Sychravé neskorojesené ráno v Báčskom Petrovci prinieslo „sychravú“ náladu mnohým občanom tejto dediny, a nielen tejto dediny, ale aj okolitých. Sedemnásty decembrový deň priniesol nové smerové tabule. Iba po srbsky a cyrilikou.
Nie, nad touto situáciou sa nerozčertili iba Slováci, ale aj príslušníci iných národností, či národov, ktorí si však multikultúrnosť a viacrečovosť vážia a poznajú ich hodnotu, aj silu.
V obci Báčsky Petrovec sa odjakživa žilo viacnárodne, a dobre. Rozdiely medzi jazykmi a písmami sa nikdy nerobili. V úradných stykoch, či dokumentoch sa rovnoprávne používal dvojrečový a dvojpísmový princíp. Pravdaže, ani táto oblasť nikdy nebola ideálna, často sa nedôsledne implementovali zákony, ktoré zaručujú rovnoprávne používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, akým je napr. osobný preukaz, či smerové tabule, na území s väčšinovým menšinovým obyvateľstvom.
Na slovensko-srbskú, alebo keď chceme, srbsko-slovenskú dvojrečovosť, aj dvojpísmovosť, ak vôbec takýto výraz existuje, sme si na území obce Báčsky Petrovec, a zvlášť v Petrovci, Hložanoch a Kulpíne, naozaj boli „zvykli“. Veď nám túto zvykovú roztopaš umožňujú zákony. Dokonca aj v článku 6 Štatútu Obce Báčsky Petrovec uvádza, že „na území obci v rovnoprávnom úradnom používaní sú srbský jazyk a cyrilské písmo a slovenský jazyk a jeho písmo v súlade so zákonom.“
Teraz nám však dobré zvyky chcú zmeniť. Zvyky sa menia pomaly, malými krokmi, napr. smerovými tabuľami len v jednom jazyku a jedným písmom. Znovu. Veď aj prednedávnom, pred takým rokom, či dvomi na vchode do Petrovca, zo smeru Maglića, postavili tabuľu s názvom mesta, konkrétne Báčskeho Petrovca, iba v srbčine a v dvoch písmach. (Pamätáte si?) Teraz sa „multikultúrnosť“ svcrkla na jeden jazyk a jedno písmo.
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Add Comment