Realita pod mikroskopom

Mama, podnikateľka, na dedine ‒ hrdinka bez podpory

mama preduzetnica

,,Chcú, aby ženy rodili deti, aby bolo viac podnikateliek, aby ženy bojovali a nemáme žiadne práva.“ Toto sú slová Andrey Murtinovej, majiteľky obchodu so zdravou výživou Bio Aronia v Báčskom Petrovci. Ona sa prednedávnom stala matkou tretieho dieťaťa. Tento vyníkajúci status štát odmenil rozdielnou pozíciou pred zákonom.

“Sedem rokov som podnikateľka, počas tých siedmich rokov som mala dve ženy na materskej dovolenke. Štát mi refundoval – plnú odvodov a daní. Mne patrí iba polovica mzdy a dane platím sama,“ hovorí Murtinová.

Zákon inak zaobchádza so ženami, ktoré sú zamestnané u niekoho iného a inak s tými, ktoré pracujú u seba, čiže s podnikateľkami. Ani ženy, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárstvom nie sú v rovnoprávnom postavení v porovnaní s tými, ktoré pracujú u zamestnávateľa, vysvetľuje redaktorka portálu pre rodičov Bebac Jasmina Mihnjaková .

“Ženy, ktoré sú poistené na základe poľnohospodárskeho gazdovstva majú teraz nejaké práva, pokiaľ ide o materskú dovolenku alebo zdravotnú dovolenku, aby sa mohli postarať o dieťa, ale sumy sú zanedbateľné a nedôstojné, a ani zďaleka sa s nimi nezaobchádza ako so ženami, ktoré sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa,” hovorí.

Žiaľ, novely Zákona o finančnej podpore detí a rodín tejto skupine matiek nevyšli v ústrety, vysvetľuje  Marija Srdićová, predsedníčka Sekcie pre rozvoj ženského podnikateľského líderstva Zväzu zamestnávateľov Vojvodiny .

“Napriek zavedeným novelám, zákon a aj ďalšie predpisy (Zákon o odvodoch na povinné sociálne poistenie a zákon o zdravotnom poistení), privádzajú matky podnikateľky do nerovnocenného postavenia v porovnaní so zamestnanými matkami, a aj naďalej porušujú Dohovor o ochrane materstva a predstavujú jednu z foriem diskriminácie,“ povedala.

Menej peňazí a bez odvodov

Mihnjaková súhlasí, že je zákon diskriminujúci a nespravodlivý vôči všetkým podnikateľkám, poľnohospodárskym poistenckyňám a všetkým ženám, ktoré namiesto náhrady mzdy majú právo na tzv. ostatné náhrady na základe narodenia dieťaťa.

Andrea Murtinová / Foto: z archívu spolubesedníčky

„Podľa názvu a aj podľa stavu kompetentných vyzerá to tak, že im štát vlastne poskytuje nejakú pomoc, lebo majú dieťa, namiesto zákonnej starostlivosti o ochranu materstva, ktorú si svojou prácou určite zaslúžia,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Marija Srdićová vysvetľuje, že ak sa tehotná podnikateľka počas dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo komplikácie súvisiace s tehotenstvom, rozhodne pokračovať v podnikaní svojej podnikateľskej agentúry alebo podniku, dostane od štátu len 50 % úhrady za tehotenskú dovolenku. Vysvetľuje tiež, ako sa vypočítava príjem z podnikania pre matky.

,,Ostatné úhrady na základe narodenia a starostlivosti o dieťa a osobitná starostlivosť o dieťa sa vypočítajú tak, že sa jej hrubý príjem za posledných 18 mesiacov delí s 1,5. Ak napríklad zarobila 60 000 dinárov, teraz bude potrestaná so znížením vo výške 20 000 dinárov,“ vysvetľuje Srdićová.

Ak teda podnikateľka po pôrode opäť otehotnie, len ťažko môže očakávať materskú úhradu. Podnikateľky si musia samy z tejto zníženej sumy platiť odvody, ak chcú, aby sa im aj počas zdravotnej dovolenky evidoval počet odpracovaných rokov, čiže stáž. Tým sa však problémy nekončia.

,,Plat, ktorý som si zaplatila na účet, mešká a vrátia mi z neho iba polovicu. V novembri som odišla na materskú a vo februári som porodila. Myslím si, že som dostala dva a pol platy, t.j. dve polovice a jednu štvrtku,” hovorí  Andrea Murtinová .

Bez práva na zdravotnú dovolenku

Keď podnikateľky odídu na materskú dovolenku, majú dve možnosti, prvá je angažovať tzv. manažéra, a druhá je, aby ,,zamrzli“ podnik. Našťastie v Kovačici existuje niekoľko lekární a  Olina Dudášová Petrovičová   využila možnosť, aby jej podnik pracoval aj bez nej, a tak asi 6000 občanov Kovačice nezostalo bez liekov.

,,Máme pacientov, ktorí zvykli k nám chodiť roky. Určite by to bola ozajstná katastrofa, keby tej možnosti nebolo,“ konštatuje naša spolubesedníčka.

Ak teda podnikateľka otehotnie a nemá zamestnancov, musí buď zavrieť firmu, alebo si najať zástupcu, za ktorého bude platiť odvody. Keďže firmy s jedným pracovníkom väčšinou fungujú s malým obratom peňazí a ženy-podnikateľky dostávajú menej ako matky s pracovnou zmluvou a väčšina týchto prostriedkov sa vracia štátu prostredníctvom platenia odvodov na ich meno, a na známu otázku ,,odkiaľ “, uzavierame, že matky podnikateľky nemajú právo byť tehotné.

„Nie som v pozícii, aby som zavrela obchod. Vraciam sa, nemám žiadne práva. Mám obchod, ktorý musí neustále fungovať a nemôžem si dovoliť dvoch robotníkov a pritom platiť svoje dane. Musím sa vrátiť do práce,“ hovorí majiteľka Bio Aronie, ktorá sa pred štyrmi mesiacmi stala tretíkrát mamou. Pri treťom dieťati majú zamestnané matky v Srbsku právo na dva roky voľna, Murtinová však nie.

Slobodný čas – HA-HA!

I keď podnikatelia musia pracovať viac ako priemerný zamestnanec, aby ich firma prosperovala, ženy pracujú väčšinou viac ako muži, pretože na dennom poriadku sú aj neplatené práce v domácnosti. Pridajte k tomu deti a spánok, ktorý mama podnikateľka na dedine má iba v jej predstavách.

Po otázke, čo robí vo voľnom čase, sa Andrea Murtinová najskôr milo usmiala, pretože voľný čas je pre ňu luxusom. Keď sa vyskytne príležitosť, chodí s deťmi na prechádzky.

,,S manželom som sa dohodla, že keď sa on vráti domov, vybehnem na pol hodiny, aby som upokojila svoje myšlienky. Odporúčam to každému. Ale aj on už neskoro chodí domov,“ hovorí.

Prechádzky s deťmi praktikuje aj Olina Dudášová Petrovičová, ktorá sa tiež usmiala, keď sa spomenul voľný čas. Okrem svojej práci a materstvu, venuje sa aj doktoranskému štúdiu.

,,Nemáte čas, aby ste nejakej záľube venovali hodinu denne. Nemám ten čas. Hlavne sa všetko točí okolo práce, práce v dome a rôznych aktivít s deťmi. Voľný čas neexistuje, kým sú oni malí. No, keď sa na to pozrieme z fyzického, logistického a emotívneho hľadiska, oni našu podporu potrebujú,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Tatiana Miškovicová / Foto: z osobného archívu spolubesedníčky

Z druhej strany   Tatiana Miškovicová  si založila firmu, aby svoj čas organizovala podľa vlastných predstáv.

“Usilujem sa zabezpečiť si voľný čas. On závisí od toho, aké sú moje finančné potreby v tej chvíli. Keď syn má zvýšenú teplotu, nájdem si voľný čas a som s ním,” hovorí majiteľka Tulip Caffe House v Hložanoch.

Jasmina Mihnjaková z portálu Bebac vysvetľuje, že na dedine je to podobne ako v meste a, že všetko závisí od toho, ako si rodičia rozdelia povinnosti. No predsa, v porovnaní s mestom, na dedine dominuje presné rozdelenie úloh, čo neznamená, že je to zlé: chlapi robia fyzickú prácu, kým sa ženy viac starajú o dom a deti.

„Samotný patriarchálny model v domácnosti je však stále prítomný, muži sú usilovní pracovníci, no nevidno, čo všetko robí žena na dedine, a pritom je toho pomerne veľa, no väčšinou nie je za svoju prácu platená ani ohodnotená,“ hovorí Mihnjaková.

Podľa Republikového štatistického úradu ženy počas pracovného dňa venujú čas neplatenej práci v priemere štyri a pol hodiny denne. Samozrejme, nie každá žena venuje domácim prácam každý deň rovnaký čas, ale všetko závisí od rôznych faktorov, ako je, ako sme uviedli, aj rozdelenie práce medzi partnermi. Pozornosť treba venovať aj tomu, že muži počas pracovného dňa venujú neplatenej práci v priemere o dve a pol hodiny menej.

Najviac času v neplatenej práci strávia ženy, ktoré nežijú v meste, a je to asi päť hodín denne. Podľa štatistiky majú ženy v meste o pol hodiny menej práce.

Rozhodne najviac času v neplatenej práci strávia mamičky, ktorých najmladšie dieťa má menej ako šesť rokov, je to zhruba osem hodín denne, teda plný pracovný úväzok. Ženy, ktoré majú najmladšie dieťa vo veku 7 až 17 rokov, strávia v „neviditeľnej“ práci šesť hodín. Na druhej strane oteckovia venujú „neviditeľnej“ práci dve až tri hodiny denne.

Na dedine je predsa lepšie

Novinári často radi kritikujú, mračia a neustále poukazujú na problémy, čo je vlastne aj ich úlohou. Všetky tri spolubesedníčky Storyteller-a sa však zhodli, že predsa nie je všetko čierne a že je život na dedine lepší.

Andrea Murtinová predpokladá, že keby odišla do mesta už by podnikateľkou nebola, lebo by mala väčší výber na zamestnanie. Nikdy neuvažovala o tom.

,,Všetci sa poznáme. Je to bezpečnejšie. Nie je tlačenica. Príjemné prostredie. Ľudia sú milí. Neviem si predstaviť seba v meste. Tam sa susedia ledva pozdravia. Premávka je slabšia,“ povedala Murtinová.

Tatiana Miškovicová sa zhoduje, že je na dedine bezpečnejšie a lepšie pre deti. Myslí si, že by nemala oveľa viac voľného času, keby bola zatvorená v byte.

„Mesto ponúka menej možností, keď ide o kvalitu času stráveného so svojimi deťmi. Takto sa deti môžu vyvíjať v prírode. Sme vonku. Napríklad môj maličký pozná názvy všetkých stromov v okolí,“ prezradila táto podnikateľka.

Že je na dedine lepšie suhlasí aj Olina Dudašová Petrovičová, ktorá sa s manželom vrátila z Belehradu do Kovačice.

„Keď sú deti väčšie mesto je pre nich lepšie kvôli mimoškolským aktivitám. Sme celkom spokojní s tým, čo tu máme. V meste je lepší výber škôl. Čo sa týka detstva do siedmich rokov, dedina je neprekonateľná. V meste by sme boli sami a nemal by nám kto postrážiť deti,“ dodala táto lekárnička.

Takýto názor zdieľa aj nová vlna podnikateliek, ktoré sa rozhodli vrátiť do dediny, a o ktorých hovorí Marija Srdićová. Minulý rok v etnodedine Gostoljublje (neďaleko Mionice) na okrúhlom stole Ženy na dedinách v Srbsku: (ne)viditeľný úspech hovorili podnikateľky, ktoré sa práve rozhodli pre tento krok. Spoločné majú to, že sa to týka najmä mladých žien, ktoré prišli alebo sa vrátili na dedinu, aby tam využili svoje vysokoškolské vzdelanie na svojom rodinnom majetku, a aby dosiahli ekonomickú stabilitu.

„Veľmi často ide o rozhodnutie zmeniť životný štýl, umožniť deťom a rodine kontakt s prírodou, zdravšie prostredie, iný rytmus každodenného života. Tieto ženy podnecujú a zoskupujú iné ženy, a často aj mužov na dedinách v Srbsku. Pretože, nič sa nevydarí tak, ako úspech,” hovorí Srdićová a dodáva, že by sme mali robiť nátlaky na inštitúcie, aby povzbudzovali tie ženy, ktoré posúvajú hranice a búrajú stereotypy.

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST “Na ivici”

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller