Počet príslušníkov slovenskej komunity v Srbsku je v porovnaní s rokom 2011 nižší o 20,89%, v porovnaní s rokom 1948 dokonca o 42,94% nižší – vyplýva to z výsledkov sčítania obyvateľstva. Sčítanie z roku 2022 tiež naznačuje, že ani ostatné menšinové spoločenstvá na tom nie sú lepšie. Napr. Maďarov je menej o 27,36%, Rusínov o 19,39%. Takéto výsledky nie sú vôbec prekvapujúce, pretože demografi pred dvoma desaťročiami predpokladali, že do roku 2050 sa väčšina tradičných menšinových komunít v Srbsku zníži na marginálnu úroveň, pripomína Goran Bašić, riaditeľ Ústavu sociálnych vied.
Na druhej strane, sociológ Erik Palušek poukazuje na fakt, že pokles populácie menšinovej skupiny znamená oslabenie aj inštitucionálneho systému, čo vedie k tomu, že tieto skupiny majú čoraz menší vplyv na formovanie politických procesov. Pri pohľade na výsledky sčítania obyvateľstva, v politickom alebo inštitucionálnom kontexte, treba mať na zreteli, že počet príslušníkov/príslušníčok daného menšinového spoločenstva ovplyvňuje počet členov/členiek najvyššej reprezentatívnej menšinovej inštitúcie – národnostnej rady národnostnej menšiny.
„Demografi na takéto výsledky sčítania poukazujú už dlho. Už pred dvoma desaťročiami boli zverejnené projekcie, podľa ktorých sa do roku 2050 väčšina tradičných menšinových spoločenstiev v Srbsku zníži na marginálnu úroveň. Žiaľ, deje sa to, a tak aj vojvodinský, ale aj srbský multikulturalizmus dostáva nový význam“, hovorí Goran Bašić, riaditeľ Ústavu spoločenských vied .
Pokles obyvateľstva je úmerne väčší v prípade národnostných menšín (nie u všetkých, ale u väčšiny etnických skupín), čo je „logické“, pretože menšiny sú predsa menšia čiastka celku, konštatuje sociológ sociológ Erik Palušek .
„Príslušníci menšín majú horší prístup k zdrojom, tieto skupiny sú početne omnoho menšie ako väčšina, takže nemajú toľko priestoru na existenciu, nemajú taký silný a stabilný inštitucionálny systém, čo negatívne ovplyvňuje demografické tendencie, ktoré sú už negatívne. V prípade poklesu obyvateľstva národnostných menšín je významným faktorom asimilácia, ale oveľa významnejším dôvodom je negatívny prirodzený prírastok a emigrácia“, dodáva Palušek.
Aj Goran Bašić poukazuje na otázku migrácie, pričom, ako hovorí, Srbsko zatiaľ nie je atraktívnou imigračnou destináciou, ale to by sa možno mohlo zmeniť.
„Na druhej strane, príslušníci/príslušníčky národnostných menšín, rovnako ako aj srbské obyvateľstvo, sa sťahujú do vyspelých krajín, medzi ktoré patrí väčšina krajín pôvodu národnostných menšín v Srbsku. Depopulácia a tichá asimilácia sú prirodzené procesy a sú charakteristické pre rozvinuté spoločnosti v modernej dobe, no ich dôsledky sa dajú zmierňovať, spomaľovať, a identity sa, nezabúdajme, najlepšie zachovávajú v druhých identitách. Rovnoprávnosť, dôvera – nie tolerancia – viacjazyčnosť, interkultúrna výmena sú najefektívnejším spôsobom ochrany a zachovania menšinových identít“, vysvetľuje Bašić.
Počet príslušníkov/príslušníčok menšinového spoločenstva ovplyvňuje počet členov/členiek národnostnej rady národnostnej menšiny
Práve inštitúcie národnostných rád národnostných menšín (NRNM) sú jednou z kľúčových inštitúcií, ktoré by mali zastupovať záujmy menšinových spoločenstiev v Srbsku.
Právne postavenie a pôsobnosť národnostných rád národnostných menšín upravuje Zákon o národnostných radách národnostných menšín, ktorý okrem iného, vymedzuje počet členov národnostnej rady, ktorá má najmenej 15 a najviac 35 členov. Podľa tohto zákona sa počet príslušníkov určuje na základe počtu príslušníkov národnostnej menšiny podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľstva. V prípade národnostnej menšiny, ktorá počíta menej ako 10.000 príslušníkov, bude mať 15 členov, kým národnostná rada počítajúca 100.000 príslušníkov má 35 členov.
V prípade slovenského spoločenstva sa počet členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) zmení v najbližšom volebnom procese, ktorý sa očakáva v roku 2026.
Od vzniku NRSNM, má táto inštitúcia 29 členov, čo je počet každej národnostnej rady národnostnej menšiny zastupujúcej komunitu s počtom medzi 50.000 až 100.000 členmi. Keďže podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľstva klesol počet príslušníkov slovenskej menšiny z 52.750 (z roku 2011) na 41.730, najvyšší zastupiteľský orgán Slovákov v Srbsku by mal, po najbližších voľbách, mať 23 členov.
Tento počet určuje už spomínaný zákon, ktorý hovorí, že v prípade národnostnej menšiny, ktorej počet sa podľa výsledkov sčítania ľudu pohybuje medzi 20.000 až 50.000 osôb, tá istá národnostná rada má 23 členov.
Erik Palušek poukazuje na to, že národnostné menšiny – na jednej strane – majú s poklesom obyvateľstva aj ubúdajúci počet dostatočne kvalifikovaných odborníkov/lídrov, ktorí by adekvátne reprezentovali príslušníkov svojich spoločenstiev na celoštátnej a lokálnej politickej scéne.
„Na druhej strane, pokles obyvateľstva jednej menšinovej skupiny znamená, že sa oslabuje aj inštitucionálny systém, čo vedie k tomu, že tieto skupiny majú čoraz menší vplyv na formovanie politických procesov, tiež mizne aj schopnosť formovania vlastnej budúcnosti“, uzatvára Palušek.
Národnostné rady už dlhšiu dobu nemajú plný zmysel, mieni Goran Bašić.
„Ide o organizácie, ktorých hlavnou úlohou je starať sa o zachovanie identity národnostných menšín. Je ťažko hovoriť o výsledkoch súvisiacich s plnením tohto cieľa, pretože nejestvujú žiadne platné údaje, ktoré by potvrdili úspech“, hovorí Goran Bašić.
Tiež pripomína výskum Ústavu sociálnych vied z roku 2020, ktorý poukazuje na to, že šesť národnostných rád nespĺňa očakávania svojich menšinových spoločenstiev, kým jedna národnostná rada to robí s čiastočným úspechom.
„Je potrebné menšinovým samosprávam ušiť taký „nový oblek“, ktorý sa páči ich príslušníkom. Vlastne, národnostné rady by mali byť oslobodené od politického vplyvu, decentralizované, tiež by sa mal otvoriť priestor pre aktívne začlenenie čo najväčšieho počtu príslušníkov/príslušníčok menšinových spoločenstiev v každom prostredí, v ktorom žijú. Ak päť z nich žije 500 km od ústredia tradičnej menšinovej kultúry, tak tým piatim treba zabezpečiť podmienky, ak si to želajú, aby si zachovali svoju identitu. Podstata zachovania menšinových identít nie je v logike veľkého počtu, ale naopak, každý príslušník národnostnej menšiny musí cítiť, že má v spoločenskom priestore k dispozícii podmienky na zachovanie svojej etnokultúrnej identity. Ak to ľudská inteligencia nepochopila, verím, že možnosti umelej inteligencie sú väčšie“, dodáva Bašić.
Ako sa dá spomaliť „vymieranie“ národnostných spoločenstiev v Srbsku?
Na túto otázku odpovedá Erik Palušek:
„Skrátka: nijako“, a dodal, že v posledných desaťročiach trend vymierania národnostných spoločenstiev v Srbsku nielen pokračuje, ale sa aj zrýchľuje.
„Dôvody tejto smutnej tendencie sú veľmi zložité, nie je za to vinný iba štát alebo chudoba, ako si mnohí myslia. Pokles populácie charakterizuje demografické trendy aj vo vyspelých, bohatých západných krajinách. Logika systému, v ktorom žijeme, je jednoducho taká, že bráni rastu populácie. V systéme hodnôt boli skôr dôležitejšie prvky spoločenstva, rodiny, vlasti, no medzitým sa objavili nejaké nové, čoraz silnejšie faktory, akými sú individualizmus, nezávislosť, mobilita a neistota. Tieto negatívne demografické tendencie sa teda nespomalia len v dôsledku nejakej dobre naplánovanej sociálnej či demografickej politiky“, domnieva sa Palušek.
Podobného názoru je aj Goran Bašić, ktorý hovorí, že vyľudňovanie a tichá asimilácia sú prirodzené procesy, a sú charakteristické pre vyspelé spoločnosti modernej doby, ale možno ich spomaliť vhodnou politikou, predovšetkým podnecovaním mladých zakladať si rodiny, rozvojom hospodárstva, ekonomickým rastom, stabilnými politickými a sociálnymi vzťahmi, a pokiaľ ide o národnostné menšiny – politikou multikulturalizmu, prispôsobenej multietnickému charakteru krajiny.
„Už desaťročia upozorňujem na to, že naša politika multikulturalizmu vyhovuje záujmovým skupinám, a nie občanom Srbska, a teraz sú, žiaľ, dôsledky takejto politiky viditeľné aj v poklese obyvateľstva. Identita sa nezachováva v malých izolovaných monokultúrnych komunitách, ale v sociálnych interakciách, v ktorých sa podporujú medzietnické výmeny. Zachováva sa slovenčina tým, že ňou budú hovoriť všetci príslušníci slovenskej národnostnej menšiny, alebo tým, že bude spoločenská klíma a potreba, aby ňou hovoril aj väčší počet príslušníkov iných etnických spoločenstiev?“, pýta sa Bašić.
Podľa neho je mylná predstava, že uzatváranie sa v hraniciach jedného etnika je bariérou proti asimilácii.
„Najlepším príkladom je Srbsko, ale aj krajiny v regióne – rozvité sú segregačné politiky multikulturalizmu, uplatnené sú najvyššie medzinárodné štandardy na ochranu identity menšín, a počet príslušníkov národnostných menšín sa predsa znižuje, avšak je aj menej pochopenia pre rozmanitosť. Niekto povie, že s väčšinovou komunitou je to podobné, že aj Srbov od sčítania k sčítaniu obyvateľstva ubúda. Žiaľ, je to pravda, ale národnostné menšiny sú vzhľadom na svoje menšinové postavenie zraniteľnejšie, podstatou politík multikulturalizmu je podniknúť osobitné opatrenia na zachovanie etnokultúrnej rôznosti. Takéto politiky a opatrenia zatiaľ chýbajú“, uzatvára Goran Bašić.
Pridaj komentár & Dodaj komentar