Kto aspoň voľakedy trochu novinárčil alebo mal do činenia so žurnalistikou alebo žurnalistami, veľmi dobre vie, že o letnej sezóne v médiách hovoríme ako o uhorkovej sezóne. V lete sa zvyčajne deje málo mediálne zaujímavých prípadov, a médiá často publikujú príspevky na nepotrebné a nezaujímavé témy. V roku 2020 s aktuálnou koronakrízou mediálna uhorková sezóna nezažila, ale v kontexte otvoreného dialógu o kultúrnej autonómii Slovákov vo Vojvodine zrejme je v plnom prúde.
Ešte 17. júna časť redakcie Hlasu ľudu napísala otvorený list členov redakcie Hlasu ľudu úradujúcemu zodpovednému redaktorovi Hlasu ľudu a členom NRSNM. Novinári a novinárky, ktoré sa menom a priezviskom podpísali pod tento list, poukázali, vlastne iba potvrdili to, čo čitatelia jediného slovenského týždenníka v Srbsku vidia aj vlastnými (otvorenými) očami.
Mnohí čitatelia o tomto bubnujú zvlášť na spoločenských sieťach, – ako kedysi bubnoval Pougár, ale mu nové slovensko-pokrokárske vedenie takmer hneď po obsadení kresiel zavrelo hubu, – to, že „hatenie slobody prejavu a kritického stanoviska novinárov a tendenčné propagovanie exponentov jednej politickej strany, aké v poslednom období vidno v týchto novinách, predstavuje otvorené zneuctievanie novinárskej etiky a vážne kompromituje redakciu a meno jediného slovenského vojvodinského týždenníka. Okrem toho, že degraduje podstatu novinárskej profesie, takáto prax má za následok aj nespokojnosť a negatívne reakcie čoraz väčšieho počtu čitateľov.“
Otvorený list zostal bez otvorenej odpovede. Ani týždenník, ani náš (je vlastne náš?!) kultúrny parlament ani slovko neodpovedal na tento neobvyklý dopis. Aspoň verejnosť nebola o tom oboznámená.
Uhorková sezóna v otvorenom dialógu v rámcoch komunity Slovákov vo Vojvodiny pretrváva a silnie.
Podobne ako verejnosť nedostáva odpoveď na otázku, prečo sa menil štatút Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a prečo sa porušil Zákon o kultúre vo veci vymenovania nového riaidteľa tejto našej reprezentačnej inštitúcie kultúry.
Otázky a výkriky o situácii, ktorá žije a nepozná uhorkovú sezónu v našej komunite, sformulované iba ako (počuješ, mama, môj) výkrik (prebolestný) na spoločenských sieťach, treba však brať ako seriózne názory a spoločenské siete ako seriózny verejný priestor. Aspoň ten niektorým osobnostiam zostal ako priestor, v ktorom môžu vyjadriť svoj názor nahlas.
Nie, nezabúdame ani na „situácie“ a „kádrovanie“ v školách. A vy?
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Vladimíra Dorčová Valtnerová
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Pridaj komentár & Dodaj komentar