Len málokto má ľahostajný postoj k výrobkom cukrárského podniku Sara Muffins z Hložian. Jej torty sú vyhľadávané v celej Báčke, aby mohli spestriť dôležité chvíle života. Mária Eraková doslovne odstránila strop, aby sa stala úspešnou.
,,Počas tehotenstva som väčšinu času začala tráviť v kuchyni pri pripravovaní jedál pre rodinu, no najviac som robila mafiny. Zakaždým boli chutnejšie, a členovia rodiny nemali žiadne pripomienky,“ začína príbeh Mária.
Vzhľadom na to, že mala čas navyše začala mafiny aj zdobiť, a pri príležitosti nejakej oslavy ako darček nosila kamarátom mafiny, im sa to páčilo a chceli touto lahôdkou pohostiť aj iných. Výrobok si takto urobil reklamu, skôr než vznikol.
,,A tak krok za krokom začala som predávať mafiny. Žiadna konkrétna inšpirácia v podstate neexistovala, a všetko sa udialo nejako spontánne, už si nespomínam, ako som z mafinov prešla k svadobným tortám. Pretože, keď som začala predávať mafiny, žiadnu tortu som dosiaľ neurobila a ani som netušila, že v živote budem robiť torty. Proste sa tak stalo.“ rozpráva Mária.
Pred šiestimi rokmi Úrad práce vypísal súbeh na peňažný príspevok pre samostatnú zárobkovú činnosť vo výške 180-tisíc dinárov. Márii Erakovej sa vyskytla príležitosť splniť svoj sen, o ktorom predtým nemala ani tušenia.
Vklady sú veľké na začiatku každého podnikania. Torty a iné lahôdky nie sú výnimkou. Registrácia firmy pre Máriu znamenala rozšírenie trhu a jeho sprístupnenie aj právnickým osobám, ktoré môžu nakupovať len od registrovaných firiem. Pod registráciu podnikateľskej činnosti patria aj odvody, do ktorých nepatrí iba spotrebný materiál a osobný dôchodok. Hodnota dane, prínos a stále poplatky končia v torte. Preto ,,čierny trh“ iných cukrárov narúša Sare Muffins zdravú konkurenciu.
,,Pre mňa je však najdôležitejšie to, že som vybudovala svoje meno na lokáli, a ľudia poznajú kvalitu mojich výrobkov, a okrem stálych zákazníkov stále pribúdajú noví,“ hovorí Mária.
Nízky strop – prekážka lahôdkám
Mária, ako každá úspešná podnikateľka nešetrí pri investovaní do vlastnej práce. Pred desiatimi rokmi mafiny vznikali v maminej kuchyni, a tak sa dielňa presťahovala do dvoch menších priestorov, kde ,,civilnú“ kuchyňu vystriedala profesionálna výbava. Jej profesionalita sa stala oficiálnou v Agentúre pre hospodárske registre.
,,No čoskoro prišla obchodná inšpekcia a povedala, že strop je príliš nízky, a v takých podmienkach nemožno pracovať. Znamenalo to, že buď firmu zavriem, alebo budem riskovať. Rozhodla som sa riskovať, vziať si pôžičku a zrekonštruovať objekt, ktorý bude podľa určitých štandardov. Stálo ma to času, problémov, financií, ale na konci mám priestor, v ktorom môžem vykonávať svoju činnosť bez akýchkoľvek problémov,“ hovorí táto podnikateľka.
Dodáva, že ak chceme pretrvať, rozvíjať sa, rásť, musíme riskovať svoj čas, lásku a financie. Mohla zostať v maminej kuchyni a pracovať načierno, ale Mária je presvedčená, že si predsa zvolila lepšiu cestu.
Akákoľvek podpora je vítaná
Konkrétne ako žena podnikateľka na dedine nedostala veľkú podporu štátu. Každoročne sa zúčastňovala na viacerých verejných výzvach, no iba raz počas šiestich rokov dostala podporu, keď kúpila valčeky na fondán.
,,Samozrejme, že som povďačná, lebo mi tento stroj veľmi pomohol pri práci. Je veľmi ťažko zamiesiť veľké množstvo fondánu, a ešte ťažšie je rozvaľkať ho natenko, a ozdobiť ním tortu. Od takejto práce bolia ruky. Bez súbehu by som tento stroj ešte dlho nemala“ hovorí Mária.
Mária si myslí, že ženám podnikateľkám je potrebné venovať viac pozornosti. Štát by mal podnikateľkám poskytnúť väčšiu podporu, alebo prípadne riešiť problém čierneho trhu.
,,Je bežným javom, že ženy nie sú dostatočne podporované, keď ide o samostatnú zárobkovú činnosť, a občas sú pritom aj znemožnené. Ďalej sa stáva, že ak sa predsa odvážia na takéto podnikanie, často ako jedny z mála vo svojom odvetví pracujú podľa zákona, pretože mnohé v ich okolí pracujú načierno a v dôsledku toho podnikateľky rýchlo strácajú konkurencieschopnosť a zatvárajú svoje firmy, pretože na takomto trhu nedokážu prežiť,“ uvádza naša spolubesedníčka.
Mafin alebo torta?
Proces je rovnaký, vysvetľuje naša spolubesedníčka. Začína sa to obstarávaním materiálov, čo pre ňu ani nie je veľmi zábavné. Nasleduje príprava plniek, plné rúry korpusov, stoly a police plné hrncov s rôznymi plnkami.
,,Keby sa niekto ocitol v dielni počas tejto časti procesu, určite by si pomyslel, že sa pripravuje nejaká vojna. Po ňom nasleduje pre mňa stresujúca časť, ktorou je plnenie tort. Keď sa však všetok chaos skončí, prichádza moja obľúbená časť, ktorá ma uvoľňuje a napĺňa, je to zdobenie tort,“ hovorí Maria a dodáva, že táto časť predstavuje jej osobnú pečať práce a úsilia.
Každý dezert je príbeh sám o sebe a každý si vyžaduje určitú mieru času. Každopádne, takáto senzácia vie trvať aj niekoľko hodín.
Na prvom mieste v rebríčku popularity je torta v pohári! Na oslavách je to takto praktickejšie a neroztopí sa ak nebude v chladničke. Mária nám vysvetľuje ako torta vyzerá:
,,Štruktúra je čokoládovo-krémová s malinovou plnkou. Sladko-kyslá kombinácia, ktorá získava srdcia počas všetkých ročných období. V zime je dobrá, lebo je ľahká a v lete je ešte lepšia, lebo pôsobí osviežujúco rovako ako zmrzlina,“ hovorí Mária.
Nie je ako na fotografii
Mika Antić by to takto povedal „ na svete nie sú dva rovnaké piatky, dve rovnaké nedele ani dve rovnaké stredy“, a Mária Eraková, že neexistujú dve rovnaké torty. Zákazníkom preto pripomína, že torty nemusia byť rovnaké ako na fotografiách, ktoré sú pravdepodobne spracované alebo majú iné osvetlenie. Čiže, fondán s mramorovou vzorkou a ostatné dekorácie sa musia aspoň minimálne líšiť.
,,No zatiaľ neboli prípady, že by sa niekto sťažoval na vzhľad torty, zvlášť na jej chuť. Som rada, keď mi pošlú fotografiu želanej torty s pripomienkou, že môže byť podobná, určia pritom základ a detaily nemusia byť rovnaké. A práve vtedy na pódium vystupuje moja inšpirácia a o finálnom výrobku rozhoduje moja kreativita“, rozpráva nám Mária a dodáva, že jej torty nie sú formované ako z továrne, a dáva si pozor na to, aby chuť zostala stále rovnaká.
Zdravé koláče – zatiaľ nie
Hoci nám skrášľujú život, sladkosti hlavne majú aj svoju temnú stranu, samozrejme, ak s nimi preženieme. Preto je naša spolubesedníčka rada, že si jej zákazníci objednávajú lahôdky len na špeciálne príležitosti. Zdravšie možnosti zatiaľ neexistujú, pretože si vyžadujú dodatočné investície, inovácie, propagovanie, materiál je drahší, dopyt je malý.
,,Biznis plán, ako zaviesť zdravé sladkosti už mám, on zahŕňa aj prieskum trhu a spojenie sa s potenciálnymi predajnými miestami. Najľahšie je urobiť zdravú sladkosť, ale ťažko ju je predať, lebo zákazníkov je málo a sladkosti sú oveľa drahšie ako tieto, ktoré teraz robím. Uvažujem o tom, ale potrebujem finančnú podporu,“ vysvetľuje táto cukrárka.
Okrem toho, na jej zozname cieľov je aj zamestnanie ešte jednej osoby. Objem práce sa zväčšil počas týchto šiestich rokov.
,,Už som začala objednávky odmietať, lebo to sama nezvládam. No vždy budem dávať pozor, aby kvalita mojich výrobkov zostala alebo sa posunula na výššiu úroveň,“ prezrádza nám Eraková svoje plány do budúcnosti.
Pridaj komentár & Dodaj komentar