Neformálnym vzdelávaním mladí bojujú proti klimatickým zmenám

Mládežnícka výmena, ktorá prebiehala vo Švédsku v meste Katrineholm od 25. októbra do 6. novembra, v duchu aktívneho európskeho občianstva, zoskupila mládež, ktorá spracovala tému ochrany životného prostredia. Projekt pod názvom „Životné prostredie“, ktorý podporuje program Erasmus+, stimuloval účastníkov vhĺbiť sa do témy a dozvedieť sa viacej o problémoch a nájsť spôsob ako ich vyriešiť. Metódy, na ktorých boli založené aktivity mládežníckej výmeny, pochádzajú z oblasti neformálneho vzdelávania.

Účastníci zo Švédska, Turecka, Nemecka, Španielska, Francúska, Litvy, Rumunska, Macedónska a zo Srbska uzavreli partnerstvo a spoločne sa dohodli, že budú čeliť prekážkam v ekologickom rozvoji vo svojej krajine. Budú rozvíjať spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi z komunít s cieľom spolupracovať na ďalšej fáze tohto projektu.

Prečo je dôležité hovoriť o tejto téme?

Životné prostredie zohráva veľmi dôležitú úlohu v zdravom životnom štýle a udržiavaní rovnováhy života. Keď ľudia hovoria o ekologickej kríze s ľuďmi, ktorých poznajú, je pravdepodobnejšie, že sa dozvedia kľúčové fakty. Najdôležitejšie je to, že sa pravdepodobne dozvedia o tom, že zmena, ktorá negatívne vplýva na životné prostredie je skutočná a spôsobená človekom.

Presadzovanie konceptu „aktívneho občianstva“ pripomína mladým ľuďom hodnoty, akými sú solidarita a dialóg. Tieto hodnoty, účastníci po projekte majú prejaviť aktivitami vo svojich lokálnych komunitách. Z dlhodobého hľadiska výsledky tohto projektu pomôžu znížiť negatívny dopad človeka na prírodné prostredie.

Rozhovor s národnými tímami, ktoré sa zúčastnili v mládežníckej výmene vo Švédsku približuje, ako obyvatelia v ich krajinách vnímajú životné prostredie, ktoré sú najčastejšie enviromentalistické problémy a ako získané vedomosti z tohto semináru môžu uplatniť v praxe.

Najdôležitejšia vec je uvedomiť si klimatické problémy v rôznych krajinách a pokúsiť sa o nich uvažovať a nájsť riešenia prostredníctvom spolupráce. Prvým krokom v boji proti klimatickým zmenám je poznanie toho, čo sa deje a aký to má dopad. Komunikovať s inými krajinami, zdieľať nápady a obohacovať svoje vedomosti. Na tomto projekte sme si uvedomili, že sociálne siete majú veľmi veľký vplyv a dosah na ľudí v našom veku. Dozvedeli sme sa viac o problémoch, ako je rýchla móda, plytvanie potravinami a environmentálna výchova. Možné riešenia, ktoré sa objavili, je vytvorenie obsahu, ktorý ide v prospech tomu, aby sa problémy vyriešili a tak by sa zmenil negatívny efekt sociálnych sietí. Uvedomili sme si, že môžeme žiť jednoduchšie a viac sme si uvedomili problém konzumu nielen v obliekaní, ale aj v jedle, energii. Je zaujímavé, koľko sa toho dá naučiť neformálnym vzdelávaním.

Bohužiaľ, situácia v Turecku nie je dobrá. Namiesto odstránenia problémov sa používajú dočasné metódy. Už takmer rok sú časti Marmarského mora pozdĺž tureckého pobrežia pokryté hrubou vrstvou zvanou glop, čiže sliz. Zatiaľ čo skutočným riešením problému nadbytku hlienu je spracovanie odpadu z tovární, on sa čistí z povrchu a zdá sa, že problém je vyriešený. Aktivity v rámci mládežníckej výmeny, v ktorých účastníci hovorili o ekologických problémoch vo svojej krajine na nás veľmi zapôsobili. Znovu sme si uvedomili, že problémy sú vo všeobecnosti rovnaké a riešením je jednoducho stať sa vedomým a podľa toho konať.

Vo Švédsku starostlivosť o naše životné prostredie je regulované ústavou našej krajiny, avšak problémy, ktorým vo svete čelíme, ako je globálne otepľovanie a ďalšie prírodné katastrofy, nemožno zastaviť iba jednou krajinou, ktorá robí to, čo je správne. Dôvodom, prečo sme sa zúčastnili na tejto výmene, je vidieť, čo robíme menej alebo málo pre lepší svet. Vedieť, čo iné krajiny robia pre životné prostredie. Švédske politiky viedli k tomu, že len 1 percento pevného odpadu putovalo na skládky, pričom 99 percent tohto odpadu sa recyklovalo alebo použilo na výrobu bioplynu. Od roku 2005 Švédsko zakázalo predaj plastových fliaš na nápoje a riadu, ktoré nie sú v súlade so schváleným programom recyklácie. Okrem toho, v každom dome máme veľké recyklačné kontajnery. U nás dobre fungujú aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré povzbudzujú ľudí, aby sa starali o svoju zodpovednosť za recykláciu. Problémom je napríklad nadmerná konzumácia. Mali by sme častejšie využívať verejnú dopravu, cestovať vlakom namiesto lietadla a nakupovať oblečenie z druhej ruky. Odlesňovanie z hľadiska poľnohospodárstva nie je vhodné pre trvalo udržateľný spôsob života. Naši ľudia si to však uvedomujú, ale poľnohospodárstvo je spôsob obživy lesníkov a možno je to pre nich jediný spôsob, ako si udržať život s tým, čo vlastnia (les). Boli sme trochu sklamaní, keď sme počuli, aké neopatrné boli niektoré krajiny v otázkach recyklácie.

Téma životného prostredia musí byť v našom každodennom živote, pretože každý by mal vedieť, aké dôležité je starať sa o prírodu. Do tohto projektu sme sa zapojili so zámerom naučiť sa nové spôsoby, ako byť šetrný k životnému prostrediu a zvýšiť naše environmentálne povedomie. Stav životného prostredia a ekológie u nás sa rokmi pomaly, ale isto zvyšuje. Napríklad pred niekoľkými rokmi sme mali vážny problém so znečistením ovzdušia, kedy sme museli nosiť masky. Problém nastal, pretože príliš veľa ľudí ako ohrev používalo drevo a uhlie. Teraz prekonávame problém nahradenia dreva klimatizačnými zariadeniami. Mali sme aj problém plytvania plastov. To sa dočasne riešuje zvýšením cien igelitiek, alebo nahradením bavlnenými taškami, aby sa minimalizovalo ich používanie. Viac sa používajú sklenené fľaše ako plastové. V rámci tejto výmeny sme nazbierali užitočné informácie, naučili sme sa spolupracovať a zdieľať svoje nápady. Ak budeme pokračovať v spolupráci, môžeme zmeniť životné prostredie. Ako tínedžeri, ktorí dennodenne využívajú sociálne siete, sme sa rozhodli, že najlepší spôsob, ako môžeme šíriť informácie, ktoré sme sa naučili, aby sme zvýšili povedomie v našej oblasti, je zdieľať ich na našich Instagram, Facebook a TikTok účtoch. Svoje environmentálne znalosti budeme prezentovať v škole, v práci a na vysokej škole. Dobrovoľne sa zapojíme aj do „Dní ekológie“, ktoré máme v Macedónsku a zvýšime environmentálne povedomie ľudí okolo nás.

Odporúčanie na čítanie: Environmentalistka Ivana Maleš pripomína, že cirkulárna ekonomika nie je o recyklácii

Vo Francúzsku máme problémy s globálnym otepľovaním, znečistením vody a pôdy. Ekologickí aktivisti neustále vyzývajú obyvateľov Francúzska, aby uprednostňovali menej znečisťujúcu dopravu, aby jedli menej mäsa a viac zeleniny, aby znížili množstvo odpadu a znížili spotrebu elektriny. Mohli by sme povedať, že nič také nové, čo sme už doteraz nevedeli o spôsoboch ochrany životného prostredia sme sa nedozvedeli, no aspoň sme pochopili z príkladov iných krajín, z ktorých pochádzali účastníci projektu, že sme nie na tom až natoľko zle. Uvedomili sme si však to, že sa musíme postarať o planétu a že jednoduché každodenné gestá môžu veci zmeniť. Všetci ľudia, ktorých sme spoznali nás na nejaký spôsob inšpirovali.

Stále nie sme vedomí environmentálnych problémov, ako by sme mali byť. Zem čelí vážnym problémom a len málo ľudí v tejto súvislosti podniká konkrétne kroky. Situácia v Nemecku nie je taká zlá ako situácia v niektorých iných krajinách. Máme solídny systém, ktorý chráni a bojuje za životné prostredie, ale veci môžu byť samozrejme lepšie. Jedným z riešení, ktoré sa v Nemecku praktizuje, je vzdelávanie o environmentálnych otázkach už od útleho veku. Napríklad separovanie odpadu a recyklácia nie je neznáma ani malým deťom. Separovanie odpadu je mimoriadne dôležité. Musíme byť pri separovaní odpadu opatrnejší a vkladať do toho viac myšlienok, pretože to treba robiť správne.

Situácia v Srbsku v oblasti ekológie je veľmi zlá. Zákony alebo obmedzenia napríklad pre továrne, buď neexistujú, alebo sa nerešpektujú, tak nie je div, že sú naše veľké mestá lídri v indexe znečistenia ovzdušia. Znečistenie ovzdušia je jednou z najväčších environmentálnych hrozieb pre Srbsko, pretože čoraz viac sa otvárajú továrne, o ktorých je známe, že nepremýšľajú o spôsoboch, ako by mohli chrániť vzduch pred výfukovými plynmi, ktoré vypúšťajú. Okrem toho, problémy sú rôzne. Divokých skládok podľa posledných údajov existuje až 1984. Asi 70% registrovaných komunálnych skládok nemá potrebné povolenia a nespĺňajú zákonom predpísané obmedzenia. Tento spôsob nakladania s odpadom znečisťuje nielen pôdu, ale aj vodu a spaľovaním odpadu aj ovzdušie. V Srbsku je mnoho problémov súvisiacich s ekológiou, no netreba zabúdať ani na to, že najväčším problémom je, že ľudia ako jednotlivci nie sú ohľaduplní k životnému prostrediu. Občania znečisťujú rieky hádzaním rôzneho odpadu do nich, spaľovaním odpadu, v zime si nevyberajú možnosti vykurovania, ktoré by bolo najlepšie pre ich životné prostredie. Počas tohto projektu sme si viac uvedomili náš vplyv na životné prostredie. Dozvedeli sme sa aj o rôznych problémoch, s ktorými sa stretávajú občania iných krajín. Najviac na nás zapôsobili ľudia, pretože sme sa spájali s jednotlivcami na intelektuálnej, tvorivej a sociálnej úrovni. Bavili nás rozhovory, ktoré prispeli k poznaniu rôznych kultúr. Naša záverečná aktivita bola približne hodinová prezentácia, ktorú sme vykonali na našej strednej škole. Spomenuli sme si na dôležitosť Erasmus+ programu ako aj dôležitosť ochrany životného prostredia.

Tento text vznikol v rámci projektu “Local Media and Young Journalists Fight against COVID-19 Disinformation“, ktorý podporili The Balkan Trust for Democracy: A project of the German Marchal Fund a USAID, ktorý realizuje Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny.