Parky zachraňujú životy

V MESTSKOM PROSTREDÍ, AKÝM JE NOVÝ SAD, MÔŽE BYŤ POČAS VLNY HORÚČAV ÚMRTNOSŤ VYŠŠIA O 30% AŽ 40% OPROTI OBDOBIU BEZ VLNY HORÚČAV, HOVORÍ DEMOGRAFKA DANIELA ARSENOVIĆOVÁ. ZELENÉ PLOCHY V MESTSKÝCH PROSTREDIACH VÝRAZNE ZNIŽUJÚ TEPLOTU, A ZABRAŇUJÚ VZNIKU TEPELNÝCH OSTROVOV.

Slnko nemilosrdne páli. Betón na Limane a znečistenie bulváru situáciu ešte viac sťažujú. Hrám novovymyslenú hru – chodenie v tieni – no bohužiaľ, slnko je pri zenite, takže chládku je biedne málo.

V Limanskom parku som s  Dr. Stevanom Savićom, riadnym profesorom na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade , ktorý nastavuje náradia, ktoré by si ufológovia ľahko pomýlili s tými, ktoré sú mimozemského pôvodu. V ten júlový deň predpoveď počasia ukazovala nehoráznych 38 stupňov. Savić bude dnes do večera merať mikroklímu mestského prostredia. Jedno zariadenie stojí v chládku, na trávniku, kým je druhé „potrestané“ meraním na slnku, na betóne.

@storytellerrs ☀ Da li ste čuli za fenomen tropske noći? Dešava se vrlo često, posebno na ravnici u većim gradovima.  Znate zašto? 🧐 ↕️ ☀️ Ste počuli o jave tropická noc? Veľmi často k nej dochádza najmä na rovine vo väčších mestach. Viete prečo? 🧐#fyp#fypfypシ #viral #novisad #pmf #Vojvodi#Vojvodina #tiktoksrbija #klimatskepromene #summer #heatwave ♬ Alright – Official Sound Studio

„To, čo vidíme, nie je len teplotný rozdiel medzi mestom a prírodným prostredím, ale aj v rámci samotného mesta môže byť veľký rozdiel, nielen v teplote, ale aj v pocite tepla“, vysvetľuje tento klimatológ.

Výskum prebieha už desať rokov, a cieľom je – okrem mikroklímy – zistiť, ako ovplyvňuje ľudí a celú spoločnosť. Aj Banja Luka, Belehrad a Nový Sad dostali takúto „liečbu“.

„Na 100-metrovej vzdialenosti môže byť rozdiel teplôt, nejakých 5 až 6 stupňov, pričom pri subjektívnom pocite tepla je rozdiel nejakých 12 až 15 stupňov“, vysvetľuje Savić.

 VPLYV URBANIZMU NA VZNIK MESTSKÉHO TEPELNÉHO OSTROVA 

Na mape je Nový Sad rozdelený sieťovo na 500×500 metrov. Každá farba predstavuje určité percento výstavby. Čím väčšia zastavaná plocha, tým väčší teplotný rozdiel medzi mestom a prírodou. Čierne čiary predstavujú rozdiely v priemerných ročných teplotných odchýlkach. Centrálne časti sú o viac ako 4 stupne teplejšie.

Zeleň nie je len dekorácia

Rozmýšľajúc o tom, ako ľudia v Bagdade prežívajú na päťdesiatom priečinku Celziovej stupnice, ignorujem skutočnosť, že rovnako toľko je aj po ceste, ktorou idem na Prírodovedno-matematickú fakultu v Novom Sade. Betón a asfalt sa počas dňa prehrejú, takže cez noc teplota neklesne pod 20 stupňov. Tento jav sa nazýva  tropická noc . Je to dôsledok vyššej koncentrácie obyvateľstva, vyššieho percenta výstavby a emisií škodných plynov, vysvetľuje  Dr. Daniela Arsenovićová, mimoriadna profesorka na tejto fakulte .

„V dôsledku každej vlny horúčav sa mestské prostredie nestíha dostatočne ochladiť, a nedokáže sa vytvoriť optimálny tepelný komfort pre obyvateľov. Keď máte vlnu horúčav, ktorá trvá tri a viac dní, počas noci nemôže teplota klesnúť, betón sa zohrieva, nie je dostatok zelených plôch na ochladenie prostredia. Na druhý deň teplota opäť stúpa. A tak zo dňa na deň – preto môže byť teplota v meste o 6 až 7 stupňov vyššia“, vysvetľuje táto profesorka.

Ani mestá, ktoré majú 5.000 až 10.000 obyvateľov, nie sú ušetrené, pretože majú centrálnu časť z viac betónu a menej zelene, takže dosť nepríjemne môže byť aj v Báčskom Petrovci a v Kovačici. Stevan Savić vysvetľuje, že malé a veľké centrá sa najviac líšia v noci.

„Dnes cez deň sú betónové námestia v Novom Sade a Báčskom Petrovci zrejme teplotne veľmi podobné. V noci, keďže je tam väčšia urbanizácia, umelý povrch dostal viac tepla, a ochladzuje sa pomalšie. Nočná teplota zostáva po západe slnka výrazne vyššia“, vysvetľuje profesor, a dodáva, že v Novom Sade bolo 10-krát viac tropických nocí, než mimo tohto mesta.

Združenie Nešto Više v Mostare vymeralo do akej miery rastliny ovplyvňujú chladenie. Rozdiel medzi rastlinami a holou zemou, po celom dni na slnku, je až 40 stupňov!

Tento dôsledok ľudského konania možno zmierniť urbanistickým plánovaním, ktoré je klimaticko- ohľaduplné. Takéto plánovanie však dáva výsledky len v „dlhodobom horizonte“, takže tento problém nie je zaujímavý osobám s rozhodovacou právomocou.

„Táto kombinácia nielen zelených plôch, ale aj orientácie a dispozície objektov, použitých materiálov, môže spolu priniesť nápravu. Najoptimálnejšie riešenie, ktoré v meste máme, je Novo naselje – príklad, ako má vyzerať sídlisko na nížine“, hovorí profesor.

O tretinu viac úmrtí počas vĺn horúčav

Tieto teploty ovplyvňujú aj energetický sektor v dôsledku zvýšeného používania chladiacich zariadení. Ekonomika tiež trpí zníženou efektivitou práce a väčšou zraniteľnosťou vonkajších pracovníkov. V najväčšom probléme je verejné zdravie, upozorňuje Savić.

„V dňoch, ako je tento, je veľké množstvo hospitalizácií a urgentných prípadov. O niečo je zvýšená aj úmrtnosť“, hovorí.

Daniela Arsenovićová, ktorá získala doktorát na tému Vplyv teploty vzduchu na sezónnosť úmrtnosti v Novom Sade, potvrdzuje, že vlny horúčav naozaj majú vplyv na zvýšenú mortalitu.

„Úmrtnosť a hospitalizácia obyvateľstva je intenzívnejšia počas vĺn horúčav, ktoré trvajú dlhšie ako dva dni, a vyskytujú sa v druhej polovici leta, počas júla a augusta“, vysvetľuje profesorka.

Klimatické zmeny v Srbsku sa prejavujú výskytom nepredvídateľných poveternostných podmienok, na ktoré sme neboli v predchádzajúcich obdobiach zvyknutí, napríklad výskytom extrémne vysokých alebo nízkych teplôt v období roka, kedy sa ony neočakávajú, vysvetľuje Arsenovićová. Uvedené najviac vadí kardiovaskulárnym pacientom.

„U nás je pri chronických pacientoch dominantná úmrtnosť. Najvyššie percento príčin smrti tvoria chronické ochorenia, medzi ktorými je najviac kardiovaskulárnych pacientov. Je známe, že kardiovaskulárni pacienti sú jednou z najzraniteľnejších kategórií, pokiaľ ide o náhle zmeny počasia“, uviedla Arsenovićová.

 VPLYV TERMÁLNEHO RIZIKA NA ÚMRTNOSŤ OBYVATEĽSTVA 

Mapa zobrazuje index rizika pre obyvateľstvo v Novom Sade počas intenzívnej vlny horúčav v júli 2015. Na nej vidíme, že najviac sú ohrozené zastavané časti.

Veľkému podielu predčasných úmrtí možno predísť adekvátnou reakciou. Profesorka Arsenovićová upozorňuje na to, že niečo sa predsa dá urobiť.

„Zvyšovanie povedomia a zavádzanie opatrení, akými sú systémy včasného zahlásenia a varovania. To môže prispieť k zníženiu predčasnej úmrtnosti v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok“, vysvetľuje profesorka.

Nádej existuje

Výskumy naznačujú, že teplota v Srbsku rastie rýchlejšie ako svetový priemer. Vedecké predpovede hovoria, že do polovice storočia sa zrážky zvýšia o 5% až 20%, potom sa znížia. Rieky budú klesať, čo spôsobí otáznu kvalitu pitnej vody. Časť lesov, ktoré máme, zničí požiar, narušené budú ekosystémy, čo povedie k výskytu škodcov. Poľnohospodárstvo, ktoré tvorí 10% hrubého domáceho produktu, utrpí veľké škody. Napriek týmto apokalyptickým prognózam, Stevan Savić hovorí, že stále existuje nádej.

„V najbližších rokoch sa budú objavovať isté extrémne trendy počasia, ale v niektorých rokoch budú intenzívnejšie, v niektorých nie. Nie každý rok je horší ako ten minulý. Keď sa pozriete na posledných 10 rokov, tam bolo neustále takýchto oscilácií“, vysvetľuje Savić.

Končím rozhovor s profesorom. Na autobusovej stanici – ľudia natlačení do chudobného množstva tieňa, ktorý im poskytuje prístrešok autobusovej zástavky, stoja v rade, natočení smerom odkiaľ príde vozidlo, dúfajúc, že to, ktoré čakajú, bude aspoň klimatizované. Číslo, na ktoré čakám, „klimatizované“ je otvorenými oknami a dverami. Cestovný lístok mi predáva silnejší muž, ktorý v tom utrpení strávi ďalších osem hodín.