Realita pod mikroskopom

Lepšia realizácia práv národnostných menšín ako podmienka na vstup do EÚ

akcioni plan

Prednedávnom sa ukončili konzultácie týkajúce sa náčrtu Akčného plánu, ktorý by pri vstupe Srbska do Európskej únie prislušníkom národnostných menšín priniesol lepšie uplatnenie práv. Akým spôsobom sa plán zrealizuje závisí od príslušných štátnych orgánov a národnostných rád.

Akčný plán na realizáciu práv národnostných menšín na obdobie rokov 2022-2025 je dokument, ktorý vznikol pri procese vyjednávania pre kapitolu 23, ktorá sa týka súdnictva a základných práv. Aby Srbsko vstúpilo do Európskej únii, potrebné je usporiadať jeho systém podľa oblastí, teda kapitol, ktorých je 35. Tento plán bude financovaný z rozpočtu občanov Srbska a v prípade potreby ho podporia EÚ organizácie a donátori.

Na procese prípravy tohto plánu sa podieľali oprávnení predstavitelia štátnych a pokrajinských orgánov, národnostných rád, organizácií občianskej spoločnosti, ako aj oba verejné servisy, ktoré spolu tvorili multirezortnú pracovnú skupinu. Ďalším aktérom boli občania, ktorí mohli do konca júla podať svoje návrhy a komentáre k pracovnej verzii tohto plánu.

Proces tvorby tohto dokumentu sa začal koncom roka 2021. V decembri 2021 na stretnutí pracovnej skupiny Národného konventu ku kapitole 23 bolo oznámené, že bude hotový do konca prvého štvrťroka 2022, čo nebol reálny odhad, keďže stretnutia sa konali asi raz do mesiaca a pracovná skupina mala vyše 40 členov, vysvetľuje Jovana Spremová, poradkyňa pre otázky EU integrácie vo Výbore právnikov pre ľudské práva YUCOM.

,,V júli sa konali online porady týkajúce sa pracovnej verzii tohto dokumentu, niektorí členovia žiadali, aby sa lehota na komentáre predĺžila, lebo tento proces by sa nemal konať počas letných mesiacov, práve kvôli významu a objemu dokumentov, ako aj efektu, ktorý by jeho implementácia mala mať na práva a postavenie príslušníkov /čok národnostných menšín v Srbsku. Momentálne nemáme žiadnu spätnú väzbu ohľadom akceptovania komentárov zainteresovanej verejnosti v stanovenom termíne,“ konštatuje Spremová.

Aký význam má akčný plán pre život menšín?

Všeobecný cieľ tohto dokumentu je zlepšiť ochranu práv príslušníkov národnostných menšín v Srbsku v súlade s európskymi štandardmi, ako aj zlepšenie podmienok na dôkladnejšie uplatnenie predpisov, ktoré by prispeli k lepšej účasti menšín vo verejnom živote. Okrem tohto sa uvádza ďalších 11 osobitných cieľov, ku ktorým patria aj: zlepšený mechanizmus na zber údajov o menšinách, lepšia rovnoprávnosť a znížená diskriminácia, celková realizácia práva na používanie materinského jazyka a ekonomická revitalizácia nerozvinutých regiónov, kde žijú menšiny. Cieľom tohto plánu je aj celkový odhad vplyvu privatizácie na médiá, ktoré výsielajú v menšinovej reči, ako aj redakčná a finančná nezávislosť všetkých menšinových médií.

Jovana Spremová: „Myslím si, že je veľmi dôležité načas začať s aktivitami, ktoré sa týkajú nadchadzajúceho sčítania obyvateľstva, vrátane kampane v jazykoch a nárečiach národnostných menšín, práve preto, aby sme získali skutočný obraz o veľkosti menšinových komunít v Srbsku a aby sme lepšie pristúpili k realizácii kolektívnych práv.“ / Foot: YUCOM

Jovana Spremová z YUCOM-u hodnotí, že samotný dokument neprispeje k zlepšeniu života príslušníkov národnostných menšín v Srbsku, ale keby naozaj existovala vôľa na to, aby sa plánované aktivity, najmä tie z oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka národnostných menšín, ale aj z časti demokratickej participácie, zrealizovali, ich každodenný život by sa výrazne zlepšil.

,,Myslím si, že je veľmi dôležité načas začať s aktivitami, ktoré sa týkajú nadchadzajúceho sčítania obyvateľstva, vrátane kampane v jazykoch a nárečiach národnostných menšín, práve preto, aby sme získali skutočný obraz o veľkosti menšinových komunít v Srbsku a aby sme lepšie pristúpili k realizácii kolektívnych práv. Veľkú úlohu v tom zohrajú národnostné rady národnostných menšín,“ hovorí Spremová.

Dodáva, že každopádne treba počkať na konečnú verziu dokumentu, aby sa mohlo hovoriť o možných chybách, no vidno, že s niektorými problémami, ktoré národnostné rady uviedli sa nejako zvlášť nezaobchádzalo a neboli rozpracované, no opakujú sa všeobecné činnosti, ktoré rada vykonáva, kým sa na druhej strane dokument vylepšuje činnosťami, ktoré zodpovedajú problémom, ktoré boli rozpoznané zo strany Eúropskej komisie a orgánov Rady Európy.

,,Možno by bolo dobré využiť túto možnosť a porozprávať sa so všetkými národnostnými radami o konkrétnych naliehavých problémoch, s ktorými sa jednotlivé národnostné rady stretávajú, a adresovať ich adekvatnejším spôsobom prostredníctvom nejakého konkrétneho programu, a nie prostredníctvom tohto akčného plánu,“ navrhuje naša spolubesedníčka.

Čo zaručuje uplatnenie akčného plánu?

Predovšetkým sľúbená transparentnosť. Pravidelné správy v každom prípade budú doručené aj predstaviteľom EÚ, ale aj občania Srbska by mali mať prehľad o tom, ako ďaleko tento plán dospel.

Či sa plán zrealizuje a ako prebiehajú plánované aktivity bude mať na zreteli Národnostná rada menšiny, ktorá je pracovným orgánom Vlády, v ktorej budú kompetentné štátne orgány a zástupcovia všetkých národnostných rád a budú sa stretávať štyrikrát ročne. Pri sledovaní realizácie sa k Rade pripojí aj Ministerstvo pre ľudské práva a práva menšín a sociálny dialóg, ktoré budú sledovať kvartálne, čo sa deje s realizáciou plánu. Občiansky sektor sa bude môcť zúčastniť prostredníctvom schôdzí rokovacích skupín pre kapitolu 23.

Jovana Spremová z YUCOM-u hovorí, že vypracovanie tohto dokumentu je naplánované revidovaným Akčným plánom pre kapitolu 23, a je jednou z povinností Srbska, ktorá má za cieľ zosúladiť právny rámec s právom Európskej únie v oblasti základných práv, čo by malo predstavovať záruku, že sa plán uskutoční.

„Realizácia aktivít z tohto dokumentu bude závisieť od určených finančných zdrojov, ale aj od vôle príslušných ministerstiev a inštitúcií realizovať aktivity kompletne a v stanovených termínoch,“ vysvetľuje Spremová.

Minority safe pack

Na druhej strane, ikeď sa od Srbska očakáva, aby intenzívnejšie pracovalo na zlepšení práv národnostných menšín, zbierka zákonov pod názvom Minority Safe Pack, ako podmienka na vstup do európskej spoločnosti, nebola schválená. Jovana Spremo vysvetľuje, že ona predstavuje jeden výborný krok pre demokraciu v Európe a európsku solidaritu.

,,Idea bola, aby sa posilnili predpisy týkajúce sa ochrany a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v EÚ, aby sa programy financovania EÚ prispôsobili a aby sa umožnil lepší prístup k malým regiónom a komunitám, ktoré hovoria menšinovými jazykmi,“ uvádza naša spolubesedníčka.

Zozbieraných bolo 1 320 000 podpisov občanov a občaniek EÚ z 11 krajín. Podľa predpisov, aby sa zákon mohol predložiť inštrumentom európskej občianskej iniciatívy je nevyhnutné zozbierať milión podpisov z aspoň siedmich krajín, v tomto prípade je počet podpisov, ako aj počet krajín, ktoré majú záujem o zlepšenie postavenia svojih spoluobčanov, ktorí patria k menšinám, oveľa väčší, uvádza Spremová.

,,Niektoré procedúry v EÚ sú, žiaľ, stalé zafarbené demokratickým deficitom, takže nám zostáva iba čakať na rozhodnutie Súdneho dvora európskej únie ohľadom žiadosti o zrušenie rozhodnutia Európskej komisie a môžeme sa iba nazdávať, že sa s novými zmenami Zmluvy EÚ uľahčí priame zúčastnenie sa občanov pri schvaľovaní zákonov,“ uzaviera naša spolubesedníčka.

About the author

Sanja Đorđević, Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková and Anna Berediová

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller