Eko dizajn našich životov

Kam zmizla Mliečna cesta nad Báčskym Petrovcom?

svetlosno zagađenje

Na oblohe nad Báčskym Petrovcom sa pomaly striedajú Slnko a Mesiac. Teleskop na dvore profesora fyziky Jaroslava Grňu netrpezlivo čaká nazrieť do minulosti. Hoci svetlo sa šíri rýchlejšie ako čokoľvek iné, predsa mu trvá, kým dôjde, takže nočná obloha je vlastne historická mapa. Niektoré časti mapy minulosti však zostávajú nedosiahnuteľné.

„Vidí sa iba Mesiac, Jupiter a jedna kométa, ktorá smeruje k obzoru a nie je vždy viditeľná,“ hovorí Grňa, pokým usmerňuje teleskop na náš jediný satelit.

Dôvodom je – vysvetľuje profesor – svetelné znečistenie (iné názvy: rušivé svetlo, svetelný smog, pozn. red.) spôsobené zlým riešením pouličného osvetlenia, ktoré oslepuje nielen vodičov, ale aj pilotov nočných liniek. K tomuto fenoménu prispievajú svietiace billboardy, blikajúce reklamy a svetelná dekorácia fasád.

Za serióznejším pozorovaním nebeských telies musí Jaroslav Grňa ísť na tmavšie miesto. © Sanja Đorđević, Storyteller

„Nepotrebujeme osvetľovať oblohu, pretože po nej nechodíme. Svetlo sa rozptyľuje v atmosfére a znižuje kontrast medzi hviezdami a samotnou oblohou. Keď je svetlo silné, nemôžeme vidieť slabšie hviezdy, hmloviny, a dokonca ani tie najjagavejšie hviezdy,“ vysvetľuje Grňa.

Ale hlavný zdroj problému nepochádza z tohto mestečka. Na juhovýchode sa zdá, akoby sa nad Novým Sadom týčila obrovská kupola utkaná zo svetla. Svetelné znečistenie sa môže šíriť stovky kilometrov, takže aj fotóny z Belehradu majú dosah na Grňov teleskop.

„Keď sa odíde dostatočne ďaleko od urbánnych miest, môže sa vidieť Mliečna cesta, dokonca aj susedná galaxia – Andromeda. Obávam sa, že deti v budúcnosti nebudú môcť vidieť galaxiu, v ktorej žijeme,“ zamýšľa sa Grňa.

Mapa svetelného znečistenia Európy (zdroj: lightpollutionmap.info)

Obavy profesora sú oprávnené.

Až 80% znečistenej nočnej oblohy je v Európe, čo znamená, že 99% jej obyvateľov nevidí Mliečnu cestu.

O niečo tmavšie hviezdy vidno nad najsevernejšími časťami Škandinávie a neprístupnými časťami Álp, hovorí Dajana Bjelajac, predsedníčka Združenia Carpe Noctem. V našej krajine sú takéto miesta väčšinou v pohraničných oblastiach, nad chránenými územiami alebo pohoriami, ktoré nie sú obývané.

„Jednou z najlepších lokalít – kvôli čomu je tam postavené naše najväčšie observatórium – je vrch Vidojevica neďaleko Prokuplja, ale spomeniem ešte aj Đerdap, Taru, Zlatar, Goliju, Pešter, Vlasinsko jazero, pohorie Stará planina,“ vymenúva táto asistentka z Katedry geografie, turizmu a hotelierstva Prírodovedno-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade.

Dajana Bjelajac pracuje na zvyšovaní povedomia ľudí o svetelnom znečistení. Foto: zo súkromného archívu

Bjelajac spomína aj miesta, ktoré nie sú zbavené svetelného znečistenia, ale kde sa určite dajú pozorovať a fotografovať nebeské telesá. Vo Vojvodine sú to: Deliblatská piesočina, Pohorie Vršac, niektoré časti Frušskej hory, potom Zasavica, Horné Podunajsko a podobné lokality.

Svetelné znečistenie – no a čo?!

Spali ste dobre minulú noc? Ak áno, pouličné svetlo pravdepodobne nesvieti priamo do vašej izby.

Vedci dokázali, že umelé svetlo môže ovplyvniť sekréciu melatonínu – hormónu spánku. Tak napríklad tím vedcov z Iránu dospel k záveru, že svetlo s kratšou vlnovou dĺžkou, vyššou intenzitou a chladnejšou farbou vedie k potlačeniu sekrécie melatonínu, väčšej uvedomelosti, menšej ospalosti, zvýšenej pozornosti a rýchlejším reakciám – všetko, čo nepotrebujeme pred spočinutím. Narušený cirkadiálny rytmus môže ovplyvniť aj vznik iných ochorení.

Nerozlišovanie medzi nocou a dňom ovplyvňuje aj zvieratá, ktoré sú nevhodným osvetlením dezorientované, menia svoje správanie, čo vedie aj k vyhynutiu druhov.

Kedy ste naposledy videli svetlušky? Svetelné znečistenie zasahuje do ich rituálu párenia, takže je ich menej. Umelým svetlom sú najviac ohrozené živočíšne druhy, ktoré sú aktívne v noci.

Dobrou investíciou jednoznačne nie sú ani zbytočné svetelné dekorácie, ako napríklad osvetlenie fasád či výkladov, ktoré sa blyštia aj v noci, keď nikto vedľa nich neprechádza. Kto aj prejde okolo nich o tretej ráno, určite nerozmýšľa nad novými topánkami alebo o novom kabáte.

No v Lazarevci a Kostolci (mestá, v ktorých sa nachádzajú tepelné elektrárne, pozn. red.) sa však kvôli gýčovému vkusu stavbárov a bezmyšlienkovitému konaniu obchodníkov prihodí omnoho viac lignitu, ako je potrebné, a tým sa dostane do vzduchu, tiež do našich pľúc zbytočne viac oxidu uhličitého a iných znečisťujúcich látok.

Bodové svetlá či reflektory pre riešenia v regióne

Jedinou iniciatívou, ktorá sa v súčasnosti týmto typom znečistenia v Srbsku zaoberá, je Združenie Carpe Noctem z Nového Sadu. Stratégia neexistuje, a tento jav sa nespomína ani v dokumentoch v zásuvkách štátnych inštitúcií. Dajana Bjelajac hovorí, že je to tak aj dobre.

„Je lepšie mať jednu organizáciu – zloženú z odborníkov a entuziastov – ktorá poskytuje čo najpresnejšie informácie, než niekoľko sporadických pokusov, ktoré sa rozsypú, a nakoniec problematika zamrie,“ domnieva sa táto aktivistka.

Za účelom zvýšenia povedomia občanov a občianok pravidelne organizujú workshopy a prednášky, ale aj nočné Astro prechádzky po Frušskej hore, ktoré sa zakaždým tešia mimoriadnemu záujmu. Umelé osvetlenie sa snažia obmedziť na minimum, aby účastníci týchto prechádzok dokázali čeliť strachu z tmy, a aby svojim očiam pripomenuli, ako vyzerá prirodzená noc.

Nad Vojvodinou už nie je skutočné, prirodzené nebo. (zdroj: lightpollutionmap.info)

„Zatiaľ možno najväčším počinom je účasť na formovaní prvého Parku tmavej oblohy v Srbsku (srb. Park tamnog neba u Srbiji), kde spolu s Ministerstvom vedy, technologického rozvoja a inovácií Republiky Srbsko, Mestom Prokuplje, Centrom na podporu vedy a Astronomickým observatóriom Belehrad pracujeme na ochrane Vidojevice a jej zakreslením na medzinárodnú mapu astro-turistických lokalít,“ potešene hovorí Bjelajac.

V Chorvátsku bol pred piatimi rokmi prijatý Zákon o ochrane pred svetelným znečistením (chorv. Zakon o zaštiti od svjetlosnog onečišćenja). Tento zákon trestá investorov a operátorov vonkajšieho osvetlenia, ak svetlo horí aj počas dňa, osvetľuje okná či dvere obytných budov, a ak usmerňuje svetlo k oblohe a podobne. Pokuty sa pohybujú od 3.300 do 13.200 eur. V roku 2006 Slovinsko prijalo nariadenia obmedzujúce používanie vonkajšieho osvetlenia.

„Myslím si, že občania musia najskôr vedieť, pred čím sa musia chrániť a prečo je dôležité, aby bolo svetlo uznané za „znečisťovateľa“, a až potom by sme mali prísť s návrhom Zákona o ochrane pred svetelným znečistením. V opačnom prípade sa obávam, že každý nápad na zhasnutie alebo zníženie osvetlenia počas nočných hodín bude chápaný ako bezpečnostné riziko, a vo všeobecnosti ako nejaký krok našej spoločnosti späť – namiesto vpred,“ myslí si Bjelajac.
„Žiaľ, naučili sme sa spájať silné osvetlenie s pokrokom, pohodou a bezpečnosťou, zatiaľ čo prirodzená tma sa nám stala neprirodzenou – a že ako takú, máme sa ju vyhýbať,“ uzatvára Dajana.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Sanja Đorđević and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.