Mediálna gramotnosť si vyžaduje zvýšenú pozornosť verejnosti, mieni Nataša Kíniková

Nataša Kíniková z Báčskeho Petrovca pred necelým rokom úspešne absolvovala magisterský stupeň štúdia pedagogiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V rámci štúdia sa najviac venovala neformálnemu vzdelávaniu detí a mládeže, preto niet divu, že ju v poslednej dobe môžeme stretnúť v petrovskom kreatívnom centre Ymkáreň. Prax získavala v štátnych inštitúciách (základné školy, materské školy), v centrách voľného času, v neziskových organizáciách, ale aj v detských domovoch. Jej obľúbenou témou je prevencia online ohrození detí, a práve mediálna výchova je podľa nej téma, ktorá si musí nájsť svoje miesto v škole. V Ymkárni si určite našla.

Ktorej téme, či oblasti si si najviacej venovala počas štúdií, resp. ktorej sa aj ďalej venúvaš?

Nataša: „Oblasť, ktorej som sa najviac venovala a ktorá je aj doteraz mojou obľúbenou je prevencia online ohrození detí. Práve na túto tému som písala aj záverečnú prácu, v rámci ktorej som analyzovala a následne aj aplikovala preventívne aktivity v školských zariadeniach. Konkrétne témy, ktoré ma zaujali a ktoré si s rozmachom sociálnych sietí vyžadujú čoraz väčšiu pozornosť odborníkov sú cyberbullying, cybergrooming, či sexting medzi dospievajúcimi. Som názoru, že je zbytočné sa silou-mocou snažiť „odstrihnúť“ deťom prístup k internetu a myslieť si, že tým sa vyriešia všetky tieto problémy. Preto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sa do škôl ako samostatný predmet, alebo ako prierezová téma zaradila mediálna výchova, ktorá bude nežiaducim javom na internete aspoň čiastočne predchádzať.“

Prečo a ako si začala spolupracovať s organizáciou YMCA?

Nataša: „Vzhľadom na celosvetovú situáciu som po online štátniciach v júni minulého roku zostala doma, v Petrovci. Po asi mesiaci som si na Facebooku všimla výzvu YMCI – hľadali edukátora v kreatívnej dielni. Keďže všetky moje plány o návrate na Slovensko takpovediac padli do vody, povedala som si, že by som si chcela vyskúšať prácu v domácom prostredí svetovej neziskovej organizácie. Odišla som na pohovor, miesto som dostala a pár dní na to som začala pracovať v Ymcárni.

Kolektív združenia YMCA je mladý, dynamický, kreatívny a hlavne preto sa mi páči aj spolupráca s nimi. Kvôli koronavírusu sme tento rok v YMCA stagnovali v rôznych plánovaných projektoch, takže sme radi, že Ymcáreň zažila úspech, aj keď sme nepracovali v plnej kapacite.

Ako edukátorka v Ymcárni mám za úlohu propagovať dielne na sociálnych sieťach, komunikovať s rodičmi, pripravovať témy na každý týždeň a samozrejme realizovať ich s deťmi. Samotná príprava na činnosť mi zaberá asi najviac času a námahy, ale výsledok vždy stojí za to. 😊 Nikdy nezabúdam ani na sebareflexiu a hodnotenie aktivít zo strany detí.“

Vráťme sa k téme mediálnej výchovy, resp. mediálnej gramotnosti. Prečo si táto téma našla miesto v programe Ymkárne?

Nataša: „K mediálnej výchove som si ešte počas štúdia vybudovala blízky vzťah a práve mediálna gramotnosť, ako jej základná zložka, si podľa mňa vyžaduje zvýšenú pozornosť verejnosti.

Deti už od útleho veku trávia svoj voľný čas na internete, sú vystavené rozličným pozitívnym, ale i negatívnym vplyvom z online prostredia, počnúc od reklamy, kreslených filmov, hoaxov… Nedostatočne rozvité kritické myslenie a schopnosť sebavyjadrenia sa následne odzrkadľujú v dospelosti. V praxi sa každodenne stretávam s miskoncepciami, mylnými predstavami detí, ktoré často pochádzajú z nedostatočnej mediálnej gramotnosti. U detí je tento jav celkom prirodzený a bežný, ale je na nás znemožniť jeho presun aj do dospelosti – vtedy sa to stane skutočným problémom celej spoločnosti, čoho svedkami sme každodenne.

Nepriamo sa mediálnej gramotnosti ako prierezovej téme venujem v Ymcárni bežne, ale časom som si uvedomila, že sa jej na školách nevenuje veľká pozornosť, čo je vzhľadom na zaťaženosť školského kurikula celkom očakávané a preto som sa rozhodla zaradiť ju do programu Ymcárne ako hlavný bod.“

Akým spôsobom spracúvate túto tému, na čo dávate dôraz, ako maličkým priblížiť tému mediálnej gramotnosti?

Nataša: „Keďže o Ymcáreň momentálne preukazujú najväčší záujem predškoláci a prváci je dôležité každou témou deti zaujať a zabaviť. Naučila som sa, že čím menej mojich slov, tým je výsledok lepší. Málokedy deti či už doma, či v škole dostanú priestor na vyjadrenie svojho názoru a už tu robíme podľa mňa základnú chybu, ktorá ovplyvňuje práve aj stupeň rozvoja mediálnej gramotnosti.

Tento týždeň sa v Ymcárni zahráme na hlásateľov skutočných správ zo životov detí, budeme si všímať kreslené filmy, reklamy a rozprávky (čo v nich je reálne, čo celkom vymyslené), spájať dej príbehov s obrázkami, tvoriť obaly na produkty… Deti budú mať priestor povedať či používajú internet, ako často, aké hry na PC hrajú, čo sa im na nich páči a čo nie. Všetky tieto aktivity majú za úlohu prinútiť deti rozmýšľať a vyjadrovať sa.

Námety a inšpiráciu na aktivity v oblasti mediálnej gramotnosti čerpám z publikácie Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave – Mediálna výchova v materských školách – cesta k mediálnej gramotnosti.“

Ktoré iné témy spracúvate v rámci Ymcárne a akým spôsobom?

Nataša: „Najčastejšie sa v Ymcárni venujeme kreatívnym dielňam, v rámci ktorých tvoríme z rozličných materiálov, kreslíme, maľujeme, lepíme, modelujeme… Okrem toho sa aspoň jeden týždeň v mesiaci snažím zahrnúť aj edukatívnu či ekologicko-environmentálnu dielňu, napríklad: základy separovania a recyklovania, výroba kŕmidiel pre vtáky, cesta okolo sveta (spoznávanie krajín a kultúr), moje telo, experimenty, základy angličtiny a pod. Mimoriadne úspešné sú aj čisto zábavné aktivity, o ktoré rodičia prejavovali záujem hlavne v časoch, keď materská škola nebola otvorená pre všetky deti a preto bola prioritou hlavne ich socializácia v rovesníckom kolektíve. V zime sme si vytvorili mini kino a zabávali sme sa aj spoločenskými hrami. Do budúcna by som sa viac chcela venovať pohybovým aktivitám, prípadne aj spolupráci s inštitúciami a jednotlivcami, ktorí by taktiež mohli deťom dať niečo nové a užitočné.“

Prečítajte aj: Mediálna gramotnosť je dôležitá pre vynášanie kvalitných rozhodnutí o vlastnom živote a rozvoji komunity, mieni novinár Norbert Šinković

Koľko detí navštevuje Ymkáreň a ako funguje vlastne táto zložka organizácie?

Nataša: „V Ymcárni máme vzhľadom na možnosti maximálne 8 detí denne. Nízky počet detí umožňuje jednoduchšiu komunikáciu medzi nami, ale aj medzi deťmi navzájom. Deťom sa môžem venovať naplno a každému jednotlivo, čo vyhovuje obom stranám.

Dvere máme otvorené každý pracovný deň od 15 do 18h pre deti vo veku 4 až 12 rokov. Sídlime v priestoroch Kultúrneho centra na nádvorí Miestneho spoločenstva v Petrovci. Záujem zo strany detí a rodičov pretrváva aj naďalej a dúfam, že postupne bude iba stúpať. Samozrejme, radi uvítame aj nové tváre. 😊 Do Ymcárne sa deti prihlasujú na týždennej úrovni, zväčša je to v nedeľu. Rodičia môžu kontaktovať či už priamo mňa, Viber skupinu, alebo facebookovú stránku Ymcárne.“

Titulná fotografia: z archívu N. K.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.