Komu prekážajú silné miestne spoločenstvá?

Zlatko Harminc z Kulpína pred pár dňami naposledy zavrel fascikel. Viac ako dve desaťročia pôsobil vo svojej dedine ako tajomník miestneho spoločenstva.

Jeho úlohou bolo sprostredkovať komunikáciu medzi občanmi a obcou. Zúčastňoval sa na zasadnutiach rady miestneho spoločenstva, ktoré sa konali raz za mesiac alebo podľa potreby aj častejšie. Rada mala 9 členov. Na zasadnutiach sa hovorilo najmä o komunálnych problémoch v dedine.

„Rada nemá žiadne právomoci. To všetko prevzala obec. Rada je tu iba formálne,“ hovorí Harminc.

Spomína, že keď sa stal tajomníkom, miestne spoločenstvo pracovalo na výstavbe kanalizácie. Investovalo sa aj do úpravy slovenského a srbského domu smútku. Miestne spoločenstvo mala právo uchádzať sa na verejných výzvach o investičné projekty.

„Teraz obec rozhoduje, čo aj kde bude robiť,“ krátko dodáva Harminc.

Politológ Mladen Ostojić vysvetľuje, že keď v 60. rokoch minulého storočia vznikali, mieste spoločenstvá boli Ústavou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie definované ako základná jednotka samosprávy. Ich účelom bola priama demokracia, kde občania a občianky rozhodovali o problémoch ovplyvňujúcich ich prostredie.

Vzhľadom na to, že v priemere zaberali územie s asi 1.600 ľuďmi, zainteresovaní susedia sa zoskupovali na zhromaždeniach, kde navrhovali a hlasovali za opatrenia týkajúce sa ich spoločného života. Tento typ priamej demokracie možno prirovnať k pôvodnej – aténskej demokracii. Len na rozdiel od pôvodnej verzie mohli v miestnych spoločenstvách voliť aj ženy, kým otroci ako trieda obyvateľstva neexistovali.

Miestne spoločenstvá mali tiež rôzne výbory a komisie. Zlatko Harminc spomína, že v jeho dedine fungovala aj zmierovacia rada, ktorá slúžila ako sprostredkovateľský orgán v menších susedských konfliktoch. Rozhodnutia tejto rady boli právne zaväzujúce, a takým spôsobom sa uvoľňovalo súdnictvo. O estetiku dediny sa starala komunálna komisia.

Mladen Ostojić hovorí, že – na rozdiel od súčasnosti – mali miestne spoločenstvá kedysi finančnú autonómiu, majetok a vlastné priestory. Okrem politického rozhodovania slúžili aj ako zhromažďovacie miesto, keďže výber miest na trávenie voľného času bol obmedzený. Tak sa v nich hrali spoločenské hry, spoločne sa pozerala televízia a niektoré – so súhlasom vedúcich – sa občas menili na diskotéky. Aj týmto spôsobom sa posilňovala miestna komunita.

Miestne spoločenstvá mali finančnú autonómiu, pretože mali rôzne zdroje financovania. Jedným z nich, ktorý funguje dodnes, je príspevok z rozpočtu obce. Toho roku bolo z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec pre miestne spoločenstvá (Báčsky Petrovec, Hložany, Maglić, Kulpín) vyčlenených 46.533.000 dinárov. To sú základné náklady na fungovanie miestnych spoločenstiev, akými sú platy zamestnancov a platenie účtov za elektrinu, nie však aj na veľké investície.

Miestne spoločenstvá si v minulosti prostriedky zabezpečovali aj prostredníctvom spolupráce s istým hospodárstvom. Nie vždy to boli nevyhnutne peniaze. Najdôležitejším zdrojom financovania však bolo samozdanenie. Ono sa odvádzalo, keď sa občania rozhodli financovať verejné práce, ktoré sú prospešné pre všetkých – ako je elektrifikácia alebo kanalizácia. Zlatko Harminc si spomína, že občanom Kulpína boli odvádzané 4% z platu, pričom poľnohospodári prispievali po 100 kg pšenice. Odhaduje, že by samozdanenie toho času u občanov neprešlo, lebo sú časy ťažšie.

„Bola tu iniciatíva zaviesť samozdanenie vo výške 2%, ale na lokálnom referende to neprešlo,“ podotýka tento tajomník vo výslužbe.

Miestne spoločenstvá mali tiež plány rozvoja. Harminc si pamätá, že práve ono malo na starosti výstavbu kanalizačnej siete v Kulpíne. Pouličná sieť bola vybudovaná, kým sa na čističku a prípojky ešte vždy čaká.

S príchodom viacstraníckeho systému v 90. rokoch minulého storočia boli z Ústavy odstránené miestne spoločenstvá. V Zákone o lokálnej samospráve sú ponechané na vôľu obecných funkcionárov, pretože obec ako taká môže, ale nemusí zriaďovať miestne spoločenstvá. Mladen Ostojić tiež vysvetľuje, že mieste spoločenstvá stratili svoj vplyv, pretože od 90. rokov nemajú svojich zástupcov v zhromaždení obce.

„Tie rozhodnutia, ktoré sú toho času uznesené na úrovni miestnych spoločenstiev, nemusia mať žiadny vplyv na obecnej úrovni. Obec sa s nimi môže – ale aj nemusí – poradiť,“ konštatuje tento politológ.

A kým v Belehrade predstaviteľov rady miestneho spoločenstva volí zhromaždenie obce, v iných mestách ich volia občania vo voľbách. V Kulpíne môže kandidovať absolútne každý jednotlivec. Môže a nemusí byť členom akejkoľvek strany. Zostaví sa zoznam a prvých 9 kandidátov, ktorí získajú najviac hlasov, sa stanú členmi rady miestneho spoločenstva. Vzhľadom na to, že Kulpín má 2.431 obyvateľov, je veľká šanca, že voliči svojich kandidátov poznajú aj osobne, a nielen výlučne prostredníctvom plagátov.

Zlatko Harminc uvádza, že takéto voľby mali byť toho roku spolu s lokálnymi, ale Kulpínčania zostali bez odpovede, prečo neboli vypísané. V súčasnosti toto miestne spoločenstvo nemá predsedu, keďže z tejto funkcie odstúpil Miroslav Čeman. Obecná snemovňa rozhodla, že miestne spoločenstvo bude zastupovať predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská.

Harminc vysvetľuje, že predsedníčka Obce Báčsky Petrovec nie je oprávnenou osobou, takže dokumenty nemá kto podpisovať, vzhľadom na to, že je Čemanove meno stále evidované v príslušnom štátnom zozname. Obáva sa, kto sa stane jeho nástupcom vo funkcii tajomníka, keďže ho volí miestne spoločenstvo, ktoré v súčasnosti nefunguje.

Komu zavadzia priama demokracia?

Miestne spoločenstvá ako forma decentralizácie moci sú v rozpore so súčasným straníckym systémom, v ktorom keď sa jedna strana dostane k moci, môže si prakticky robiť, čo chce, vysvetľuje Mladen Ostojić.

„Cieľom miestnych spoločenstiev je zapojiť občanov do rozhodovania a zabrániť tomu, aby jedna vrchnosť vládla bez súhlasu občanov,“ konštatuje tento politológ.

Ostojić vysvetľuje, že systém zastupiteľskej demokracie, v ktorom sa teraz nachádzame, funguje tak, že politické strany získavajú legitimitu vo voľbách, aby mohli realizovať svoje programy, ktoré pred voľbami prezentovali. Tak by to malo fungovať.

„U nás – a pravdepodobne aj v mnohých iných krajinách – je realita iná. Keď sa politické strany dostanú k moci, spravidla rozhodujú bez konzultácie s občanmi,“ vytýka.

Dodáva, že miestne spoločenstvá v takejto situácii môžu slúžiť ako forma kontroly. Vzhľadom na veľký počet občianskych iniciatív, neformálnych skupín a protestov je zrejmé, že občania chcú byť zapojení do rozhodovacieho procesu, ale je im v tom bránené. Miestne spoločenstvá by mali byť miestom, kde môžu občania nasmerovať svoju nespokojnosť. Z toho dôvodu sa moc miestnych spoločenstiev znížila na úroveň formality, kým niekde boli úplne zrušené.

„Príčinou problému je nedostatok demokracie. Opätovné založenie miestnych spoločenstiev by mohli zmierniť nedostatky tejto zastupiteľskej demokracie, v ktorej máme svojvoľné strany – vzdialené od občanov,“ pripomína Ostojić.

Storyteller už dávnejšie písal o príklade dobrej praxe Bečejského združenia mladých (srb. Bečejsko udruženje mladih – BUM), v ktorom sa miestne spoločenstvá používajú na zvýšenie participácie občanov na rozhodovaní o svojej obci – spôsobom, že rozhodujú o rozpočte. Prečítajte si viac na: