Krajanské médiá ako spoločensko-politické, kultúrno-ľudské, obsahové, svetonázorové a myšlienkové platformy

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí 23. septembra v Košiacich založil Komisiu pre médiá a vydavateľskú činnosť Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako vidí poslanie tejto komisie a ako krajanské médiá pre portál Storyteller hovorí jej predseda Imrich Fuhl z Maďarska.

Prečo vznikla Komisia pre médiá a vydavateľskú činnosť pri ÚSŽZ a čo je jej hlavným poslaním?

“Ide o poradný orgán predsedu ÚSŽZ, ktorý posudzuje a navrhuje systém podpory projektov v oblasti šírenia informácií, pôsobnosti, udržania a rozvoja slovenských krajanských médií (tlačených, elektronických a nových médií vrátane internetových) a v oblasti vydavateľských i nakladateľských činností, ako aj na tento účel vytvorených inštitúcií (vydavateľských spoločností a vydavateľsko-dokumentárnych centier, edičných domov, tlačiarní) v prostrediach Slovákov žijúcich v zahraničí s cieľom zaznamenávať život v slovenskom svete skrze aktivity vydavateľov a tvorby krajanských literátov, publicistov, fotografov a dokumentaristov tak, aby sa svedectvo o krajanskom živote v písomnej a elektronickej podobe zachovalo v slovenčine pre ďalšie generácie Slovákov vo svete i v materskej krajine. Mediálna oblasť zahŕňa všetky druhy, formy a žánre masmediálnej komunikácie a propagácie, ako aj šírenie a výmenu informácií v rámci organizovania spolkového života s dosahom na jazykový vplyv médií v krajanských prostrediach. Do vydavateľskej činnosti zaraďujeme tvorivé aktivity v oblasti knižnej kultúry a literatúry v krajanských prostrediach, ktoré akcentujú pôvodnú tvorbu autorov z radov krajanov v slovenčine v inojazyčnom prostredí ich domovského štátu, prípadne reflektujú vzťahy so spisovateľskou a vydavateľskou obcou a odbornými kruhmi v tejto oblasti na Slovensku.”

Kto urobil výber členov tejto komisie a na základe čoho?

“Návrh, potvrdene a vymenovanie členov komisie po ich oslovení a následnej komunikácii z ÚSŽZ vzniklo po analýze jestvujúcich médií Slovákov vo svete. Predseda ÚSŽZ Ján Varšo po vyhodnotení úrovne, kvality, dosahu a významu konkrétnych médií a vydavateľských inštitúcií pre krajanské komunity aj v rôznorodom teritoriálnom kontexte, v komunikácii s tajomníkom našej komisie Ľudovítom Pomichalom zostavili „širší zoznam kandidátov“ do 13-člennej komisie. Jeho súčasťou boli najmä kandidáti z krajanských prostredí. Ľ. Pomichal napr. oslovil aj Andreja Bučka, krajana v Melbourne s veľkým mediálnym potenciálom – je skúsený novinár, už dlhšie roky pôsobí ako vedúci slovenskej redakcie vysielania austrálskeho SBS Radio, avšak pre zaneprázdnenosť s poďakovaním za dôveru členstvo nemohol prijať, prisľúbil, ale spoluprácu a ochotu participovať na podnetoch a myšlienkach, ktoré by posilnili smerovanie a kvalitu krajanských médií vo svete. Po viacerých priebežných konzultáciách s predsedom ÚSŽZ Jánom Varšom, ktorý využil svoje právo priameho menovania na post predsedu Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť Slovákov žijúcich v zahraničí – keďže ide o poradný orgán predsedu, je to logické a považujeme tento postup aj za správny, vznikol návrh celej 13-člennej komisie. V mene predsedu USŽZ následne jej tajomník oslovil jednotlivých členov. Všetci potvrdili svoju účasť v jej práci, ako aj prítomnosť na inauguračnom zasadnutí a prvom pracovnom rokovaní komisie v Košiciach (21. – 25. 9. 2019). Čo sa týka špecifikácie a konkretizovaní činnosti jednotlivých členov komisie v jej práci, tie vyplynuli jednak z potreby pokrytia rôznych aspektov fungovania a najmä prínosu krajanských médií v takom nastavení, aby sa z čiastkových výstupov vytvorila potrebná kvalitatívna synergia s možným reálnym a hmatateľným dosahom nielen pre výsledky aktivít komisie, ale najmä pre ich materializáciu v samotnej pôsobnosti médií a vydavateľskej činnosti v konkrétnych krajanských komunitách, ale tá naša činnosť vyplýva aj z doterajších pozitívnych skúseností a žurnalistických aktivít jednotlivých členov, ako aj z pohľadu ich prínosu – minulého, súčasného i potenciálneho – pre danú krajanskú komunitu práve v oblasti médií a vydavateľských činností. Prirodzene, že vedenie komisie chce a vie byť ústretové k svojim jednotlivým členom aj vo vzťahu k ich zameraniu práce v komisii a zohľadní ich názory, námety, doplnenie či zmenu ich obsahového zamerania práce v komisii.”

Ako by ste zhodnotili slovenské krajanské médiá a vôbec žurnalistiku, čo to kvality, aj kvantity?

“Osobne si myslím, že novinárstvo našich krajanských komunít najmä v strednej a východnej Európe je všeobecne na celkom dobrej úrovni. Máme celý rad vyučených novinárov, profesionálov, ktorí z hľadiska kvality vôbec nezaostávajú za svojimi tzv. väčšinovými kolegami. Pravda, ich možnosti sú pritom obmedzenejšie, nemyslím tým len na okruh čitateľov, poslucháčov a divákov, ale aj na finančné, technické a ďalšie možnosti. Byť menšinovým, národnostným „iným-oným“ ani v tejto sfére sa príliš neoplatí, resp. oplatí sa nie kvôli financiám a sláve, ale preto, aby človek zostal medzi svojimi, nezabudol na svoje korene a mal dobrý pocit z toho, že môže byť užitočný pre svoju komunitu. Čo sa týka kvantity, žiaľ, musíme sa tešiť tomu čo máme. Treba si uvedomiť, že zápasíme so stratou materinského jazyka, naše kruhy sa nerozširujú, skôr zužujú a teda snívať síce môžeme, ale reálne by sme nemali očakávať, že práve v novinárčení obrátime trendy a tendencie, povedzme pozakladaním ďalších časopisov, výraznejším rozšírením vysielacieho času rozhlasu a televízie pre našich krajanov-Slovákov a podobne. Napriek tomu naša komisia by chcela prispieť nielen k zachovaniu, ale aj k revitalizácii historicky tradičných novín a časopisov (pri akceptovaní čitateľského záujmu a podpory predmetných titulov samotnými krajanskými komunitami) a rozvoja  kľúčových periodík v štátoch, v ktorých tvoria Slováci autochtónnu národnostnú menšinu, aj o vytvorenie podmienok na podporu tzv. nových médií vrátane internetových publicistických portálov (so zreteľom na prepojenie s internetovým portálom ÚSŽZ slovenskezahranicie.sk, ako aj informačnú i obsahovú hodnotu a motiváciu povzbudzovať krajanské komunity k efektívnej súdržnosti) a ich komunikáciu navzájom, ako aj s médiami, najmä verejnoprávnymi (TASR, RTVS) na Slovensku.”

Ktoré sú najväčšie výzvy pre krajanských novinárov a novinárky?

“Nerád by som hovoril za všetkých svojich kolegov, vychádzame skôr zo seba a zo svojich skúseností. Výzvami môžu byť rôzne veci, osobne za tú najväčšiu pokladám otázku, ako si zachovať ľudskú česť a novinársku objektivitu či profesionalitu v tom našom „inom-onom“ prostredí, v ktorom sa neraz odvolávame nato, že za normálnych okolností by to malo byť takto, ale… Mali by sme byť maximálne verejnoprávni, ale… Ak by sme chceli povedať stopercentnú pravdu, možno by sa to aj dalo, ale… Žiadalo by sa to kritizovať, ale…”

Ako vnímate spoločenské siete a spoločenské médiá v kontexte krajanských médií?

“Spočiatku som to aj ja bral iba ako potrebné zlo, postupne som si ale uvedomil silu toho, že jedným kliknutím môžem virtuálne osloviť X-násobok tých ľudí, pre ktorých v prvom rade pripravujeme svoje noviny. Facebook som začal používať vyslovene preto, aby som spropagoval náš týždenník a portál. Tisíce FB-fanúšikov je predsa čosi viac ako stovky čitateľov. Áno, určite, ale zato musíme si uvedomiť aj hranice lákavých spoločenských médií, aby nás neoklamal povrch, aby sme všetkému, čo vidíme virtuálne, neverili stopercentne, lebo napríklad aj tie štatistické údaje môžu byť zavádzajúce. Nie je lájk ako lájk, aspoň ja aj za tým hľadám človeka a teší ma, ak nájdem nielen náhodného, ale cieľavedomého, ktorý si nielen fotku či video, ale aj rozsiahlejší text prečíta, resp. klikne aj na pripojený internetový odkaz. Pritom v súčasnosti už ani naše krajanské médiá si nemôžu dovoliť, aby úplne ignorovali spoločenské siete, treba ich využívať tak, aby posilňovali to naše základné poslanie, veď ide o prostriedok a nie cieľ.”

V akom zmysle by krajanské médiá mohli konkrétne vzájomne spolupracovať?

“Komunikáciu so slovenským zahraničím prostredníctvom internetu aj s účasťou krajanov-expertov z celého sveta ochotných podieľať sa na tvorbe krajanského portálu ÚSŽZ sme začali už pred 10 rokmi. Konal sa aj seminár s tvorcami významných internetových portálov a webových stránok, ktoré založili a spravujú Slováci v rozličných častiach sveta. Hľadali sme spoločne riešenie na zlepšenie komunikácie medzi Slovenskom a slovenským zahraničím v podobe vytvorenia portálu slovenskezahranicie.sk, čím sme vlastne nadviazali na úspešný projekt zaniknutého časopisu s názvom Slovenské zahraničie. Tento náš portál síce v najbližšom čase čaká tzv. reštartový redizajn, ale zato podľa mňa celkovo je vhodný nato, aby ak nejaká vlajková loď či skôr spoločná strecha stelesnil spomínanú vzájomnú spoluprácu krajanských médií. Tá najkonkrétnejšia a najužitočnejšia spolupráca medzi nami sa môže prehĺbiť najefektívnejšie pri osobných stretnutiach, ako sme to zažili naposledy v rámci Tvorivej školy žurnalistiky ÚSŽZ v Košiciach. Myslím pritom aj na také, kedysi desaťročia dobre fungujúce formy spolupráce, aké sme mali medzi našimi týždenníkmi Hlas ľudu a Ľudové noviny, keď sme sa ako redaktori pravidelne navštevovali. Samozrejme, ide aj o to, aby sme si navzájom pomáhali, či už výmenou materiálov, prepožičiavaním kamier a inej techniky, organizačnou prácou, jazykovo a podobne. Jednoducho musíme byť v živom kontakte, veď zápasíme s podobnými ťažkosťami, máme si čo povedať, rozumieme si a navzájom sa inšpirujeme aj ako novinári, aj ako krajania-Slováci.”

Aké je poslanie krajanských médií vôbec – ktoré funkcie ony spĺňajú alebo by mali spĺňať?

“Nad touto otázkou som sa musel hlbšie zamyslieť naposledy pri oslavách Dňa slovenských novinárov v Maďarsku, keď som nezodpovedne bral na seba úlohu povedať niečo na neľahkú tému „Verejnoprávnosť a národnostné médiá“. Ide totiž o podstatu z hľadiska našich novín, portálov, rozhlasových a televíznych relácií. Verejnoprávnosť sa definuje rôzne, najmä však nepresne a neucelene. Z nášho hľadiska je dôležité, že žijeme z verejných peňazí, ako štvrtý pilier demokracie sa teda musíme brániť zneužitiu politickými stranami v znamení pluralisticko-straníckej neutrálnosti, objektivity, vyváženosti a dodržiavania etických noriem. Trochu inak povedané: nestrannosť a nestraníckosť, služba všetkým občanom, nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie. Národnostná tlač verejnoprávneho charakteru zohráva významnú, ničím nenahraditeľnú úlohu vo vytváraní, resp. napĺňaní kultúrnej autonómie národností. Menšiny v našich krajinách majú rovnaké právo na prístup k informáciám (samozrejme, vo svojej materčine) ako väčšinové národy. Právo menšín na masovokomunikačné prostriedky v ich materinskom jazyku logicky vyplýva aj z najvyšších právnych predpisov a toto právo veľmi úzko súvisí so základnými ľudskými a občianskymi právami, ktoré sa rovnako vzťahujú na každého štátneho príslušníka, bez ohľadu na akékoľvek národné (národnostné) alebo jazykové odlišnosti. Ak sa teda pýtate, aké je poslanie krajanských médií vôbec a ktoré funkcie spĺňajú, resp. by mali spĺňať, odpoveď ani nie je taká zložitá: mali by informovať a v žánrovo rôznorodom spravodajsko-publicistickom prístupe približovať a šíriť medzi príslušníkmi tej-ktorej komunity krajanov-Slovákov kultúrno-duchovnú identitu a slovenské národné povedomie. Byť teda spoločensko-politickou, kultúrno-ľudskou, obsahovou, svetonázorovou a myšlienkovou platformou, otvoreným fórom a poskytovať pritom priestor každému, kto je ochotný rešpektovať právo iných na vyjadrenie svojej, prípadnej odlišnej mienky. Viem, nie je jednoduché v každodennej praxi presadzovať tieto zásady, navyše podľa mňa najdôležitejšie by bolo udalosti či javy nielen popisovať a informovať o nich, ale v pridanej hodnote v jednotlivých príspevkoch a materiáloch podrobovať udalosti aj analýze, vyjadrovať k nim názor a mienku. Áno, zdá sa mi, toto je tá najťažšia, ale možno preto aj najkrajšia časť nášho povolania.”