Daniel Válovec z Kovačice vyrába lampy z netradičného materiálu, ktorý síce lampu pripomína, ale ňou nie je – z tekvice. Poznáme ich skôr z amerického Halloweenu, alebo ako chutnú sladkosť pri obedovom stole, ale ako lampy? To určite nie. Iste ste stokrát prešli okolo tekvice, a nikdy ste si nepomysleli na to, že sa z nej môže vyrobiť umelecké dielo. Kto by chcel tráviť 150 hodín nad tvorbou tekvicovej lampy. Tá má niekedy vyše tisíc detailne spracovaných bodiek, ktoré nielen presvetlia izbu, ale vytvoria aj atmosféru.
Daniel Válovec (1981) žije a pôsobí v Kovačici, v Srbsku. Umenie ho baví od malička, najmä kresba a maľba. Po ukončení slovenského gymnázia v Kovačici, vyštudoval dizajn na Univerzite v Belehrade. Po ukončení školy stále pracuje ako dizajnér obuvi. Svoje umelecké vlohy a idey, popri práci s kožou, vnáša do výroby lámp z tekvíc. V roku 2013 spolu s kolegami založil združenie Kreatornica, zoskupujúceho ľudí, ktorí sa zaoberajú tradičnými remeslami či výrobou rôznych umeleckých vecí.
Jeden múdry človek raz povedal:
„Keď si kupujete niečo od umelca, kupujete si niečo viac než len predmet. Kupujete si stovky hodín pokusov a omylov, kupujete si roky sklamania i čistej radosti. Nekupujete si len vec, kupujete si kúsok srdca, kúsok duše a kúsok jeho života… „
Kedy vznikol nápad (inšpirácia) vytvoriť lampy z tekvice?
Daniel: „Bolo to roku 2005 po ukončení štúdia dizajnu v Belehrade. Po dlhšom čase plnom záväzkov zrazu som sa ocitol na civilnej vojenskej službe. Bol to pre mňa povinne strávený čas, kde som mal nadostač priestoru na kreatívne myšlienky. Jedna z tých ideí bola spojiť úžitkové umenie zo suchým plodom tekvice. Pokúsil som sa a vtedy vznikla moja prvá lampa.“
Aký je celkový proces pri výrobe takejto lampy?
Daniel: „Výroba jednej lampy je proces, ktorý je zložený z viacerých fáz. Najprv výber tekvice, ktorá musí byť dobre vyschnutá, kvalitná, s hrubým mäsom vhodným pre carving. Potom nasleduje čistenie, impregnácia, príprava, dizajn ornamentov, farbenie, dierkovanie, carving a pyrografia, voskovanie, výroba dreveného podstavca, príprava elektriky a inštalácia na podstavec. Každá táto fáza vyžaduje mnoho trpezlivosti a priamo vplýva na kvalitu lampy.“
Ako dlho trvá výroba lampy a od čoho to závisí?
Daniel: „Proces výroby jednej lampy najčastejšie súvisí s veľkosťou tekvice a komplexnosťou dizajnu ornamentov na samotnej lampe. Často závisí aj od inšpirácie, a tak sa stane, že začnem robiť novú lampu, ale v jednej chvíli zastanem, lebo som nie spokojný s nejakou čiastkou alebo detailom. Potom tekvicu na chvíľu odložím a začnem robiť druhú, aby mi po určitom čase prišiel nápad a ukončím ju. Na samom začiatku, keď som robil jednoduchšie lampy, jedna lampa vznikala 2-3 dni. Dnes, keď sa snažím vytvoriť komplexný dizajn a dávať dôraz na každý detail, práca na lampe trvá aj viac ako 150 hodín.“
Kedy sa venuješ výrobe lámp?
Daniel: „Keďže je výroba lámp pre mňa zatiaľ iba hobby, jediný čas, ktorý mi zostáva na tvorbu je, keď sa skončia všetky denné povinnosti. Vedľa päťčlennej rodine toho ôasu, žiaľ, nemám veľa, ale sa ho snažím využiť maximálne. Najčastejšie je to v nočných hodinách, keď mám najviac pokoja.“
Prečo práve tekvica?
Daniel: „Bolo to úplne náhodou. Vtedajšia kolegyňa ,,z vojenčiny” mala doma vysušené tekvice a chcela ich zahodiť. Ja som sa v tom momente rozhodol, že si ich vezmem, vôbec nevediac, čo s nimi budem robiť. Tie suché plody tekvíc ma lákali, aby som z nich niečo vytvoril a bolo mi ľúto zahodiť ich. Predsa sú to plody prírody, umenie prírody. Videl som v nich materiál, ktorý má potenciál na umenie.“
Suché plody tekvíc ma lákali, aby som z nich niečo vytvoril a bolo mi ľúto zahodiť ich. Predsa sú to plody prírody, umenie prírody. Videl som v nich materiál, ktorý má potenciál na umenie.
Lampy majú zaujímavé vzory. Kde nachádzaš inšpiráciu?
Daniel: „Najväčšiu inšpiráciu čerpám z prírody. Inšpirujú ma rôzne symetrie, aké vidno na slnečnicovom kvete, rôzne organické tvary, ako sú korály, krištály, tiež Fibonacciho postupnosť, podľa ktorej sa formujú rôzne tvary v prírode a rôzne drahokamy. Aj samotná tekvica je plod prírody. Kebyže chcem urobiť dve rovnaké lampy, to sa nedá, lebo ani jedna je nie rovnaká. Každá má svoj jedinečný tvar, ktorý vlastne na začiatku určuje smer v ktorom sa proces dizajnu bude pohybovať.“
Akú funkciu vykonávajú lampy okrem svietenia?
Daniel: „Na každú moju lampu sa dá pozerať z dvoch perspektív. Keď lampa nesvieti, predstavuje umeleckú sochu organického tvaru a textúry s detailne dizajnovanými ornamentmi. Keď sa zapojí, pomocou svetla sa tie ornamenty reflektujú na priestor, v ktorom sa nachádza, vytvárajúc harmóniu svetla a tieňa.“
Aké výhody majú konkrétne tieto lampy?
Daniel: „Možno by výhoda bola tá, že je každá lampa unikátna a originálna. Na moje lampy sa viac pozerám, ako na umelecké diela a nie ako na veci, ktoré majú praktickú výhodu osvecovať niečo.“
Experimentuješ aj so svetlom, ako takým, v lampe?
Daniel: „Viac sa zaoberám kompozíciou svetla a tieňmi na samej lampe, ako s experimentovaním so svetlom v technickom zmysle, ako sú žiarovky, ovládače a iné veci. Jedna z charakteristík a cieľov pri každej mojej lampe je práve kompozícia svetelných, tmavých a carvingovaných plôch, ktoré striedaním vytvárajú jedinečnú harmóniu svetla a tieňov. Keď ide o žiarovky, používam iba halogénové žiarovky, ktoré dávajú teplé svetlo a tiež som na jednej z mojich najnovších lámp použil diaľkový ovládač s dimerom.“
Ktorá z lámp je pre teba najvzácnejšia a prečo?
Daniel: „Každá. Kým nevyrobím novú a tak až po poslednú, čo som urobil. Proste nemôžem vybrať ani jednu, lebo každá má vlastný príbeh. Možno by som mohol povedať, ktorá bola najvzácnejšia pre moju manželku. Jedna lampa bola u nás v dome dlho. Považovali sme ju za našu, a keď som ju neplánovane predal, zistili sme, že nám bola vzácnejšia, ako sme si mysleli. Ale ihneď jej miesto nahradili nové lampy.“
Akým spôsobom prezentuješ svoje lampy?
Daniel: „Lampy prezentujem pod brendom Dart Lamp na mojej webovej stránke, ktorá je ešte vždy vo fáze upravovania, ako aj na sociálnych sieťach, ako je Facebook, Instagram a Pinterest. Lampy tiež prezentujem na Umeleckom jarmoku v Piešťanoch na Slovensku, môžem povedať už tradične, pod vedením organizácie Tradičné ľudové umelecké remeslá, s ktorou mám výnimočne dobrú spoluprácu. Keďže výroba jednej lampy trvá aj niekoľko mesiacov, žiaľ nikdy nemám nadostač času na to, aby som ich prezentoval na nejakej výstave v galérii, čo je jedna z mojich veľkých túžob.“
S akými reakciami sa stretávaš pri prezentácii svojich lámp?
Daniel: „Sú to rôzne reakcie, hlavne pozitívne. Najviac je prekvapujúcich reakcií na to, že je to vytvorené z tekvice. Keď lampa nesvieti, tak si ľudia vôbec neuvedomujú, čo to je. Iba, keď zasvieti sa prekvapia, že je to vlastne lampa. Najčastejšie sa pýtajú koľko dierok je na jednej lampe, na čo ja nikdy nemám odpoveď, lebo ich je na tisíce.“
Akým spôsobom reaguje na tvoju umeleckú prácu tvoja rodina?
Daniel: „To sa najlepšie môže opísať situáciou, keď deti na trhu videli tekvicu, tak na ňu hovorili „lampa“. Jedna z väčších výziev v rodine je organizácia času pre tvorenie. Čas si vystriedam s manželkiným, ktorá vyrába mydlá LadaSoaps. Tiež sa snažíme, aby sme spolu účinkovali na podujatiach (s lampami a mydlami). Keď je na to možnosť, urobíme si z toho rodinný výlet.“
Máš nejakú vysnívanú predstavu o lampe, ktorú by si chcel urobiť, alebo o nejakom inom umeleckom diele?
Daniel: „Mohlo by sa povedať, že nemám nejaký určitý a konečný cieľ. Pre mňa je tvorenie proces, ktorý sa rozvíja s každou nasledovnou lampou. Cieľ si postavím pre každú novú lampu a nechám, kam ma to na konci privedie.“
Ján Chrťan
Pridaj komentár & Dodaj komentar