Spoločnosť

Keď štát nechá občanov v štichu v najkritickejších okamihoch ich života, ony strácajú dôveru v inštitúcie

informisanje

Neistota a nedostatok presných informácií poznačili epidémiu covid-19 v Srbsku a pravdivé a včasné informovanie občanov zostalo jedným z najohrozenejších práv. Aj zdravotnícki pracovníci aj pacienti sú príliš unavení a zaťažení neistotou, kedy sa život vráti do normálu. Podnikateľov, pohostinských podnikateľov, hudobníkov taktiež nezavalil pocit neistoty a frustrácie z nedostatku presných informácií, zatiaľ čo mladých ľudí najviac trápila nedostatočná socializácia. Podľa spolubesedníkov portálu Storyteller to všetko viedlo k poklesu dôvery občanov v inštitúcie.

Počas epidémie vyplávala na povrch aj všeobecná nedôvera občanov, uviedla finančná poradkyňa a obchodná koučka Karolina Herbut z dediny Mali Iđoš: „Väčšina si nebola istá, aké sú presné informácie, a nech ľudia počuli čokoľvek, každý si ich tlmočil a prenášal podľa toho ako jemu viacej vyhovovalo. Zdá sa mi, že to vytvára najviac zmätkov a dezinformácií.“


Odporúčame na počúvanie: Michal Vašečka: Slobodu pohybu berieme za samozrejmosť, ikeď máme skúsenosť, že nám znovu a znovu môže byť obmedzovaná


Tu vstupuje na scénu profesionálna žurnalistika a právo na objektívne, presné a včasné informácie, ktoré tak vlani, ako aj tento rok chýbali, pretože novinárom bolo priamo bránené vykonávať svoju prácu. Najmä keď si spomenieme na núdzový stav v Srbsku počas jari 2020.

Pripomíname, že Vláda Srbska 28. marca 2020 prijala záver o informovaní, ktorý centralizuje verejné informácie, a vyhrážala sa všetkým, ktorí zverejnia informácie týkajúce sa liečby covid-19, ktoré oznámili „neoprávnené osoby“, sankciami a to počas obdobia mimoriadneho stavu. Tento záver bol pod tlakom verejnosti pomerne rýchlo stiahnutý.

Podľa podpredsedníčky Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny (NDNV) Maje Leđenac je tento krok vlády príkladom zlej praxe v prístupe inštitúcií k informovaniu občanov.

Maja Leđenac: Občania žijúci v menších miestách boli týmito zlými rozhodnutiami obzvlášť postihnutí, pretože ich informácie boli najviac ohrozené.

„Štát sa bránil, že išlo o rozhodnutie, ktoré malo zabrániť výskytu falošných správ, ale to sa tak v moderných spoločnostiach nerobí. Aby sa zabránilo výskytu nepravdivých správ, je potrebné urobiť opak – sprístupniť a otvoriť všetky možné komunikačné kanály a zhromažďovanie platných informácií pre mediálnych profesionálov. Ak nie sú, potom môžeme očakávať alternatívne metódy alebo dohady. Úlohou štátu je práve zabrániť tomu a neobmedzovať tok informácií, aby sa v konečnom dôsledku umiestňovali iba tie informácie, ktoré im prospievajú “, domnieva sa Maja Leđenac a tvrdí, že presne to sa stalo v prípade Srbska:

„Nikomu to neprinieslo nič dobré – ani novinárom, ktorí boli zatknutí pre správy o problémoch, ktoré štát nedovolil vidieť a ktoré boli dôležité pre zdravie ľudí, ani občanom, ktorí dostali skreslený obraz v najdôležitejšom okamihu pre verejné zdravie a nakoniec ani tým, ktorí doniesli to rozhodnutie, pretože čelili silnej kritike, kde všetky výhovorky zneli úplne nezmyselne.“

Takéto kroky orgánov v krízovej situácii určite viedli k poklesu dôvery občanov v ich prácu, rozhodnutia a kroky, domnieva sa Maja Leđenac a pripomína, že Srbsko je jedinou krajinou, kde boli zaznamenané zatknutia kvôli informáciám o covid-19.

Je to najjednoduchší spôsob, ako stratiť dôveru – keď štát nechá svojich občanov v štichu v najkritickejších okamihoch ich života.

Maja Leđenac

„Občania žijúci v menších miestách boli týmito zlými rozhodnutiami obzvlášť postihnutí, pretože ich informácie boli najviac ohrozené. Nehovoriac o tom, že miestna mediálna scéna bola za posledných viac ako 10 rokov úplne zničená niektorými ďalšími procesmi, napríklad privatizáciou a podobne. Miestne komunity tak boli nútené odpovede na množstvo otázok a obavy hľadať v skupinách na sociálnych sieťach alebo sa spoliehať na vlastný úsudok. To je najjednoduchší spôsob, ako stratiť dôveru – keď štát nechá svojich občanov v štichu v najkritickejších okamihoch ich života,“ uzaviera podpredsedníčka NDNV.

Problémový prístup k spoľahlivým informáciám od príslušných inštitúcií počas epidémie

„Získanie spoľahlivých informácií od príslušných inštitúcií počas epidémie bolo problematické, ale viac ako znepokojujúci je dojem niektorých novinárov, že dokonca ani informácie, ktoré sa im akosi podarilo získať z oficiálnych inštitúcií – nepovažovali za spoľahlivé,“ uviedol novinár Denis Kolundžija, autor výskumu „Kvalita informovania v lokálnych prostrediach o pandémii covid-19“.

Tento výskum realizovala Nadácia „Slavko Ćuruvija“ od 15. marca do 28. septembra 2020 prostredníctvom prieskumu medzi novinármi šiestich médií v rovnakom počte vybraných lokálnych prostrediach, na základe princípu rovnakého geografického zastúpenia. Výskumu sa zúčastnili novinári z portálov Magločistač (Subotica), Istmedia (Bor), Kolubarske (Valjevo), Glas Šumadije (Kragujevac), Foruminfo / TV Forum (Prijepolje) a Panpress (Pančevo).

„O kvalite informovania občanov v týchto prostrediach azda najlepšie svedčí záver, že počas celého sledovaného obdobia iba novinári Istmedie z Boru uviedli, že majú dostatok spoľahlivých informácií o epidemickej situácii v ich prostredí,“ dodáva Kolundžija.


Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.


Novinárka Aleksandra Isakov, dopisovateľka novín Politika zo Subotice, pripomína, že verejnosť bola o epidémii covid-19 informovaná zástupcami politických orgánov.

„Viackrát sme napísali a povedali, že počas pandémie, najmä v prvých mesiacoch, boli informácie neprimerané, oneskorené, neúplné, často sme ich nedostali, ani sme nemali možnosť získať príslušné informácie. Došlo k úplnému zatvoreniu príslušných zdravotníckych služieb, nie však na základe ich vôle, a informovanie prevzali zástupcovia politických orgánov,“ hovorí Aleksandra Isakov.

Novinárka zo Subotice tiež poznamenáva, že až neskôr, po niekoľkých mesiacoch a potom, čo novinárske organizácie i početné médiá kritizovali centralizované informácie, počas ktorých verejnosť nemohla získať správne informácie, sa situácia začala postupne meniť.

Je tu aj otázka všetkých otázok – keby sa všetky inštitúcie stali maximálne otvorenými médiám a verejnosti z hľadiska poskytovania informácií o epidémii, kto vôbec, najmä po minuloročnom BIRN-ovom objave plánovaného zníženia počtu úmrtí na koronavírus, verí oficiálnym údajom a tomu, čo hovoria úradníci.

Denis Kolundžija

„Niektorí zástupcovia zdravotníckych zariadení majú tiež povolené poskytovať údaje, ktoré možno považovať za oveľa spoľahlivejšie ako údaje, ktoré sa predložili na začiatku pandémie,“ dodal naša spolubesedníčka s tým, že je možné si všimnúť, že otvorenosť voči médiám sa zvýšila so začiatkom masovej imunizácie a potrebou informovať občanov o miestach, kde možno vykonať očkovanie.

„Ak môžem zhodnotiť vo všeobecnosti, je to tak, že s nástupom pandémie sa príslušné služby v Subotici nevynašli, že neposkytli verejnosti včasné a platné odpovede,“ uzaviera novinárka Aleksandra Isakov.

Denis Kolundžija / Foto: Vladimíra Dorčová Valtner – Storyteller

Novinár Denis Kolundzija dodáva, že spomínaný výskum ukázal, že okrem získavania informácií o následkoch epidémie čelili novinári a médiá aj pokusom miestnych úradov o cenzúru, zastrašovanie alebo použitie iného tlaku na ovplyvnenie správ o miestnej epidémii koronavírusu.

„Miestne orgány sa tiež snažili obmedziť alebo vylúčiť informácie o ďalších dôležitých miestnych problémoch,“ uviedol Kolundžija a položil niekoľko, možno rétorických, otázok:

„Potom je tu otázka všetkých otázok – keby sa všetky inštitúcie stali maximálne otvorenými médiám a verejnosti z hľadiska poskytovania informácií o epidémii, kto vôbec, najmä po minuloročnom BIRN-ovom objave o plánovanom znižovaní úmrtí na koronavírus, verí oficiálnym údajom a tomu, čo hovoria úradníci. Nehovoriac o počte tých, – a ten by medzitým mohol iba pribúdať, ktorí neveria v samotnú existenciu vírusu alebo, v sotva lepšom variante, neberie vírus vážne. A do veľkej miery za to môžu médiá, najmä tie provládne.“

Zvýšila sa počas epidémie covid-19 dôvera v novinárov a médiá?

Koncom roku 2020 uskutočnilo Centrum mediálneho výskumu Fakulty politických vied a Redakcia BBC v srbskom jazyku výskum „Informácie v digitálnom prostredí v Srbsku“. Výskum sa okrem iného zameral na preverenie úrovne dôvery občanov v novinárov a médiá.

Dve tretiny tých, ktorí dostanú informácie online, odpovedali, že sú „znepokojení presnosťou informácií, ktoré nájdu na internete“.

„Tieto údaje sú cenné a ukazujú, že desaťročia trvajúca deštrukcia mediálnej scény v Srbsku, ktorá sa začala v 90. rokoch, spôsobila, že občania necítili dôveru v to, čo novinári píšu a robia. Propaganda, cenzúra a autocenzúra sa stali zakoreneným fenoménom na srbskej mediálnej scéne,“ hovorí Maja Leđenac a uzaviera:

„Bohužiaľ, v predchádzajúcom období sú za pokles dôvery v médiá zodpovední aj vysokí štátni úradníci, ktorí vo svojich vyjadreniach denne diskreditujú nezávislé, malé a dokonca aj miestne mediálne iniciatívy, ako aj ďalšie médiá, ktoré kritizujú súčasnú vládu, čo vytvára atmosféru rozdelenia a nedôveru. “


Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.

Website | + posts

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

About the author

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST “Na ivici”

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller