Minority safe pack (MSP) predstavuje súbor zákonov, ktorý by umožnil lepšie postavenie členov národnostných menšín v krajinách Európskej únie, ale zatiaľ nebol prijatý. Príčinou je zbytočné hromadenie predpisov, ale aj averzia niektorých členských štátov voči menšinám.
V roku 2018 sa vyšlo s iniciatívou, v ktorej sa organizácia FUEN veľmi aktívne zúčastnila. Európska komisia po zvážení iniciatívy v roku 2021 rozhodla, že nie je potrebné žiadne špeciálne pôsobenie.
Kde je umiestnené Srbsko na klasifikačnej stupnici, keď ide o ochranu práv národnostných menšín
Keďže Srbsko nie je členskou krajinou EÚ, nepodieľa sa na rozhodovaní. Zaujímavosťou však je, že vo fáze zbierania podpisov na podporu MSP iniciatívy prebiehali kampane aj v kandidátskych krajinách, so zreteľom na skutočnosť, že v týchto krajinách žijú občania s dvojitým občianstvom, vysvetľuje Ljubica Đorđevićová, výskumníčka Európskeho centra pre otázky menšín (ECMI).
,,Ak dôjde k nejakému pokroku pri schvaľovaní predpisu na úrovni EÚ, on sa stane časťou legislatívy EÚ, a tak Srbsko bude povinné zosúladiť s ňou svoj právny poriadok,“ uvádza naša spolubesedníčka.
Z druhej strany, predseda Federálnej únie európskych národnostných menšín (FUEN) a hlavný iniciátor tejto kampane Loránt Vincze odhaduje, že menšiny v Srbsku majú väčšie práva ako v niektorých krajinách EÚ.
,,Srbsko dosiahlo v posledných desaťročiach veľký pokrok, keď ide o ochranu práv menšín. Samozrejme, vždy je čo zlepšovať a verím, že sa to podarí v blízkej spolupráci s príslušníkmi menšinových komunít,“ hovorí Vincze.
Čo je MSP?
Minority safepack je občianska iniciatíva na úrovni Európskej únie, ktorá od Európskej komisie vyžaduje, aby konala v oblasti ochrany národnostných menšín. Mimochodom, občianska iniciatíva na úrovni EÚ je nástroj, ktorý sa snaží posilniť demokratickú kapacitu EÚ priamou účasťou občanov pri rozhodovaní, v tomto prípade v procese predkladania niektorých tém na „rokovací program“. Podmienkou zváženia iniciatívy je podpora minimálne jedného milióna občanov EÚ z minimálne siedmich členských štátov. Ak je toto kritérium splnené, Európska komisia je povinná iniciatívu zvážiť.
,,Bolo zaznamenané, že v prístupe EÚ k ochrane národnostných menšín v kandidátskych a členských štátoch existuje značný rozpor. Zámerom podávateľov iniciatívy MSP je to zmeniť a stanoviť určité všeobecné štandardy na ochranu národnostných menšín, ktoré budú povinné pre členské štáty EÚ. Nie je to prekvapujúce, pretože medzi členmi EÚ sú skutočne rozdielne prístupy k ochrane národnostných menšín, a to aj napriek tomu, že väčšina z nich sa pripojila k dôležitým európskym nástrojom na ochranu národnostných menšín v rámci Rady Európy,“ vysvetľuje Ljubica Đorđevićová.
Pokiaľ ide o konkrétne návrhy MSP, ktorých bolo pôvodne jedenásť, uznaných bolo deväť a vzťahujú sa na:
- schvaľovanie EÚ odporúčania na ochranu a pestovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti
- finančnú podporu pre malé jazykové komunity
- založenie Strediska pre jazykovú rozmanitosť
- usmerňovanie regionálnych fondov EÚ aj na ochranu národnostných menšín a zachovanie rozmanitosti
- výskum o prínose menšín pre Európu
- zlepšenie postavenia osôb bez štátnej príslušnosti, najčastejšie Rómov,
- otázku spravovania autorských práv,
- tzv. geo-blocking a
- možnosť pre voľný tok obsahu, ktorý je dôležitý pre zachovanie menšinovej kultúry
Prečo MSP neprijali?
Hlavný argument, ktorý možno počuť od odporcov o zasahovaní EÚ do problematiky národnostných menšín, je rozdelenie právomoci medzi EÚ a členskými štátmi a tvrdenie, že členské štáty EÚ nezverili právomoc v tejto oblasti, vysvetľuje Ljubica Đorđevićová.
,,Tento argument je možné interpretovať a jeho presvedčivosť sa pomaly narúša, a na inštitucionálnej úrovni je čoraz viac aktérov, ktorí požadujú flexibilný výklad rozdelenia právomoci a v súčasnom právnom rámci vidia možnosť EÚ konať v tejto oblasti. Rozdelenie právomoci medzi EÚ a členskými štátmi by sa nemalo zneužívať na ospravedlnenie nečinnosti,“ povedala Đorđevićová.
Ona dodáva, že cesta k uskutočneniu návrhu MSP je, žiaľ, tŕnistá, ale proces ešte stále nie je ukončený. Problém vzniká s členskými štátmi, v ktorých neexistuje konsenzus a ktoré sú stále všeobecne proti tomu, aby EÚ mala vplyv v tejto oblasti.
“Európska komisia v januári 2021 zamietla iniciatívu s vysvetlením, že existujúce akty a opatrenia EÚ sú dostatočné a nie je potrebné žiadne dodatočné / špeciálne pôsobenie. Ale, ako som povedala, tento proces a iniciatíva neutíchli, iba sa hľadajú alternatívne právne možnosti, ako dosiahnuť cieľ,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.
Riaditeľ FUEN Loránt Vincze uvádza dva dôvody, prečo sa tento súbor zákonov neujal. Prvý je, že Európska komisia hovorí, že pre menšiny urobila dosť a že už nie je potrebné zaoberať sa tou otázkou. Druhá príčina sa môže zistiť dedukciou.
,,Ide o historickú averziu niektorých členských štátov voči právam menšín. Hoci len veľmi málo z nich je proti právam menšín, sú veľmi hlasní a Komisia, žiaľ, akceptuje ich názory z 19. storočia, čo znamená jeden štát – jeden národ – jeden jazyk,“ hovorí Vincze.
Má tento súbor zákonov nejaké nedostatky?
V tejto fáze je ťažko o tom hovoriť, uvažuje Ljubica Đorđevićová. Boli kritiky, že sú nástroje, ktoré existujú na úrovni Rady Európy dostatočné na stanovenie ,,európskych štandardov“ a že žiadne ,,zdvojnásobenie“ cez EÚ predpisy v tejto oblasti nie je potrebné.
,,Ale ide o dve rozličné inštitúcie, s odlišnými mechanizmami pôsobenia a jeden systém ochrany nevyraďuje automaticky ten druhý. Stojí to za zmienku, že je zbytočne stanoviť nový súbor pravidiel a že by bolo treba sústrediť sa na dôsledné uplatnenie existujúcich nástrojov na ochranu národnostných menšín“, uvádza Đorđevićová.
Naša spolubesedníčka sa domnieva, že tento komentár má zmysel, i keď ho netreba používať ako ospravedlnenie, že sa nekonalo podľa iniciatívy. Zanecháva to dojem, že je potrebné oveľa viac pracovať na uplatňovaní existujúcich právnych rámcov v celej Európe, a nie na ďalšej normatívnosti.
Prečo je dôležité, aby sa tento zákon prijal?
V Európskej únie žije asi 50 miliónov príslušníkov autochtónnych menšinových komunít, ktoré hovoria menšinovým jazykom. Úroveň ochrany ich práv závisí iba od krajiny, v ktorej žijú, čiže niekedy môžu mať vysokú autonómiu, a inokedy nemusia byť rozpoznaní. FUEN verí, že sa takáto situácia musí zmeniť, uvádza predseda tejto organizácie, Lorant Vincze.
,,MSP by nevyriešil všetky problémy, ale by bol prvým krokom k dosiahnutiu cieľa,” uzaviera.
Pridaj komentár & Dodaj komentar