Mirko Vlček z Pivnice našiel pomocou inovácií spôsob, ako sa bioprodukty môžu dostať k zákazníkom do každého kúta Srbska

Slnečný začiatok jesene s vysokými dennými teplotami žičí poľnohospodárom pri zbere plodov odrobenej práce z ich prírodných tovární. Či sa minulá sejba zeleniny, ovocia a obilnín oplatila, počítať budú až neskôr, lebo teraz využívajú priaznivé počasie na prípravu polí na novú sejbu. Pracovné ovzdušie je aj na poľnohospodárskom gazdovstve Vlčekovcov z Pivnice.

To je len malá časť zeleninových plodín, ktoré Vlčekovci pestujú úplne prirodzeným spôsobom – podľa zásad ekologického poľnohospodárstva. Mirko s výrobou začal pred 11 rokmi, ihneď po skončení poľnohospodárskej fakulty. Jediné, čo vtedy mal – hovorí – bol zanedbaný pozemok s rozlohou 30 árov, a túžba nepoužívať v poľnohospodárstve umelé hnojivá.

🎧 Vypočujte si REFLEKTOR, Storytellerov podkast v srbčine, v ktorom v každú druhú stredu hovoríme o podnikateľstve a dobrých podnikateľských ideách na lokáli. 👇 

„Zo začiatku sme sa zaoberali iba zeleninárstvom, neskôr sme výrobu rozšírili o ovocie a poľné plodiny. Dôvod, prečo som sa rozhodol pre bioprodukciu, je veľmi jednoduchý. Sledoval som svojich rodičov, ktorí sa zaoberali konvenčným poľnohospodárstvom, s množstvom použitej chémie. To mi odjakživa vadilo, tak som mal túžbu vyrábať potraviny prirodzenou cestou. Na fakulte som sa zoznámil s ekologickým poľnohospodárstvom, a to mi stačilo na to, aby som sa k tomu odhodlal,“ hovorí Mirko Vlček.

Mirko opisuje prvé roky výroby ako ťažké. Žiaden zisk nebol. Priniesli však skúsenosti a poučenie z chýb, takže každá ďalšia bola lepšia. Už na začiatku výroby hľadal spôsob, ako uľahčiť sejbu, zabezpečiť stabilnú úrodu, ale aj predaj produktov. Riešenie bolo v združení. Spolu s tromi kamarátmi založil združenie biovýrobcov, ktoré sa časom rozrástlo, a dnes združuje osem rodín zaoberajúcich sa poľnohospodárskou výrobou. Fúzia bola prvou inováciou, ktorá pomohla Mirkovi udržať podnikanie.

„Našou najväčšou prednosťou a najväčšou silou je práve to, že sme takto úspešne združení. V štarte sme začali ako združenie a priatelia. Naše zákony nepoznajú takýto typ združenia, aký sme si vytvorili. Povedal by som, že je to firma a družstvo zároveň. Máme spoločné plánovanie výroby, usporiadanie plodín, ktoré sejeme, spoločné obstarávanie surovín a spoločné umiestnenie na trhu. Zároveň každý funguje samostatne, a má svoj systém výroby, a náklady znáša sám, kým si spoločné náklady rozdeľujeme podľa percentuálneho podielu na trhu. Je to zložité na vysvetlenie, ale úspešne fungujeme už 11 rokov“ – vysvetľuje Mirko.

Bioprodukty majú svojich zákazníkov, a ich počet neustále narastá, pretože ľudia sa čoraz viac uchyľujú k zdravému životnému štýlu. Aj pri tom nie je vždy jednoduché predať to, čo sa vyrobí. Predovšetkým rastie počet tých, ktorí sa venujú tomuto druhu poľnohospodárstva, takže konkurencia je väčšia a kvôli zložitejšiemu výrobnému procesu, ale aj kvalite, sú organické ovocie a zelenina drahšie.

Mirko Vlček opäť našiel riešenie pre lepšie a rýchlejšie umiestnenie na trhu – v inováciách. Hovorí, že na začiatku svoje výrobky predával na rôznych veľtrhoch, ktoré sa väčšinou nekonali v zime, takže potom bol predaj slabý.

„Cez zimu sme mali produkty, a mali sme problém – čo s nimi?! Potom som začal zbierať kontakty na ľudí, ktorí boli našimi zákazníkmi, a navrhol som im, aby sme im prinášali produkty. Vytvoril som zákaznícku základňu, a zostavil som ponuku produktov s cenami. Rozprávajúc sa so zákazníkmi, sme videli, že to funguje, a zaujímalo sa čoraz viac ľudí, pričom sme nemali žiadnu reklamu, iba odporúčania“ – hovorí Mirko.

Dnes majú v databáze cez 1.000 zákazníkov, ktorí na začiatku každého týždňa dostanú ponuku dostupných produktov prostredníctvom e-mailu alebo správy na Viber. Mirko hovorí, že objednávky z Báčskej Palanky, Nového Sadu a Belehradu sami doručujú, a ak sú zákazníci z iných miest, doručovanie sa koná kuriérskou službou. Na poľnohospodárskom gazdovstve Vlčekovcov výroba prebieha na ploche 13 hektárov, a spolu s ďalšími členmi združenia pestujú desiatky rôznych druhov ovocia, zeleniny a obilnín. Zároveň sa osevný plán neustále obohacuje o nové plodiny, pretože to sú požiadavky trhu.

Zavádzanie noviniek a inovácia výroby je nevyhnutnosťou moderného podnikania. Bez inovácií nemôže žiadny podnik dlhodobo prežiť, hovorí  profesorka Jelena Borocki , ktorá vyučuje podnikanie na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade.

„Keď hovoríme o úspešnom podnikaní, nemôžeme nespomenúť inovácie. Nemali by byť oddeliteľné. Každý podnikateľ by mal byť inovatívny, pretože to je základ pre získanie konkurenčnej výhody, a to je potom základ pre získanie peňazí a lepšie pozície“ – dodáva profesorka Jelena Borocki.

Inovácie rozbiehajú kreatívni podnikatelia a zamestnanci pracujúci v organizovanom systéme

Často sa mylne domnieva, že inovácie v podnikaní zahŕňajú len využívanie informačných technológií a rozvinutých technologických systémov. Našťastie, inovácie nie sú len to, hovorí profesorka Borocki. Inovácie v podnikaní znamenajú akúkoľvek zmenu v akomkoľvek segmente práce firmy, a ktorá prispieva k efektívnejšej práci a lepším výsledkom. Pracovať inak, lepšie a inovatívnejšie je nutné, a možné v každej činnosti.

„Ľudia sú kreatívni a organizáciu tvoria ľudia, a na to treba pozerať tak, že ľudia sa snažia vytvárať inovácie v rámci práce, ktorú robia prostredníctvom svojej kreativity. Opýtajte sa sami seba, či by ste mohli svoju prácu robiť rovnakým spôsobom celých 20 rokov. Pravdepodobne nie, lebo v určitom momente vás niečo omrzí, tak to skúsite zmeniť, a vytvoriť niečo nové. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska si žiadna práca nemôže dovoliť nebyť inovatívna, pretože to znamená nie stagnáciu, ale krach toho biznisu“ – domnieva sa profesorka Borocki.

Pre zavádzanie inovácií do podnikania je dôležitá kreativita, ale aj odvaha vyskúšať niečo nové. Byť inovatívny neznamená spoliehať sa na šťastie, ale na usporiadaný systém, ktorého inovácia bude „nadstavbou“.

„Máte firmy, v ktorých je o niečo ľahšie byť kreatívny, a tie, kde je to ťažšie. V niektorých firmách sa kreativita podporuje a umožňuje. Na to, aby bola firma inovatívna, musí existovať systém. V organizácii, kde ľudia sú neustále v strese z toho, či dostanú ten mesiac mzdu, a či budú môcť robiť tie základné veci, za ktoré dostávajú plat – tam sa o inováciách a realizácii kreativity sa nedá hovoriť“ – zdôrazňuje profesorka Borocki.

Čoraz viac podnikateľov si uvedomuje, že bez zavádzania inovácií bude pre nich takmer nemožné prežiť na trhu. Preto je citeľný nárast počtu firiem, v ktorých sa inovuje výroba. Výskum inovačného ekosystému v Srbsku, ktorý každoročne realizuje Národná aliancia pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED), ukazuje, že firmy, ktoré zaviedli niektoré z inovácií, sú veľmi spokojné s dosiahnutými výsledkami.

„Sú spokojní so zlepšovaním produktov alebo služieb, spokojnosťou zákazníkov a efektivitou práce. Údaje, ktoré nabádajú k tomu, aby tento trend pokračoval, sú,  že až 40% firiem uvádza ako hlavný dôvod inovácií prežitie na trhu. Začali si uvedomovať, že ak chcú zostať konkurencieschopní, nemôžu aplikovať tradičný spôsob podnikania, ale že je potrebné neustále zlepšovanie,“ hovorí  Jovana Stefanovićová , poradkyňa pre reformu regulácie v NALED.

Pre väčšinu firiem je hlavnou prekážkou v zavádzaní inovácií nedostatok finančných prostriedkov. Preto by sa mal podnikateľom uľahčiť prístup k zdrojom financovania, hovorí Jovana Stefanovićová. V súčasnosti majú k dispozícii viacero podporných programov, no podľa nej by sa mali viac propagovať, pretože podnikatelia nevedia a nie sú informovaní, kde a na koho sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc a finančnú podporu.

„Podnikatelia majú k dispozícii širokú škálu podpory a daňových stimulov – ako na začatie inovatívneho podnikania, tak aj na ďalší rozvoj podnikania. Približne 90% podnikateľov však nikdy nepožiadalo o programy podpory, ani nevyužili žiadnu z daňových stimulov. Rôzne ministerstvá a agentúry majú programy vo forme grantov alebo pôžičiek, ktorých cieľom je uľahčiť podnikanie inovátorov, kým na stránke www.preduzetnistvo.gov.rs sa dajú nájsť informácie o všetkých dostupných programoch podpory“ – vysúva Jovana Stefanovićová z NALED.

Pre ďalší rozvoj inovácií domácich firiem je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi vedou a biznisom, ktorá v súčasnosti nie je na závideniahodnej úrovni. Ukazujú to aj medzinárodné indexy, ktoré sledujú vývoj inovácií v krajinách po celom svete. Podľa Globálneho indexu inovácií (Global Innovation Index) si spolupráca medzi univerzitami a hospodárstvom v Srbsku zaslúži hodnotenie 39,6 zo 100 možných.

Fotografie použité v tomto článku sú z osobných archívov spolubesedníka/spolubesedníčok.