Search and Hit Enter

Kultúra nesmie byť lacná alternatíva v konzumnej spoločnosti

K ultúrny systém predstavuje interakciu rozličných zložiek kultúry. Ide o komplexný systém, na ktorý významný vplyv má spoločnosť, ktorá ho aj vytvára. Aj napriek tomu, že kultúrny systém je výrazne iný od sociálneho systému, spoločne sa prelínajú a vytvárajú sociokultúrny rámec (systém).

Pojem kultúry je široký a definuje sa rôznymi spôsobmi. Antropológ E. B. Tylor ho definuje ako celistvý súbor (komplex), zahrňujúci poznatky, vieru, umenie, morálku, zákony, zvyky a všetky iné schopnosti a návyky, ktoré získava človek ako člen jedného spoločenstva. Aj preto pri úvahe o kultúre treba si uvedomiť, že kultúra o. i. znamená poznatky, umenie a vieru, ale aj kultúru komunikácie a kultúru správania sa v spoločnosti.

Kultúra dneška

J ohn Holden poukazuje na to, že kultúrny život nezabezpečuje iba základný spoločenský priestor, v ktorom sa uskutočňuje vzájomné prepájanie. To, čo sa deje v tých priestoroch rovnako tak určuje štandardy správania, ktoré budujú spoločenský kapitál. Spoločenský kapitál na oplátku podporuje vzťahy a dianie, pomocou ktorých jedno miesto (mesto, dedina) a jeho ekonomika fungujú a robia pokrok.

Holden zároveň poukazuje na to, že keď hovoríme o hodnote, ktorú kultúra má pre jednotlivca, musíme hovoriť o kvalite, dokonalosti, fyzickom a intelektuálnom prístupe, ako aj o demografii publika. Do úvahy musíme brať kvalitatívne faktory, hovoriť o tom, čo robí dobré a zlé umenie, z čoho sa skladá dokonalosť, ako aj to ako sa môžu vylepšiť zážitky obecenstva.

Kultúra ako taká nesúvisí s konzumnou spoločnosťou, lebo konzumná spoločnosť sa uspokojuje s lacnou alternatívou všetkého.

Uvažujúc o postavení kultúry a umenia v súčasnom svete, Slovenka Benková-Martinková, dirigentka a hudobná pedagogička z Báčskeho Petrovca využíva silný intelektuálny kritický prístup. Ona si plne uvedomuje hlboko zapustené korene konzumnosti dnešnej doby, ktorá sa pre mnohých stala istou relígiou či opijátom.

– Mám pocit, že dnes vo svete a zvlášť u nás platia pravidlá konzumnej doby a kultúra ako taká nesúvisí s konzumnou spoločnosťou, lebo konzumná spoločnosť sa uspokojuje s lacnou alternatívou všetkého, – hovorí Benková-Martinková.

Spoločnosť a kultúra komunikácie

S poločnosť už dávno nie je ako kedysi. Ale čo vôbec znamená táto konštatácia? Veď spoločnosť nikdy nebola konštantou. Vždy sa vyvíjala a vyvíja. Dopredu (a niekedy aj sa koleso točí dozadu). Isté je však, že moderný život sa viaže o štát, a komunita (spoločnosť, spoločenské skupiny a pod.) začína predstavovať anachróny koncept. Podľa Vladimira Gvozdena, literárneho kritika a teoretika, ktorý vyzdvihuje potrebu po prebudení komunity, resp. po jej prinavrátení „do diskusie“ ako faktory, ktoré vplývajú na narušenie idey komunity, vidí v rozmachu moderného štátu – priemyslu, urbanizácie, peňažnej ekonómie, masovej výroby, šírenie masmédií, centralizovaný trh, navýšena mobilita a pod.

Toto všetko vplýva aj na spôsoby ľudskej komunikácie. Musíme uznať, že pozorujúc globálne, kultúra ľudskej komunikácie sa mení. Zhoršuje, povedali by sme. Zabúdame hovoriť kultúrne. Zabúdame hovoriť súvisle. Ale kým si uvedomujeme tieto nedostatky, do vtedy nádej na uzdravenie existuje.

Treba komunikovať priamo a kultúrne.

Komunikovať priamo a kultúrne je laitmotív Daniely Legíňovej-Sabovej, divadelnej, pedagogickej a sociálnej pracovníčky z Báčskeho Petrovca, ktorá je v súčasnosti predsedníčkou KUS Petrovská družina.

Globalizácia je v poslednom období hádam najskloňovanejšie slovko. Ani my sme neunikli jej pasci, aby sme ju nespomenuli. Diskurzy globalizácie sa veľmi často spomínajú v negatívnom kontexte vo veci tradičných identít, akou je aj napr. slovenská identita vo Vojvodine, Srbsko.

Tieto sa v globalizačnom kontexte vidia ako „prekážka na ceste k všeobecnému spoločenskému a globalizačnému rozvoju“, ako hovorí Ivana Milojevićová, ktorá pripomína, že etnické komunity a etnické identity predstavujú strážcov tradície. A to vôbec nemusí byť zlá vec. Ani pre globalizáciu, ani pre všeobecný spoločenský rozvoj. Veď aj strážca tradície často vie, a to kvalitne a úspešne, vykonať protiúder.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.