Kniha nikdy nezanikne, pretože na nej nemožno pozerať film, hovorí spisovateľ pre deti Ján Žolnaj [PODKAST]

V 23. epizóde podkastu Storyteller sa rozprávam s Jánom Žolnajom, spisovateľom pre deti a herecom, ktorý vlani vydal zbierku rozprávok pod názvom Čaroslovník v rámci združenia Komár. Tieto rozprávky vychádzali v časopise pre deti Zornička a neskoršie dostali aj TV podobu. Prinášam časť rozhovoru v písanej forme, a celý podkast si vypočujte na Soundcloud kanáli.

Ján Žolnaj: “Čaroslovník vznikol ako rubrika v časopise Zornička asi v roku 2016, v ktorej som sa doslovne pokúšal deťom priblížiť rôzne neznáme, či menej známe slová. Keď sa texty začali hromadiť, začal som uvažovať nad tým, že by možno bolo zaujímavé prezentovať ich v krátkej video forme, aká v tej chvíli v televízii neexistovala. Tak som si rozmyslel prečo to nie je skúsiť a tak vlastne vznikol televízny formát Čaroslovníka,” hovorí v podkaste Storyteller Ján Žolnaj.

Video produkcia, zvlášť televízna, si vyžaduje spoluprácu s inými ľuďmi. S kým spolupracuješ?

Ján Žolnaj: “Usilovali sme sa, aby čím menej ľudí bolo zapojené do produkcie, a to kvôli obmedzeným finančným zdrojom. Teda v projekte Čaroslovník ja som aj spisovateľ, aj herec a režisér v jednom. Na začiatku mi v ovblasti réžii pomohli moji kamaráti, režiséri Jano Čáni a Siniša Bosančić. Taktiež nesmiem zabudnúť na nášho vynikajúceho divadelného barda Miroslava Babiaka, bez ktorého by video projekt nebol tým, čím je, pretože jeho hlas je naozaj taký rozprávkový, čarodejný.”

Prednedávnom ste predstavili knihu Čaroslovník v rámci Kovačického októbra. Predpokladám, že tam prišli aj deti. Prečo spomínam deti? Pretože mám takú tú stereotypnú novinársku otázku, či podľa teba deti čítajú knihy – knihy papierové?

Prečítajte aj článok Ján Žolnaj: “Očarila ma estetika umeleckého výrazu tvorby pre deti.”

Ján Žolnaj: “Myslím si, vlastne viem, že áno, deti čítajú knihy. Keď je dobre kniha spracovaná a vytlačená, keď je deťom blízka a atraktívna, kniha je omnoho bližšia, teplejšia a zaujímavejšia ako keby tú knihu čítali z tabletu alebo z mobilného telefónu. Vlastne, deti, keď zoberú mobil alebo notebook do rúk, vtedy ťažko budú čítať knihu, lebo tu sú iné multimediálne výzvy. Kniha ako taká nezanikne, pretože na knihe nemožno pozerať film.”

Keďže si aj spisovateľ, aj herec, už veľa rokov, zaujíma ma aké je naše slovenské vojvodinské divadlo, aj ochotnícke, aj profesionálne, – dnes?

Ján Žolnaj: “Musím uznať, že divadlo sledujem len okrajovo. Prečo? Pretože to, čo mňa najviac bolí je fakt, že keď sa nejaké nové predstavenie horko ťažko prichystá, myslím zvlášť na nedostatak financií, zahrá sa iba niekoľkokrát, a predstavenie zanikne. Viacej sa nehrá. Koniec. Proste všetko menej sa cestuje do druhých dedín. Znamená, ak neodídeš pozrieť si divadelné predstavenie v dedine, v ktorom vzniklo, fakticky ho nemôžeš nikdy pozrieť. V tom zmysle vidím problém.”

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.