Autonomija! Realita pod mikroskopom SOLUTIONS STORIES Spoločnosť

Kým v Báčskom Petrovci sa mladí ľudia nezúčastňujú rozhodovacích procesov, v Bečeji našli spôsob, aby sa ich hlas počul

Getting your Trinity Audio player ready...

Z Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci odchádza ďalšia generácia maturantov. Veselo, s hudbou dali bodku za stredoškolským vzdelávaním. Pred čerstvými maturantmi sa nastoľujú nové otázky: či sa prihlásiť na vysokú školu, ak áno – ktorú, alebo si nájsť prácu? Aj keď prísť po odpoveď nie je jednoduché, toto je jedna z mála príležitostí, keď robia sami pre seba dôležité rozhodnutie, pretože nemajú veľa situácií, aby ich hlas bolo počuť.

Kým sa po uliciach prechádzajú žiaci v rovnakých tričkách s označením triedy, v ktorej už nie sú, stretávame sa s Emanuelou Gierovou. Pred pár rokmi oslávila začiatok dospelosti, toho času študuje na Slovensku. Vraví, že jej v obci chýbajú miesta, kde by sa mladí ľudia mohli zhromažďovať a rozvíjať. Chýbajú jej aj pracovné možnosti pre mladých ľudí, ako aj väčšie povedomie o ochrane životného prostredia. Najviac ju trápi, že sa mladiství nezapájajú do žiadneho politického diania.

„Nestačí povedať, že svet stojí na mladých ľuďoch, bez toho, aby sa im dala príležitosť to dokázať“ – hovorí Emanuela.

Hoci starostlivosť o to by mala byť úlohou inštitúcií, Emanuela má pocit, že sa k nim nemôže približovať s nápadmi, pretože má pocit, že nebude vypočutá, ako keby bola v komunikácii medzi ňou a obcou neviditeľná stena. Vynahrádza si to dobrovoľníctvom v mládežníckej organizácii YMCA.

Emanuela Gierová okrem v YMCA, kde je dobrovoľníčkou, nevidí príležitosť pre mladých ľudí v Báčskom Petrovci. © Storyteller

Z Báčskeho Petrovca sme vyrazili na hodinovú jazdu. Našim cieľom je Bečej, obec, v ktorej mladí ľudia našli spôsob, ako by boli vypočuté ich slová a návrhy rešpektované.

Vítajú nás prázdne ulice, mokré po jarnom daždi. Silný dážď však nebránil skupinke mladých ľudí prísť do priestorov Kancelárie pre mladých (srb. Kancelarija za mlade – KZM). Tam sa zúčastnia školenia o mediálnej gramotnosti, aby o nej mohli vzdelávať ostatných. Školenie organizuje Bečejské združenie mladých (srb. Bečejsko udruženje mladih – BUM), vedie ho Jelena Božić, novinárka z mládežníckeho Oradia.

Riaditeľ tohto združenia je 18-ročný Uglješa Surdučki. Práve končí strednú Ekonomicko-obchodnú školu v Bečeji a už niekoľko rokov sa venuje aktivizmu, prevažne vytváraniu mediálnych obsahov pre mladých ľudí.

@storytellerrs

♬ LoFi Hip Hop with Saxophone Part1(1243028) – Hamadayama Music Lab

BUM  organizuje rôzne projekty – na rôzne témy: od médií, verejného obstarávania, rozpočtu až po životné prostredie. Najviac sa venujem médiám a som člnom mládežníckej redakcie nášho portálu Môj Bečej“ – hovorí Uglješa.

Mladí ľudia sú nositeľmi všetkých aktivít a projektov realizovaných BUM-om, a doterajšie výsledky ukazujú, že dokážu prispieť k zmenám a skvalitniť prostredie, v ktorom žijú – pripomína Uglješa. Kľúčom je vytrvalosť a pochopenie, že tí, ktorí rozhodujú, sú tu len a len kvôli občanom a občiankam.

„Sú to vlastne tí najobyčajnejší ľudia, ktorí by nás mali reprezentovať. Akonáhle sa to pochopí, potom neexistuje žiadna prekážka. A keď neposkytnú príležitosť, musíme sa im vzoprieť a ukázať, že sme hlasní“ – domnieva sa tento 18-ročný mladík.

Mladí ľudia majú právo vytvárať si vlastný rozpočet

Na území Obce Bečej žije podľa posledného sčítania asi 32.000 obyvateľov, z toho 5.000 mladých ľudí. Každý má možnosť – a mnohí ju aj využívajú – zapojiť sa do rozhodovacieho procesu v obci, a to predovšetkým prostredníctvom akcie Rozpočet šitý na mieru občanov (srb. Budžet po meri građana).

Všetko sa to začalo pred 10 rokmi, keď Bečejské združenie mladých urobilo prieskum, ktorý ukázal, že približne 52% obyvateľov Bečeja sa domnieva, že nemá právo podieľať sa na rozhodovaní o veciach dôležitých pre ich komunitu.

Uglješa Surdučki sa aktívne zapája do politického života svojej komunity. © Storyteller

Dnes je Bečej ojedinelým príkladom úspešného participatívneho rozpočtovania v Srbsku – hovorí Aleksandar Đekić, predseda BUM-a.

„V minulom roku sa do tejto akcie zapojilo vyše 3.000 našich spoluobčanov a spoluobčaniek. V prvom kroku môžu občania v priestoroch svojho miestneho spoločenstva navrhnúť priority a problémy, ktoré by sa mali riešiť. Potom všetky tie návrhy dáme dohromady na hlasovací lístok a vyzveme občanov, aby hlasovali za rozpočtové priority“ – vysvetľuje.

Odhlasované priority sa predkladajú lokálnej samospráve, ktorá návrhy občanov mení na projekty, a tie sa stanú súčasťou rozpočtu na nasledujúci rok.

Presadzovanie toho, že občania by mali mať a majú právo kreovať lokálny rozpočet, vyústilo do sumy sto miliónov dinárov, ktorá sa v rozpočte každoročne vyberá podľa priorít, ktoré si občania odhlasujú. A tým sa úloha občanov nekončí, pretože naďalej kontrolujú, či sa plánované prostriedky vynakladajú tak, ako je plánované.

Podľa odhadov asi štvrtina občanov, ktorí rozhodujú a hlasujú za rozpočtové priority, tvoria mladí ľudia. Mali by aj iniciovať zmeny, hovorí Đekić a dodáva, že hlavným cieľom tejto akcie je začleňovanie mladistvých do rozpočtového procesu, posilniť ich postavenie, aby sa aktívne podieľali na všetkých ostatných rozhodnutiach týkajúcich sa mládeže.

„Každý rok zlepšujeme akciu Rozpočet šitý na mieru občanov. Teraz sa snažíme zorganizovať voľby do rozpočtových priorít na stredoškolskej úrovni, aby to bol kvázi veľtrh nápadov mládeže, na ktorom budú môcť všetci žiaci hlasovať za svoje priority“ – rozpráva náš spolubesedník.

Spomína si na začiatky, keď lokálna samospráva nebrala aktivity BUM-a vážne, ani ich nezahŕňala do svojej práce. Đekić hovorí, že dnes je situácia oveľa lepšia, a vďaka vytrvalosti sa stali hlasom mládeže.

V partnerstve s obcou v súčasnosti pracujú na vypracovaní lokálnej stratégie pre mladých ľudí a podieľali sa aj na prijatí Akčného plánu prevencie korupcie. Verí, že takéto výsledky sú možné aj v iných obciach, avšak si to vyžaduje dobrú organizáciu mladistvých, jasné ciele a vytrvalé obhajovacie kampane.

„Za uplynulých 10 rokov sme kvantum vecí posunuli v našom prostredí. Podávali sme aj rôzne petície, na základe ktorých boli niektorí funkcionári na úrovni našej obce dokonca aj odvolaní. Tiež sme analyzovali a zistili, že služobné autá, telefóny alebo reprezentovanie sa nepoužívajú v súlade s predpismi, preto sme presadzovali prijatie predpisov, čo sa aj stalo. Teraz sledujeme, či sa tieto pravidlá uplatňujú“ – vraví Aleksandar.

ČÍTAJTE AJ:

Mnohé projekty realizované BUM-om sú zamerané na informovanie, vzdelávanie, motiváciu a povzbudzovanie mladých ľudí, aby bojovali o účasť na rozhodovacích procesoch.

Na tej ceste sú aj prekážky. Mladí ľudia sa často domnievajú, že nič nezmôžu, no v združení hovoria, že „malý hlas malého človeka je veľmi dôležitý, a dokáže veci rozbehnúť z mŕtveho bodu, čo sa v ich prípade už neraz dokázalo“. Hoci existuje spolupráca s obcou, na malom území, na periférii krajiny, nie je vždy jednoduché zabezpečiť financie potrebné na všetky plánované aktivity.

Napríklad, jednou z prekážok je aj pomalosť administrácie a jej pozvoľné reagovanie.

„Keďže ide o malú komunitu, nie je ťažké osloviť tých, ktorí rozhodujú. Všetci sa aj poznáme, stretávame sa na ulici, takže nájdeme spôsob, ako dotiahnuť návrhy do konca a urýchliť veci“ – prízvukuje Aleksandar Đekić.

Vo väčšine prípadov, hovorí, že iniciatívu na spoluprácu a riešenie určitých mládežníckych problémov na území tejto obce iniciuje práve BUM. Stáva sa však aj to, že prvé avízo na spoluprácu príde aj z obce.

„Mali sme pár situácií, keď nás lokálna samospráva oslovila, aby sme sa spoločne zúčastnili na istých verejných výzvach, pretože bolo potrebné zapojenie občianskej spoločnosti“ – spomína si náš spolubesedník.

Aleksandar Đekić je hybnou silou v komunikácii medzi lokálnou samosprávou a občanmi. © Storyteller

David Tufegdžić, člen Obecnej rady pre šport, mládež, turizmus a informovanie, hovorí, že otvorená komunikácia s mladými je prospešná pre každého. Mladým ľuďom prospieva, pretože majú priamy vplyv na dôležité udalosti významné pre ich každodenný život, pričom lokálna samospráva dostáva spätnú väzbu na svoju prácu.

„Je dôležité motivovať mladých ľudí k účasti na rozhodovacom procese, aby svojimi nápadmi a myslením prispeli k rozvoju miestnej komunity, ako aj k ich osobnostnému rozvoju“ – prízvukuje.

Iniciatíva zapojiť mladých ľudí do politických procesov by mala začať od tých, ktorí rozhodujú, hovorí Milica Borjanić zo Strešnej organizácie mládeže Srbska (srb. Krovna organizacija mladih Srbije – KOMS).

„Pretože takto pôsobí, že sa snažíme ostatným dokázať, že náš názor je dostatočne hodnotný a rovnocenný so všetkými ostatnými názormi“ – hovorí.

Borjanić dodáva, že osoby s rozhodovacou právomocou sú tu na to, aby zastupovali záujmy občanov, rozhodovali v ich mene s cieľom zvýšiť kvalitu života. Ak sa z nich vylúči jedna kategória obyvateľstva, nemožno povedať, že osoby s rozhodovacou právomocou predstavujú vážnu časť občanov.

„Mladiství tvoria 16% obyvateľov Srbska. Výsledkom je, že 16% populácie je marginalizovaných a nepreukázalo sa im, že ich blaho a záujmy sú skutočne dôležité“ – pripomína Borjanić.

Kancelária pre mladých v Bečeji

Hoci v sále zhromaždenia obce sedí iba 6% ľudí do 30 rokov, svoje záujmy môžu zastupovať mladí ľudia aj v Kancelárii pre mladých. Táto obec ju založila medzi prvými v Srbsku, o niečo menej ako pred 20 rokmi.

„Aby boli aktivity koordinované s potrebami a záujmami mládeže z územia Obce Bečej, koordinátor a spolupracovníci Kancelárie pre mladých komunikujú priamo aj s mládežou počas stretnutí v priestoroch Kancelárie pre mladých Obce Bečej“ – uvádza David Tufegdžić.

Dodáva, že na stredných školách prebiehajú prieskumy, ktoré skúmajú podnety a názory na obsah, ktoré ponúka KZM. Na základe toho formujú jej programy.

Pred pár rokmi KZM získala nové priestory, no ani to nestačí pre potreby všetkých aktivít, preto opäť – v spolupráci s obcou – hľadajú prostriedky na rekonštrukciu Mládežníckeho centra (srb. Centar za mlade), ktoré poskytne oveľa väčší priestor pre potreby mladých ľudí. V súčasnosti má KZM okolo 80 dobrovoľníkov.

Ak sa ma neopýtaš – odídem

Uglješa Surdučki, ako zástupca mládeže vo svojej obci, hovorí, že čoskoro aktivizmus vymení za povinnosti na vysokej škole. V Bečeji nie je žiadna fakulta, iba tri stredné školy, takže veľa mladých ľudí odchádza študovať do väčších miest, aby tam nakoniec aj zostala.

Toto je multinacionálne prostredie, polovica obyvateľov je maďarskej národnosti a dochádza k častým migráciám do Maďarska a iných európskych krajín. Medzi dvoma sčítaniami z Bečeja odišlo asi 10.000 obyvateľov.

BUM-e hovoria, že odišli aj mnohí ich členovia, ktorí boli súčasťou mládežníckeho aktivizmu už ako stredoškoláci. Ale kamkoľvek odídu, zapájajú sa do prác rôznych organizácií.

„Naši mladiství sú väčšinou aktívni v študentských parlamentoch či iných organizáciách. V iných prostrediach teda prispievajú ešte viac. Majú značnú výhodu oproti ostatným mladým ľuďom, ktorí neboli aktívni na lokálnej úrovni, pretože prichádzajú skúsení a pripravení popasovať sa s témami, ktoré mladých ľudí zaujímajú“ – hovorí Aleksandar Đekić.

Novinárka Jelena Božić hovorí, že mladí nie sú budúcnosť, ale súčasnosť. © Storyteller

Rozhlasová novinárka Oradia Jelena Božić pripomína, že stále žijeme v patriarchálnej spoločnosti, kde nám odmalička hovoria, že niečo nie je naša vec a že rozhodnutia robia starší. Hovorí, že mladých ľudí politika nezaujíma, pretože sa ich nikto nikdy nepýtal, čo chcú.

„Je prirodzené, že každý človek, ktorý trávi nejaký čas v prostredí, kde sa ho nikto na nič nepýta, sa stiahne a hľadá si iný priestor. Mladí ľudia sú prítomnosť, minulosť a budúcnosť, a tak by sme sa mali správať“ – zdôrazňuje.

Aj Milica Brojanić spája vylúčenie mladých ľudí z politických procesov s ich migráciami. Ak vystáva adekvátna sektorová politika, ktorá ovplyvní mladých ľudí, aby si všimli, že sa im žije lepšie, mladiství si uvedomia, že toto nie je krajina, kde by sa mohli rozvíjať a žiť.

„Keď sa ich pýtame, hovoria, že nemôžu ovplyvňovať politické procesy, nedokážu uspokojiť základné životné potreby, nedokážu sa osamostatniť, preto dospejú k záveru, že musia odísť z krajiny“ – upozorňuje Borjanić.

Emanuelu čakajú ešte dva roky študovania. Potom by sa rada vrátila do Báčskeho Petrovca, otázkou však je, či bude mať možnosť nájsť si prácu.

„Bývam tu a Petrovec je môjmu srdcu blízky. Ale bola by som rada, keby sa urobili nejaké zmeny“ – uzatvára Emanuela.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Brankica Matić, Sanja Đorđević, Anna Berediová and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.