Mediálna gramotnosť znamená opatrnosť a pre stredoškolákov je priam nevyhnutná

„Myslím si, že mediálna gramotnosť je dnes dôležitejšia ako pred 30 rokmi, keď ľudia výrazne viac čítali noviny – povedzme – pretože dnes nevieme uniknúť pred informáciami,“ hovoriac začína tento príbeh Darija Stjepić, odborníčka v tejto oblasti a koordinátorka projektu Novosadskej novinárskej školy.

Dodáva, že pre stredoškolákov je obzvlášť dôležité skúmať mediálnu gramotnosť, pretože okrem toho, že je to obdobie formovania postojov k spoločnosti a svetu, je to aj obdobie získavania volebného práva.

A ako sa informujú? Vo výskume o vystavení detí a mládeže škodlivému obsahu sa uvádza, že 40% detí a mládeže trávi na internete približne štyri hodiny denne. Čas strávený pred obrazovkou sa počas víkendu zvýši o hodinu.

„Nemalo by nás strašiť, že sme natoľko vystavení médiám, len si to musíme uvedomiť. Mediálna gramotnosť znamená opatrnosť,“ hovorí Darija Stjepić.

Ľudia si osvojujú informácie dvoma spôsobmi: centrálnym a periférnym. Centrálne rozhodnutia sa robia s logickým pozorovaním faktov, zatiaľ čo periférny spôsob je inštinktívny.

Technológia napreduje výrazne rýchlejšie ako ľudská myseľ, takže periférny spôsob je otázkou prežitia, tvrdí psychológ Robert Čaldini.

Podľa Sanji Đukić, profesorky srbského jazyka a literatúry na Súkromnom gymnáziu Tvrđava v Novom Sade, je rýchly tok informácií v súčasnosti nevyhnutný.

Do akej miery mladí ľudia kriticky k týmto informáciám pristupujú je však veľkou otázkou, dodáva táto profesorka, ktorá sa snaží svojim žiakom sprostredkovať poznatky o mediálnej gramotnosti. Už len fakt, že všetko majú k dispozícii na jedno kliknutie, vyvoláva otázku, či nie sú presýtení rôznym obsahom a či dokážu informácie filtrovať.

„Pre mladých ľudí je mimoriadne dôležité, aby boli mediálne gramotní, a aby dokázali kriticky premýšľať o tom, čo sa im ponúka, pretože inak v budúcnosti získame masu mladých ľudí, ktorí budú brať ako samozrejmosť všetko, čo sa im naservíruje – a práve s takými ľuďmi sa potom môže poľahky riadiť a manipulovať,“ upozorňuje.

Sanja Đukić pripomína, že médiá majú veľmi veľkú moc a že nie sú len zrkadlom reality, ale veľmi často sú aj jej konštruktérmi, čo je dôležité uvedomiť si. Keď sme si toho vedomí, je nám jasné, aké veľké následky môže mať fakt, ak vytvoríme generácie, ktoré nekriticky prijímajú všetko, čo sa k nim dostane, a slepo veria všetkému, čo uvidia a prečítajú – bez selekcie informácií a bez upriamenia pozornosti na zdroje, z ktorých informácie pochádzajú.

„Vo svojom okolí mám mladých ľudí, ktorí sú príliš uvedomelí, a vzhľadom na to – sa budúcnosti nebojím. To, že je potrebná neustála práca na mediálnej gramotnosti – to nie je vôbec otázne, keď si zoberieme do úvahy, s akými médiami sa dnes stretávame, teda koľkej neprofesionálnej práce sme v určitých médiách svedkami,“ vytýka táto profesorka.

Ako komunikovať s mladými ľuďmi?

Je to otázka za milión! Ani nekomunikujú rovnakými sociálnymi kanálmi so zvyškom sveta, ani nehovoria rovnakým jazykom!

Sanja Đukić má riešenie. Hovorí, že s mladými ľuďmi treba komunikovať tak, aby mali pocit, že ich názor a pohľad na vec je rešpektovaný, a treba s nimi viesť dialóg. Rozhovor vo forme monológu, v ktorom sa postavíme tak, že z pozície dospelého vieme všetko najlepšie, nie je ideálny spôsob, ktorým oslovíme mladých ľudí – práve naopak.

„Mladí ľudia majú svoje názory, postoje, postrehy a sú ochotní sa o ne podeliť a diskutovať o nich, ak ich dokážeme vnímať – a je pre nás veľmi dôležité, aby sme to dokázali – lebo všetci títo mladí ľudia budú nositeľmi istých zajtrajších zmien. Vzdelávanie, formálne a neformálne, tu má kľúčovú úlohu, a preto je dôležité, aby ono bolo čo najkvalitnejšie,“ tvrdí táto profesorka.

Darija Stjepić hovorí, že mladí ľudia sa veľmi ochotne zúčastňujú workshopov mediálnej gramotnosti, pretože okrem toho, že sú bezplatné, nezahŕňajú klasickú ex cathedra prednášku, ale interakciu a networking.

Alternatívna správa o postavení a potrebách mladých ľudí v Srbsku na rok 2023 uvádza, že iba 0,7% mladých číta noviny, 4% pozerá televíziu, pričom väčšinu informácií v skutočnosti získavajú na internetových portáloch (36%) a sociálnych sieťach (60%).

Preto nemá zmysel oslovovať ich cez klasické médiá. Portál venovaný odhaľovaniu dezinformácií FakeNews Tracker práve preto má svoj vlastný kanál na TikTok-u.

„Dlho sme zvažovali, či je to dobrý systém, či si takto zjednodušujeme realitu. Neskôr sme si uvedomili, že podstatu niečoho môžeš skutočne vysvetliť celkovo iba za dve minúty,“ vysvetľuje Stjepić podstatu tejto sociálnej siete.

@fntragac Kako prepoznati dipfejk fotografiju? #deepfake #foto #manipulation #montaza #ai #fake #fakenewstragač #fakenewstragac ♬ original sound – FakeNews Tragač

Mediálna gramotnosť vo vzdelávacom systéme

Od školského roka 2018/2019 sa na gymnáziách objavil ďalší voliteľný predmet – jazyk, médiá a kultúra. A to bol prvý krok k zavedeniu mediálnej gramotnosti do školského systému, napomína Darija Stjepić.

Pre tento predmet však neexistuje plán práce, učebný plán, ani učebný materiál.

Ďalší problém spočíva v tom, že tento predmet vyučujú profesori, ktorým chýba vlastný fond hodín, a čo a koľko sa žiaci naučia – závisí od ich osobných ambícií.

„Témy predmetu nie sú prísne stanovené. Existuje principiálny rámec. Ďalším problémom je, že tento predmet nezahŕňa len mediálnu gramotnosť, ale aj populárnu kultúru a ďalšie veci,“ hovorí Stjepić.

Dodáva, že tento predmet nie je teoretický, ale učí sa praktickými cvičeniami. Kvôli tomu sa dá implementovať aj do iných vyučujúcich predmetov – čo aj je iniciatívou Novosadskej novinárskej školy. Táto škola uvádza príklad hodín fyziky, na ktorých sa dá diskutovať o aktuálnych témach, ako sú súčasne jadrové elektrárne.

„To môže byť otázka na diskusiu na strednej škole: jadrové elektrárne v Srbsku – áno alebo nie? Žiaci sa tak môžu naučiť, ako vyhľadávať informácie, aké sú relevantné zdroje, ako „konzumovať“ médiá, a tiež aj prebrať učivo z fyziky,“ navrhuje Stjepić.

Mediálna gramotnosť a kritický prístup k informáciám a médiám sa vyučujú na hodinách srbského jazyka a literatúry, občianskej výchovy a iných voliteľných predmetoch, ktoré vyučuje Sanja Đukić.

„Máme to šťastie, že pracujeme s vedou, ktorá sa prelína s množstvom iných vied a odborov, a v podstate sa dá takmer vždy spájať s otázkami zo života a každodennosti. Vzhľadom na to, je vždy priestor pozrieť sa na otázky – akou je mediálna gramotnosť,“ vysvetľuje.

Uvádza, že v jej škole bol organizovaný Týždeň mediálnej a digitálnej gramotnosti, kedy boli hosťami rôzni prednášajúci.

Đukić používa učebné pomôcky vytvorené Novosadskou novinárskou školou, ktoré jej veľmi pomáhajú pri plánovaní hodiny. Hovorí, že na hodinách mediálnej gramotnosti je napokon – ako na každom inom – dôležité, aby sa žiaci aktívne zapájali, angažovali a motivovali k získavaniu nových vedomostí.

„Potom hovoríme o úspešnej vyučovacej hodine a môžeme si byť istí, že vedomosti, ktoré získajú, budú trvalé,“ domnieva sa táto profesorka.

Novinárske krúžky ako dobrý začiatok

Sanja Đukić okrem redigovania Mládežníckych novín vedie na svojej škole aj novinársky krúžok. Hovorí, že žiaci na ňom majú možnosť byť tvorcami obsahu, ktorý následne zverejňujú – aj keď len na úrovni školy – svoje názory, výskumné práce, uvažovania, …

„Je to príležitosť dať im šancu spoznať niektoré základy žurnalistiky prostredníctvom praktickej práce, tiež komunikovať so svojimi rovesníkmi a podieľať sa na vzájomnom uvedomovaní si dôležitosti produkcie kvalitného mediálneho obsahu,“ hovorí.

Đukić dodáva, že má možnosť pracovať s veľkým počtom mladých ľudí, ktorí túžia po dobrom a kvalitnom mediálnom obsahu. Hovorí, že je veľká radosť, keď sa v mediálnej tme nájdu ešte príliš mladí ľudia, ktorí vedia kriticky premýšľať.

„Preto je veľmi dôležitý priestor, kde mladiství vytvárajú obsah pre svojich rovesníkov, pretože sa navzájom najviac ovplyvňujú,“ vysvetľuje.