„Ak poznáme dejiny, sme múdrejší a lepšie si rozumieme. A keď začneme skúmať etnopsychológiu všetko sa nám zdá byť jasnejšie,“ sú to slová etnologičky Anny Séčovej Pintírovej.

Múzeum vojvodinských Slovákov (MVS) bolo založené pred 11 rokmi v Báčskom Petrovci. Má veľký význam pre kultúru tejto menšiny v Srbsku. Cieľom múzea je výskum, odborné spracovanie, zhromažďovanie, dokumentovanie, prezentovanie a uchovávanie hmotného a duchovného dobrá etnologického, historického a umeleckého charakteru z minulosti vojvodinských Slovákov. Súčasťou Múzea vojvodinských Slovákov je aj Galéria Zuzky Medveďovej a kultúrno-historická pamiatka Najstarší dom v Petrovci.

,,Moje záujmy počas štúdia boli úzko späté s zvykmi a relígiou národa, terénne výskumy a skúmanie tém, ktoré sa týkali zvykov, takže aj moja diplomová práca bola na tému svadobných zvykov. Počas štúdia sme absolvovali prax v múzeách a galériách a zdalo sa mi to ako zaujímava voľba. Po ukončení štúdia v Nitre (Slovenská republika) odbornú prax som vykonávala v Múzeu Vojvodiny, kde som sa po zložení štátnej odbornej skúšky zamestnala,“ vysvetľuje táto etnologička.

Otázka z lexikónu znela, ktorý je jej najobľúbenejší moment v dejinách. Anninou odpoveďou je obdobie po skončení prvej svetovej vojny od roku 1919, keď sa vojvodinskí Slováci ocitli v novom štátnom zriadení.

„V tom roku založili gymnázium, tlačiareň na tlačenie kníh, učebníc a novín v slovenskom jazyku a konali sa prvé Slovenské národné slávnosti, čiže zhromaždenie Slovákov, na ktorom sa diskutovalo o témach z kultúry, vzdelania a o iných dôležitých témach týkajúcich sa zachovania národnej identity. Myslím si, že toto je dôležité obdobie pre slovenskú národnostnú spoločnosť,“ hovorí Séčová Pintírová.

Ona zdôrazňuje, že kultúra vojvodinských a Slovákov zo Slovenska sa až tak veľmi nelíši. Sú to len malé detaily a nuansy. Je lepšie, hovorí naša spolubesedníčka, hovoriť o podobnostiach.

,,Väčšinou, keď sa ma niekto spýta na rozdiely, ja ihneď začínam reverzibílne, myslim na spoločné prvky. Slováci všade vo svete stavajú máje, majú podobné svadobné zvyky, rovnaké sú aj pohrebné zvyky, veľkonočné zvyky – varia vajíčka, šunku, dodržiavajú pôst… Ľudový kroj čiže jeho časti sa trochu líšia, ale tak je aj tu, každá dedina má inú výšivku,“ hovorí táto etnologička.

Dôležité je, aby sme poznali dejiny, aby sa oni v prvom rade nezopakovali. Vzdelávací systém ich zahrnul do požadovaných znalostí, ale deťom nebolo vysvetlené, prečo sú vlastne doležité. A na strednej škole, keď mladým ožívajú mušky v hlave, dejiny sú na poslednom mieste na zozname priorít.

,,Až v dobe dospelosti, vzbudí sa v nás záujem o tom, kto sme, kde sme, prečo sa nám toto stáva, kde sú paralely, kde je koreň alebo zdroje týchto údalostí. A tak začíname klásť otázky. A dejiny nám poskytujú odpovede,“ vysvetľuje Séčová Pintírová.

Najväčším adutom Vojvodiny je vlastne bohatá kultúrna rozmanitosť. Prax ukázala, že jednota rozmanitosti prejavujúca sa v multikulturalizme nezužuje žiadnu dimenziu vesmíru. Naopak, umožňuje afirmáciu kultúrnych hodnôt všetkých entít, ktoré v takejto spoločnosti žijú, uviedol vo svojej vedeckej práci Dr. Harun Hadžić.

,,Narodená som v multikultúrnom a multikonfesionálnom prostredí a je to pre mňa prirodzené prostredie. Nikdy by som ho nemenila. Nikdy som nezažila žiadne nepríjemnosti kvôli mojej národnostnej alebo náboženskej príslušnosti. Vážim si a rešpektujem ostatných občanov. Všetci sme občanmi svojej krajiny, a aby sme sa mohli vyvíjať ako národné spoločenstvo a ako štát, musíme pestovať a rešpektovať všetky rozdiely. Rešpektovať svoje a cudzie. Lebo aj to cudzie je naše,“ pripomína Séčová Pintírová.

Poďme do múzea!

Napriek všetkým algoritmom, ktoré sú naprogramované, aby nám každodenne nemilosrdne pútali pozornosť, málokto svoj voľný čas plánuje stráviť v archíve, lebo predpokladá, že sú tam nachádzajú iba nejaké nezaujímavé veci zapadnuté prachom. Z druhej strany vo väčších mestách vzniká nespočetné množstvo turistických pascí v podobe múzea čokolády, ilúzií alebo nejakých alkoholických nápojov, kde sa okrem zábavy neposkytujú žiadne poznávacie hodnoty. V súvislosti s takým kontextom kladieme si otázku- ako prilákať ľudí do múzea? Najprv si treba vytvoriť zvyk a to kým je železo ešte teplé.

,,V múzejnej pedagogike je zvyk začať s výchovou obecenstva, ktoré bude navštevovať múzeum, od útleho detstva, v predškolskom a školskom veku. Ak pôjdete touto cestou, budete mať publikum, ktoré bude sledovať vaše aktivity. Určite je v tomto kroku dôležitá spolupráca so vzdelávacími ustanovizňami v zmysle, že niektoré hodiny z určitých oblastí môžu prebiehať v múzeu a deti pritom spoznajú určité muzejné exponáty a najľahšie sa naučia danú oblasť,“ vysvetľuje Anna Séčová Pintírová.

Keďže sa proti veterným mlynom nedá bojovať, recept na úspech pre ojedinelé programy je aj kombinácia týchto dvoch kontrastov- nového a starého. Výsledkom časovej kolízie možu byť únikové miestnosti, virtuálne prehliadky, virtuálne výstavy. Naša spolubesedníčka vysvetľuje, že múzeá sú strážcami dedičstva, ale musia byť v súlade s dobou alebo o krok vpredu, aby vedeli vytvoriť program, ktorý bude inovatívny, zaujímavý a ktorý pritiahne divákov do budovy múzea. Na inovácie však potrebujeme mať prostriedky, ktoré v malých múzeách niet a ktoré pritom musia byť vynaliezavé.

,,Muzejné exponáty, ktoré sa nachádzajú v našich múzeách v Srbsku sú v procese digitalizácie, čo znamená, že si na stránke – v priehľadači kultura.rs môžete zistiť, kde sa určité predmety uchovávajú. Okrem digitalizácie fondu vytvárajú sa aj digitálne formáty na prezentáciu kultúrneho dedičstva. A tým sa práve aj my zaoberáme,“ vysvetľuje riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov.

Je v ňom aktívne počas celého roka. Okrem dielní pre deti alebo prázdnín v múzeu na pláne sú aj iné projekty – pracovné, pozitívne, opisuje Séčová Pintírová.

,,Začal sa terénny výskum prvkov nemateriálneho kultúrneho dedičstva Slovákov. Prebieha príprava revízie kultúrnohistorickej zbierky múzea. V Noci múzeí sme otvorili kolektívnu výstavu Jubilanti Škulec-Agarský- Ďurovka (60 + 60 + 50) s profesorom Rakidžićem. Nasledovný víkend budú prebiehať dielne pre deti a prípravy na výstavu kresieb, ktorou si pripomenieme 125 rokov od narodenia našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Pripravujeme aj zborník prác z minuloročnej výtvarnej konferencii,“ hovorí naša spolubesedníčka pozerajúc sa do plánov.