V mojej tvorbe sa striedajú radosť a smútok, humor a šibalstvo, vážnosť. Chcem, aby sa ľudia pri pohľade na moje obrazy nielen zabavili, ale aj zamysleli. Aby si uvedomili jedinečnosť a krásu života. Maľovanie je pre mňa spôsob, ako vyjadriť svoje pocity a myšlienky, ako sa podeliť o svoj vnútorný svet s ostatnými. A zároveň je to pre mňa zdroj radosti a uspokojenia.
Kovačica. Malá dedinka na juhu srbskej Vojvodiny, ktorá sa stala synonymom pre insitné maliarstvo, ktoré je od decembra roku 2024 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Dom s drevenými okenicami a rozkvitnutou záhradou. Práve tu tvoril Martin Jonáš – umelec, ktorý svojimi obrazmi rozprával príbehy o živote, práci a snoch.
Historička umenia Jarmila Ćendićová a bývalá riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspirová nám pomôžu rozlúštiť tajomstvo jeho jedinečného štýlu a nahliadnuť do hlbín jeho umeleckej duše.
🎧 Vypočuj si príbeh o umeleckom diele Martina Jonáša v podcaste Art story. 👇
“Pravda je, že maliari prechádzajú v svojej výtvarnej genéze cez niekoľko fáz. Medzitým, u Martina Jonáša možno rozoznať iba tú začiatočnícku fázu, kým hľadal seba, hľadal svoj výtvarný výraz a potom, keď sa k tomu dostal, veľmi dôsledne sa toho držal”, hovorí Jarmila Ćendićová, historička umenia.
Mária Raspírová nám približuje Jonáša nielen ako umelca, ale aj ako človeka, ktorý do svojich obrazov vložil celú svoju bytosť.
“Martin Jonáš bol viac než len maliarom. Jeho umenie presahovalo rámec obyčajného zobrazenia reality. Cez svoje diela nám odkrýval svoje myšlienky, pocity a vzťah k rodnej Kovačici, k ľuďom, životu a k pôde. No, okrem umeleckej tvorby bol aj vášnivým zberateľom, ktorý sa hlboko zaujímal o dejiny Slovákov vo Vojvodine. Zbieral a dokumentoval ich kultúru a život, najmä v medzivojnovom období – nielen v Kovačici, ale aj v Belehrade, Novom Sade a v ďalších slovenských dedinách”, vysvetľuje Mária.
Práve v Spomienkovom dome Martina Jonáša v Kovačici si návštevníci môžu pozrieť nielen jeho obrazy, ale aj nahliadnuť do jeho života ako zberateľa a historika, a objaviť tak aj túto menej známu stránku jeho osobnosti.
Moja tvorba sa začína dlho predtým, než sa dotknem štetca. V hlave nosím zárodok obrazu, pestujem ho ako vzácne semienko. Myšlienky, pocity, zážitky – všetko sa ukladá vo mne, zhromažďuje sa ako energia v batérii. Až keď cítim, že táto vnútorná batéria je plne nabitá, pristúpim k plátnu. Vtedy už vo mne obraz žije, poznám jeho kompozíciu, cítim jeho farby. A vo chvíli, keď vezmem štetec do ruky – sa spustí nevratný proces. S horúčkovým očakávaním sledujem, ako sa moja vízia premieňa na realitu, ako príbeh ožíva na plátne.
“Na rozdiel od iných insitných maliarov, jeho diapazón motívov bol oveľa väčší. Prečo? Preto, lebo on bol človek, ktorý mal nespočetne mnoho ideí”, objasňuje umeleckú stránku tohto umelca Jarmila Ćendićová.
“Keď poviete Martin Jonáš, všetci si hneď predstavia veľké ruky, veľké nohy. Jedno z vysvetlení, prečo maľoval postavy s hypertrofovanými rukami a nohami, môže ležať v tom, že človeku poľnohospodárovi sú potrebné iba ruky a nohy, aby mohol tú zem obrábať – hlava k tomu mu nie je veľmi potrebná, ale ruky a nohy sú tie, ktoré živia človeka na dedine”, hovorí Jarmila. “Idea, ktorú takto na obrazoch podával, je veľmi ľahko čitateľná.”
Spočiatku boli jeho obrazy plné postáv a príbehov z dedinského života, zrozumiteľné a priamočiare. Neskôr sa jeho štýl zmenil, postavy z jeho obrazov postupne mizli. Zostal jeden, možno dvaja, maximálne traja aktéri, ktorí sami o sebe dokázali vyjadriť maliarovu myšlienku.
V obrazoch Martina Jonáša ožíva dedina – nie je to však len obyčajné zobrazenie domcov, zvierat a ľudí. Je to obraz plný života a emócií.
Martin Jonáš bol aj vášnivým zberateľom. Zbieral staré knihy, dokumenty, predmety, všetko, čo mu pripomínalo minulosť a históriu jeho ľudu. Ak chcete nahliadnuť do jeho súkromia, navštívte jeho Spomienkový dom v Kovačici. Nájdete tam nielen jeho obrazy, ale aj predmety, ktoré ho sprevádzali životom.
“Pri príprave Spomienkového domu Martina Jonáša som mala možnosť spoznať ho z inej strany, ako ho pozná verejnosť. Prešla mi rukami jeho korešpondencia, zbierka kníh – starých aj nových, zbierka obrazov iných autorov, etnografická zbierka. Na rôznych papierikoch sme našli jeho myšlienky, básne, ktoré napísal. Málokto vie, že mal zbierku zbraní, ikon, encyklopédií o umení, že obdivoval sakrálne umenie. Zaujímal sa o slovenské sakrálne umenie na Dolnej zemi, vlastnil partitúry pre organový sprievod chrámového spevu, tiež spomienky kantorov”, dozvedáme sa od Márie Raspírovej.
“Málokto vie, čo všetko sa skrývalo v jeho hlave, keď maľoval”, uzaviera Mária.
Martin Jonáš maľoval inak ako ostatní maliari kovačickej insitnej školy. Jeho rané diela sa vyznačovali živým koloritom a energickým štýlom.
“Neskôr farba ustúpila do úzadia a dominantnou sa stala čiara. Táto čiara, hoci nie vždy dokonalá a uzatvorená, je taká silná, že divákovi sprostredkuje dojem objemu a tvaru. Jeho idea a virtuózna technika kresby sa dokonale dopĺňajú”, poukazuje Jarmila Ćendićová.
Z Jonášových obrazov vyžaruje dynamika, pohyb a energia. Jeho postavy akoby ožívali priamo pred našimi očami. Kto boli títo ľudia s obrovskými rukami a nohami? Aké príbehy sa skrývajú za ich prenikavými pohľadmi? Čo nám chcel Martin Jonáš svojimi obrazmi povedať?
Viete, čo je pre mňa kresba? Je to ako záblesk blesku v mysli, explózia emócií, ktorá ma prinúti schmatnúť ceruzku a zaznamenať ten okamih. Kresba je pre mňa najúprimnejšou formou umenia, nahou pravdivosťou. Jednoduché čiary, ktoré ohraničujú podstatu, bez prikrášľovania, bez masiek. V porovnaní s kresbou je maľba ako vyobliekaná žena, zahalená do vrstiev farieb. Kresba je zvláštny pocit, intímny tvorivý akt, pri ktorom sa moja duša dotýka papiera.
Silné ruky a nohy, základné nástroje na prežitie v tvrdých podmienkach dedinsko-roľníckeho života. Základné náradie človeka, ktorými Martin Jonáš premieňal všedný život na nezabudnuteľné umelecké dielo plné farieb, symboliky a hlbokých myšlienok. Dielo, ktoré nás dodnes fascinuje a inšpiruje.
Projekt Storytellerov multimediálny drobnohľad, ktorý realizuje portál Storyteller, finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne vyjadrovať názory uvedeného Úradu.
Pridaj komentár & Dodaj komentar