Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Menšinovým národnostným radám zostáva vysoký stupeň autonómie, bez väčšej zodpovednosti a povinnosti zodpovedať za svoju prácu

Počas minulého pandemického roku Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) mala sedem zasadnutí, podľa zistení portálu Storyteller“, šesť sa konalo prostredníctvom elektronickej pošty. Štatút NRSNM umožňuje tento typ zasadnutí. Charakteristický pre prácu tejto menšinovej inštitúcie v roku 2020 bol bojkot „emailových“ stretnutí tzv. opozičnými členmi. V obidvoch prípadoch sa kladie otázka verejnosti a transparentnosti práce, ako aj o legitimita všetkých „elektronických“ rozhodnutí tejto menšinovej inštitúcie.

„Moje osobné stanovisko je, že tento netransparentný spôsob fungovania nového zvolania NRSNM bol plánovaný od samého začiatku. Totalitné štáty a ich inštitúcie neznášajú, keď sa im protirečí,“ hovorí Martina Martinková Sabolčki, jedna z tzv. opozičných členiek tejto menšinovej inštitúcie. „Ak sa nemýlim, na druhom zasadnutí v roku 2018 bola nenápadne zavedená možnosť elektronických zasadnutí v núdzových situáciách. Už vtedy sa vedelo, že sa bude zasadať len tak. Nemá to nič spoločné so súčasnou epidemiologickou situáciou vo svete a u nás. My takto zasadáme oveľa dlhšie,“ konštatuje naša spolubesedujúca.

Martina Martinková Sabolčki

Dodáva, že z 19 zasadnutí, ktoré doteraz malo súčasné zvolanie NRSNM, bolo sedem „skutočných“ zasadnutí a 12 tzv. elektronických, teda prostredníctvom e-mailu. „V e-maile nám zasielajú pozvánku na zasadnutie, materiály pre zasadnutie a blanko rozhodnutie predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej so zajtrajším dátumom, ktorý nenápadne dáva pokyny, ako majú členovia vládnej koalície hlasovať,“ hovorí Martina Martinková Sabolčki.

„Takto boli zvolení riaditelia základných a stredných škôl, riaditelia slovenských inštitúcií a na tomto princípe bola všeobecne založená „práca“ národnostnej rady,“ hovorí a pripomína, že súčasní členovia, ktorí tvoria vládnu väčšinu v národnostnej rade Slovákov, hlasne kritizovali predchádzajúce zvolanie a bývalú prezidentku Annu Tomanovú-Makanovú a obvinili ich z nedostatku transparentnosti.

Ministerka pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg Gordana Čomićová, komentujúc túto situáciu, pripomenula, že pandémia nás prinútila zmeniť naše správanie a prinútila všetky zvolené, dosadené a menované osoby pracovať tak, že stále musia hľadať rovnováhu medzi ochranou ľudského zdravia a života ľudí a ochranou ústavných, zákonných a ľudských práv na slobodu pohybovania sa, a verejnosti svojej práce.

„Národnostné rady nie sú vyňaté z obrovských ťažkostí, ktoré je potrebné vyriešiť, aby sa našiel správny balans medzi ochranou zdravia a ochranou ľudských práv, v tomto prípade práv menšín, ktoré znamenajú verejnosť práce. Ministerstvo plánuje v najbližších dvoch mesiacoch navštíviť všetky národnostné rady v ich sídlach, aby sa prostredníctvom dialógu odstránili nedostatky spôsobené pandémiou, ako aj vypočuť národnostné rady o všetkom, čo považujú za problém svojej práce a v čom musí byť ministerstvo nástrojom riešenie problémov. Akékoľvek zámerné vylúčenie povinnej verejnosti vytvára problém, ktorý sa nedá vyriešiť bez dialógu všetkých aktérov,“ uviedla Gordana Čomićová pre portály Storyteller a VOICE.

Totalitné štáty a ich inštitúcie neznášajú, keď sa im protirečí.

Martina Martinková Sabolčki

Pre prácu NRSNM v roku 2020 je charakteristické to, že tzv. opozícia, teda 7 z 25 členov, sa nezúčastňuje, t. j. odmieta sa zúčastňovať týchto „e-mailových“ zasadnutí.

„Už dlho sme si my, tzv. opozícia v NRSNM uvedomil, že nemáme možnosť poukazovať na „nedostatky“, nemáme nadostať informácií o konkrétnych témach, ani o pláne a programe NRSNM, čo plánujú robiť NRSNM a naše slovenské inštitúcie. Nemáme ani mediálny priestor na to, aby sme poukázali na to, čo považujeme za nesprávne. So zviazanými rukami a iba medzi sebou komentujeme a nič nerobíme. Už sa nezúčastňujeme ani na elektronických zasadnutiach, pretože to nemá zmysel“, hovorí Martina Martinková Sabolčki, jedna z členiek NRSNM, ktorá sa tiež nezúčastňuje e-mailových zasadnutí.

Dodáva, že si uvedomuje, že bojujú s oveľa väčšími hráčmi, ako je samotná národnostná rada Slovákov. „Bez ohľadu na to, aký je plán politiky a politických strán, nesmieme si dovoliť, aby sme boli marionety. Politika by sa nás nemala dotýkať a myslím si, že to nie je tým, že nie je prítomná, ale práve v dôsledku toho, že nás úplne ovládla,“ uviedla Martina Martinko Sabolčki.

Ksenija Markovićová / Foto: IDN

Ksenija Markovićová, výskumná pracovníčka z Ústavu spoločenských vied z Belehradu, upozorňuje, že v Srbsku sa rozhoduje svojvoľne každý deň, podobne ako v prípade Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

„Úprimne si myslím, že situácia je rovnaká vo všetkých ostatných národných radách a obávam sa, že tým nekončí. Sme svedkami toho, že rozhodnutia sa vynášajú arbitrárne a svojvoľne každý deň, takže nechápem, prečo by bola slovenská národnostná rada výnimkou! Bolo by dobre, ak by bola, ale nečudujem sa, že nie je. Kríza vždy prináša väčšie šance na „lov v tme“, aby som nepoužila nejaký iný výraz,“ hovorí Ksenija Markovićová.

Podľa nej nie je dobre, že sa členovia opozície (samo)vylúčili z práce národnostnej rady, pretože to je znak, že každé ďalšie rozhodnutie bude z hľadiska legitimity otázne. „Ale žijeme v krajine, kde veľká časť opozície bojkotovala voľby, ľudia týždne protestovali v uliciach, boli zatknutí, obťažovaní, bití atď. Prečo si teda v tejto súvislosti myslíte, že by sa niekto vzrušil, že sedem členov v slovenskej národnostnej rade bojkotuje prácu zasadnutí?!“, povedala Ksenija Markovićová.

Verí, že je to jasný znak, že sme veľmi nevyzretá demokratická spoločnosť.

„Pluralita názorov, konkurencia, politické súperenie, dialóg, rokovania a rozhovory o prioritách, kritické myslenie, na dôvažok, to všetko sú znaky demokratického procesu a v Srbsku to všetko na našu veľkú ľútosť vymiera! Takže všetky choroby charakteristické pre politické pôsobenie mainstreamu sa prejavujú v menšinových komunitách, iba v prípade menšiny sú tieto dôsledky viditeľné a pociťované už skôr a v obidvoch prípadoch spôsobujú nevyčísliteľné škody,“ uzatvára naša spolubesedníčka z Ústavu spoločenských vied.

Sme svedkami toho, že rozhodnutia sa vynášajú arbitrárne a svojvoľne každý deň, takže nechápem, prečo by bola slovenská národnostná rada výnimkou!

Ksenija Markovićová

Jelena Perkovićová z Centra pre regionalizmus, ktorá v roku 2014 so skupinou výskumníkov realizovala výskum „Monitorovanie transparentnosti v práci národnostých rád národnostných menšín“, nepovažuje elektronické zasadnutia za nelegitímne, ale dodáva, že uskutočňovanie zasadnutia elektronickou poštou nie je tým najlepším riešením.

„Ja som naopak za to, aby sa elektronická komunikácia čo najviac využívala pri práci národnostných rád, jej výborov a orgánov. Podľa štatútu sa zasadnutie národostnej rady koná najmenej štyrikrát ročne. To je pre komunitu, ktorá počíta viac ako 52 000 členov, malo, pretože keď máte takú ročnú frekvenciu zvolávania, zasadnutia národnostnej rady sú maratónske. Nová možnosť, ktorá sa používala v dôsledku epidémie, je Zoom platforma, je veľmi užitočná a vhodná na pracovné stretnutia. Aj táto možnosť je mnohokrát ekonomickejšia ako živé zasadnutia,“ hovorí Jelena Perkovićová.

“Aby však bolo jasné, nevyhnutné sú aj osobné stretnutia. Mám porozumenie pre členov rady, ktorí neakceptujú „staromódny“ model e-mailovej komunikácie, pretože je „trošičku“ problematický. Myslím si však, že národnostné rady by mali čo najskôr prejsť na Zoom platformu a zaškoliť svoje členstvo na takýto spôsob práce. Takúto komunikáciu využívajú aj svetoví politici,“ uviedla Perkovićová.

ŠTATÚT NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

VEREJNOSŤ PRÁCE

Článok 51

Práca národnostnej rady je verejná. Verejnosť práce sa zabezpečuje: 1.všetky uznesenia a akty národnostnej rady sa zverejňujú najneskôr do desiatich dní odo dňa nadobudnutia platnosti, čiže dňom ich prijatia na webovej stránke národnostnej rady, ktorá je dvojjazyčná, v srbčine a v jazyku slovenskej národnostnej menšiny alebo na vývesnej tabuli v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny; 2. zasielaním pozvánok a materiálov pre zasadnutia médiám; 3. umožňovaním účasti predstaviteľov médií a iných zainteresovaných strán na zasadnutiach rady v súlade s rokovacím poriadkom národnostnej rady.

Ďalšie prekážky v včasnom informovaní občanov o práci spomínanej menšinovej inštitúcie vyplývajú z neuverejnenia všetkých informácií, zápisníc a ďalších dôležitých dokumentov na oficiálnej webovej stránke inštitúcie. Posledné zápisnice zo zasadnutí NRSNM boli zverejnené 10. marca 2020, hoci elektronické zasadania sa konali aj po tomto období. Médiá tiež neboli pozvané na (elektronické) zasadnutia NRSNM, t. j. neboli informované všetky médiá, ktoré poskytujú informácie v slovenskom jazyku.

Je neprípustné, aby pri telefonovaní do médií došlo k akejkoľvek selekcii, najmä v menšinových komunitách, kde ich počet možno spočítať na prstoch jednej ruky. Myslím si, že ‚zabúdajú‘ poslať pozvánku tým médiám, ktoré majú objektívny a často kritický postoj k práci národnostnej rady. Tí, ktorí posielajú pozvania, však zabúdajú, že jedného dňa budú v národnostnej rade opozíciou. „Kam a v ktorých médiách potom umiestnia svoje názory, ak„ prerušia “spoluprácu s jedným objektívne a kriticky zameraným komunikačným kanálom, ktorý je spravidla jediný v rámci jednej menšinovej komunity,“ domnieva sa Jelena Perkovićová.

Existujú mechanizmy na kontrolu práce národnostných rád?

Ministerka pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg Gordana Čomićová upozorňuje, že národnostné rady sú pri svojej práci nezávislé. „Ministerstvo môže byť iba nástrojom, službou, ktorá slúži na riešenie problémov, ktoré národostné rady označujú v mene svojej komunity za prioritné. Správne konania, ktoré vedie ministerstvo, sú jasne definované aj zákonmi, tak o národnostných radách, ako aj o správnom konaní. Okrem zákonných kompetencií existuje obrovský priestor pre dialóg a kultúru kompromisov. V tomto procese slúži ministerstvo národnostným menšinám aj národostným radám,“ povedala Čomićová.

Gordana Čomićová / Foto: Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg

Ksenija Markovićová tiež pripomína, že ministerstvo môže kontrolovať prácu národnostných rád v zmysle pozorovania do akej miery sú ich kroky v súlade so zákonom, či dodržiavajú predpísané postupy a podobne. „Ďalším typom kontroly sú finančné správy, t. j. kontrola nakladania s peniazmi, aj tu je však potrebné veľa vylepšiť, pretože národostné rady ešte stále nie sú definované ako priami používatelia rozpočtu, čo je podľa môjho názoru zlé riešenie, pretože nemá pozitívny vplyv na transparentnosť práce,“ dodáva účastníčka nášho rozhovoru a ukazuje na druhú stranu tejto menšinovej mince.

„Je potrebné mať na zreteli, že národnostná rada je orgánom menšinovej samosprávy a nadmerné zásahy ministerstva do jej práce možno interpretovať ako nanucovanie svojej vôle, obmedzenie autonómie a podobne. Samozrejme dá sa povedať, že všetko vyššie uvedené sa používa ako výhovorka, pretože obom stranám vyhovuje, že si každý robil, čo chce, a nikto sa nesťažuje,“ hovorí Ksenija Markovićová.

Okrem zákonných kompetencií existuje obrovský priestor pre dialóg a kultúru kompromisov.

Gordana Čomićová

Pripomína tiež, že právne riešenia týkajúce sa práce národných rád predpokladá, že ide o „strešnú“ organizáciu príslušnej národnostnej menšiny a že má určitý stupeň slobody nezávisle rozhodovať.

Jelena Perkovićová / Foto: Autonomija

Náš model kultúrnej autonómie je centralistický a práve v tom je háčik. Zákon neustanovoval, že by občania mali mať nad činnosťou národnostných rád nejaký závažnejší typ kontroly, t. j. občania nemajú možnosť ovplyvňovať rozhodovací proces. Okrem toho, nemajú ani možnosť spochybňovať rozhodnutia a prácu, to znamená radu rozpustiť a požiadať o nové voľby do národnostnej rady. Pripomínam: uznesenie o vypísaní volieb uznáša ministerstvo! Na koniec môžeme povedať, že priama účasť občanov na práci rady sa končí vložením hlasovacích lístkov do volebných urien,“ konštatuje Ksenija Markovićová.

„Z politického hľadiska zostáva radám vysoký stupeň autonómie a bez väčšej zodpovednosti a povinnosti zodpovedať za svoju prácu, s výnimkou prípadov, keď ide o míňanie peňazí,“ hovorí Jelena Perkovićová.

„Myslím si, že sú ohnivká v procese kontroly nad každou „vládou“ – opozícia, médiá a organizácie občianskej spoločnosti, kde počítam rôzne nezávislé orgány. Napríklad máte inštitúcie ombudsmana, teraz príslušné ministerstvo, parlamentné výbory, medzinárodné organizácie monitorujúce ľudské práva a práva menšín, ba dokonca aj rady pre medzietnické vzťahy, ktoré samozrejme nič nerobia. Väčšina občanov, a teda príslušníkov menšinových spoločenstiev, bohužiaľ tieto mechanizmy nepozná a zle ich využíva ako príležitosť niečo vyriešiť. Na druhej strane, problémy v každej jednotlivej národnej rade sú často výsledkom osobnej neznášanlivosti a skrytých straníckych nepriateľstiev a nemajú charakter systémového deficitu,“ dodáva Jelena Perkovićová.

Z politického hľadiska zostáva radám vysoký stupeň autonómie a bez väčšej zodpovednosti a povinnosti zodpovedať za svoju prácu, s výnimkou prípadov, keď ide o míňanie peňazí.

Jelena Perkovićová

Ksenija Markovićová tiež pripomína nízku účasť na voľbách do národnostných rád, a to aj v politicky najlepšie organizovaných komunitách:

Prečítajte aj: Nové generácie často majú nízku frustračnú toleranciu, hovorí psychologička Olena Grňová

„To by musel byť jasný signál na poplach pre bývalých aj budúcich vedúcich národných rád, ak niečo v ich doterajšej práci nebolo vôľou a mierou občanov. Je to jasný dôkaz, že príslušníci národnostných menšín nevidia účel tejto inštitúcie, takže sa neobťažujú ísť voliť lebo stratili dôveru k nim. Vidíme však, že politickí vodcovia v národných radách – až na niektoré výnimky – tomu nevenujú veľkú pozornosť. Zlepšenie transparentnosti práce, t. j. nezávislé rozhodnutie zapojiť občanov do rozhodovania, by mohlo byť dobrým strategickým krokom na opätovné získanie, a teda povedala by som, veľmi krehkú dôveru, “ uzatvára Ksenija Markovićová.

Text vznikol v koprodukcii portálu Storyteller a VOICE. Text zo srbčiny preložila Zdenka Valentová-Belićová.


Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

About the author

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

PODKAST “Na ivici”

PODKAST Storyteller

Informacije o COVID-19 u opštini Bački Petrovac

koronavirus

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller





PODKAST “KRENULE SMO”

Instagram

Unsupported get request. Object with ID '17841405767439521' does not exist, cannot be loaded due to missing permissions, or does not support this operation. Please read the Graph API documentation at https://developers.facebook.com/docs/graph-api