickej tlače,“ hovorí Vladimír Valentík.

Národný kalendár v posledných rokoch sústavne podporuje iba Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Predtým mu jediným podporovateľom bol vydavateľ Tlačiareň Kultúrav Petrovci.

„V priebehu sto rokov Národný kalendár iba niekoľkokrát podporila AP Vojvodina a nikdy Národnostná rada alebo Ustav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vďační sme im však, že využívajú možnosť inzerovať a blahoželať  v Národnom kalendari za úhradu. Tu  však musíme predovšetkým vďačiť naším podnikom, akým je  napríklad Slovan zo Selenče, Autoservis Triaška v Petrovci, továreň obuvi Vkus z Kovačice, ktorí nás vďaka svojmu pravidelnému inzerovaniu v Národnom kalendári podporujú už desaťročia,“ dodáva Valentík. „Slovenský svetový kalendár však zatiaľ také možnosti nemá.  Od začiatku je podporovaný Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí  a dvakrát jeho vydanie podporila aj AP Vojvodina.“

Prečítajte aj článok Kultúra má slovo: Čo nám dal, a čo odňal rok 2020?

Aj Pazovský kalendár takmer od začiatku vychádzania podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, lokálna samospráva (niekedy viac, niekedy menej) a naposledy aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. „Ruky prikladajú aj viacerí pazovskí dobrodinci a sponzori, ktorí sú od začiatku s nami a túto ročenku stále cítia ako svoju.“

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.