Vojvodina má len 7% svojho územia zalesneného, čo z nej robí jeden z najmenej zalesnených regiónov v Európe. Prírodné katastrofy tejto štatistike nepomáhajú, aj keď ironicky, lesy pomáhajú predchádzať škodám spôsobeným prírodnými katastrofami.
Pripomeňme si: nedávno sa touto časťou Európy prehnali dve supercelárne búrky – celkom ojedinelé atmosférické javy. Prvá, ku ktorej došlo 19. júla, prešla 1.000 km z Rakúska – cez Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko a Rumunsko – do Bulharska, pričom po ceste zanechala ľudské obete a veľké materiálne škody. Keďže nešťastie nikdy nechodí samo, o tri dni neskôr sa objavila ďalšia, ktorá „dokončila“ začaté.
@storytellerrs I šta ćemo sad? 🌩️🌪️ Koliku su štetu pretrpele šume i koje je rešenje? Klikni ➕ za part 2 🌳🌲 @Ema Oi #fyp #fypシ #viral #novisad #Vojvodina #srbija #tiktoksrbija #balkantiktok #superćelijskaoluja ♬ original sound – storyteller.rs
Vo Vojvodine väčšinu lesov vlastní štát (83%). Verejný podnik (VP) Vojvodinašume uvádza, že najväčšie škody utrpeli Lesné hospodárstva (LH) Nový Sad a Sriemska Mitrovica, kde bolo zničených 10% stromov. O niečo menšie škody boli v LH Banát a Sombor.
„Škody utrpeli porasty všetkých vekových kategórií. Tie sú manifestované v podobe veterných prietrží, vetrolamov a ohybov vetra. Najviac poškodené boli intenzívne topoľové porasty a zmiešané porasty duba letného“, hovorí Marko Marinković, výkonný riaditeľ VP Vojvodinašume pre lesníctvo, ekológiu a rozvoj .
Poškodené stromy by Sanja ĐorđevićObec Kovačica má len 1,86% svojho územia zalesneného. Medzi 15.000 m3 zničených stromov v Banáte je aj Horná a Dolná dolina v Padine.
„Viac stromov bolo vytrhnutých, niektoré pre sucho a choroby, kým niektoré vyvrátil silný vietor. Väčšina týchto drevín nie je autochtónnymi druhmi, čo je zjavným ukazovateľom toho, na čo by sa mali v budúcnosti výsadbové akcie zamerať“, upozorňuje Ekologické hnutie Padina (EKOP)
Popadané stromy sa stále sčítavajú. Vojvodinašume eviduje škody dronmi, a vytvára plán sanácie, ktorý by mal byť čoskoro hotový, a ktorý bude schvaľovať príslušné ministerstvo.
„Sanácia zahŕňa odstránenie všetkých polámaných, spadnutých či ohnutých stromov, a založenie nových lesov na tých miestach. Najväčším rizikom je veľké množstvo, ktoré sa musí v krátkom čase odstrániť. Musíme disponovať technickými, personálnymi a finančnými kapacitami, takže našu bežnú prácu znížime na minimum“, vysvetľuje Marko Marinković.
Dôvodom tohto „ponáhľania“ je v tom, aby všetko to drevo nehnilo, nerozkladalo sa a nevytváralo škodlivé plyny, pretože drevo je zásobárňou oxidu uhličitého, a je teda kontraproduktívne. Na druhej strane sa stráca aj materiálny prospech, ktorý môžu popadané stromy generovať ich predajom, vysvetľuje.
@storytellerrs Pt1 > @storyteller.rs #fyp #fypシ #viral #Vojvodina #srbija #tiktoksrbija #balkantiktok #novisad #superćelijskaoluja ♬ original sound – storyteller.rs
„V tomto zmysle ušetríme objem dreva, dosiahneme ekonomickú a ekologickú rovnováhu, pretože to má spoločný súvis. Základ eko nie je náhodný“, hovorí Marinković.
Zalesňovaniu bráni byrokratizmus
Búrky vyniesli do popredia aj ľudskosť, spolupatričnosť a susedskú spoluprácu. Keďže po chaose nebolo pre verejné služby fyzicky možné upratať všetko, občania im pomáhali jednoručnými pílami, metlami a záhradnými hadicami. Výsadbu nových stromov však aj tak bude treba nechať na verejné služby, lebo verejné priestranstvá sú v pôsobnosti verejných komunálnych podnikov, odkazujú z Vojvodinašume.
„Výsadba stromov prebieha vždy plánovane, či už ide o ozeleňovanie mestských častí, alebo zalesňovanie panenskej lesnej, prípadne poľnohospodárskej pôdy nižších kategórií. Občania sa môžu zapojiť do zalesňovacích iniciatív ako dobrovoľníci, keď určité akcie na výsadbu stromov organizuje miesta samospráva“, uvádza výkonný riaditeľ tohto podniku, dodávajúc, že odozva na ich akcie je, žiaľ, vo všeobecnosti malá.
Ekologickí aktivisti z Padiny by veľmi radi sadili stromčeky „na vlastnú päsť“, keby mohli. Čelia však výzvam právneho charakteru, ktoré sťažujú ich iniciatívy. Upozorňujú, že na ozelenenie je potrebné získať povolenie na výsadbu.
„Bez týchto povolení nový les nebude mať dlhodobý pozitívny efekt, keďže podľa zákona nebude považovaný za les. Otvára sa tým možnosť nezákonného prevzatia lesa alebo neplánovanej ťažby v budúcnosti vzhľadom na to, že páchateľov nemožno sankcionovať ani im zabrániť v takejto činnosti“, uvádza EKOP.
Dejan Maksimović z Ekologického centra Stanište z Vršca , ktoré je súčasťou siete Zalesnime Vojvodinu, všíma si, že pri zalesňovaní je akosi každý problém neriešiteľný, kým pri výrube neexistujú žiadne prekážky. Hlavným problémom je, a zhodujú sa aj vo Vojvodinašume, že všetko ostatné je dôležitejšie než všeobecný prospech.„Je veľmi ojedinelý prípad, že sa niekto chce vzdať poľnohospodárskej pôdy kvôli zalesneniu, pretože keď sa vzdá pôdy, vzdá sa aj príjmu, ktorý by z tej pôdy mal dlhé roky. Len málokto je ochotný vzdať sa osobných výhod na ročnej úrovni v záujme niečoho, čo je pre spoločné dobro“, hovorí Maksimović.
Dodáva, že ak by aj mali kde, nemali by čo sadiť, pretože stav škôlok je taký, že nedokáže vyhovieť potrebám nejakého masívnejšieho zalesňovania. A aj kataster je potrebné dať do poriadku.
„Veľmi často sa stáva, že to, čo je v praxi obhospodarované ako les, nie je a naopak. Stáva sa, že sa vyčlení jeden pozemok na zalesnenie, a potom o pár rokov miestna samospráva ten pozemok niekomu prenajme, a ten potom sadenice zaorie. Nestalo sa to len raz“, upozorňuje Maksimović.
Z EKOP-a hovoria, že keby neboli administratívne prekážky, určite by boli aktívnejší. Šermovanie papiermi ich však neodrádza. Ich budúce a najvýznamnejšie aktivity sa týkajú práve výsadby stromov.
„Už nejaký čas pracujeme na rozvoji projektu navýšenia veterného ochranného pásu v okolí Padiny, ktorý je v tejto fáze už dlhší čas – práve z toho dôvodu, že je pre samotnú realizáciu takéhoto obsiahleho projektu nevyhnutný právny základ v podobe zalesňovacích, akčných plánov atď., ktoré každopádne budú musieť byť prijaté zo strany Obce Kovačica“, uvádzajú z tohto združenia.
Plán zalesňovania je dokument, ktorý môžu, ale nemusia prijať samosprávy. Preto, hoci tretina obcí vo Vojvodine má zalesnenie menšie ako 1%, jedine Srbobran má viacročný plán zalesňovania. Bez plánu je aj Báčsky Petrovec, aj keď len 0,60% územia obce je pod lesom.
Prečo je dôležité, aby sme boli obklopení lesmi?
Dejan Maksimović pripomína, že hodnota lesa nespočíva len v hodnote drevenej hmoty. Lesy nám poskytujú celý rad „služieb“, ktoré možno vyjadriť peňažnou hodnotou. Prevencia materiálnych škôd tiež môže byť vyjadrená aj v peňažnej hodnote.
„Lesy nás chránia pred požiarmi a povodňami, suchom, zvyšujú kvalitu poľnohospodárskej pôdy, zabraňujú vplyvu eolickej erózie. Jedným z najväčších problémov Vojvodiny je erózia spôsobená pôsobením vetra“, hovorí tento aktivista v Vršca.
A skutočne, v Banáte je vietor serióznejší „hráč“. Padina leží na území Deliblatskej piesočiny, najväčšej púšte v Európe, ktorej vzhľad stále mení pohyb vzduchu. Keďže väčšina obyvateľov obce Kovačica sa zaoberá poľnohospodárstvom, erózia povrchovej vrstvy pôdy denne postihuje týchto obyvateľov.
„Bez lesov a vetrolamov, ktoré by zastavili poryvy vetra, zostaneme bez vážnejšieho množstva úrodnej pôdy, ktorá je čoraz chudobnejšia, čo si vyžaduje používanie čoraz väčšieho množstva umelých hnojív tak, aby úrody poľnohospodárskych plodín boli uspokojivé“, varujú z EKOP-a.
So zníženými výnosmi, vysokými nákladmi na hnojenie a neúrodnou pôdou budú poľnohospodári nútení zmeniť zamestnanie, ktoré na týchto priestranstvách vykonávajú po stáročia. Lesy sú tiež filtrom, ktorý pohlcuje znečistený vzduch prichádzajúci z okolitých polí počas postrekovacej sezóny. Benefity z ochranného pásu proti vetru majú aj chovatelia dobytka, včelári a poľovníci.
„Tieto pásy sú svojráznou oázou plnou života, biotopom pre veľké množstvo vtákov, potom koridormi, ktoré spájajú rôzne oblasti pre živočíchy, ktoré prekonávajú veľké vzdialenosti pri hľadaní potravy, či partnera, tiež domov mnohých druhov rastlín. Chládok, kyslík, pokoj“, uzavierajú z EKOP-a.
Koľko máme lesov – koľko by ich malo byť: Aktuálny stav je 7,1%. Optimálna výmera lesných a ochranných výsadieb sa odhaduje na 0,16 ha na obyvateľa. Aby sa to dosiahlo, je potrebné zvýšiť lesnatosť na území Vojvodiny na 14,32%.
Pridaj komentár & Dodaj komentar