Nekaždodenný človek

Miroslava Škvareninová Dudková, alias klaunovská sestrička Tina Trdlová prináša radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú

Zdravotní klauni nie sú novinkou vo svete. V Srbsku ich možno stretnúť už vyše jedného desaťročia, na Slovensku pôsobia od roku 2004 v rámci občianskeho združenia ČERVENÝ NOS Clowndoctors.  Cieľom tohto združenia, podobne ako všetkých podobných orgnaizácií v celom svete, je prostredníctvom humoru a klaunského umenia podporiť psychickú pohodu detských pacientov a tým prispievať k zlepšeniu ich celkového zdravotného stavu,hospitalizované deti odpútať od strachu, napätia a  úzkosti spojenej nielen s liečbou, ale aj z neznámeho prostredia. Okrem toho snažia sa aktivizovať pamäť seniorom a priniesť im potešenie a hlboký emotívny zážitok, čo v nich povzbudzuje chuť k citovým prejavom ako aj k väčšej duševnej a fyzickej aktivite a podporiť fantáziu, kreativitu, nadanie, komunikáciu a radosť zo života u detských pacientov, seniorov a ľudí, ktorí to potrebujú.

Jednou z členiek organizácie, ktorá vracia úsmevy na tváre pacientov v nemocniciach Slovenska – ČERVENÝ NOS clowndoctors – je aj Miroslava Škvareninová Dudková z Bratislavy, inak vojvodinská rodáčka z Nového Sadu, s ktorou sme sa porozprávali na tému clowndoctors. Mirku totiž poznáme predovšetkým ako poetku a zvlášť ako bábkoherečku Bratislavského bábkového divadla, ktorá svoje umenie prezentovala aj v divadelnom predstavení Slovenského vojvodinského divadla pod názvom Duchov plná rozprávka alebo Nedotýkajte sa trollov (2004). Inak, umelecké vzdelanie nie je podmienkou pre prácu zdravotných klaunov, aj keď je určite výhodou.

Miroslava Škvareninová Dudková alias sestrička Tina Trdlová

Od kedy sú doktori a sestričky s červeným nosom prítomní na Slovensku?

– Zdravotní klauni pravidelne navštevujú nemocnice na Slovensku od roku 2003 a občianske združenie Červený nos clowndoctors vzniklo v roku 2004. Občianske združenie Červený nos založil Gary Edwards, ktorý bol niekoľko rokov aj umeleckým riaditeľom združenia. Gary Edwards študoval hudbu, klaunstvo, pohyb a cirkusové umenie na Dell‘ Arte School of Psychical Theater v Kalifornii. Ako profesionálny klaun vystupoval vo viac ako 20 krajinách sveta… Zdravotní klauni sú profesionálni umelci s dramatickým vzdelaním, ale nie je to podmienka. Aby mohli robiť prácu zdravotného klauna musia prejsť náročným a dlhším výberovým konaním a potom niekoľkomesačným školením. Keď začnú navštevovať nemocnice naďalej sa pravidelne a neustále školia v hudbe, kúzlach, akrobacii, improvizácii, práci s partnerom. Klauni sa pravidelne školia na medzinárodnej škole humoru (ISH vo Viedni), taktiež aj na národných workshopoch. Lektori, ktorí školia zdravotných klaunov patria medzi najuznávanejších divadelníkov v Európe: napr. Ami Hattab, Aitor Bassauri Barruetabena, Giora Seeliger, Jos Houben, Janos Greifenstein a iní. Zároveň, všetci klauni pravidelne absolvujú prednášky a prípravu z psychológie, psychiatrie, sociológie, hygiény, tiež musia poznať základné prejavy, či štádia chorôb. Kedže navštevujeme aj seniorov, zdravotní klauni musia poznať nielen informácie o chorobách seniorov, ale aj ich súvislosť s psychickým stavom a taktiež, musia vedieť ako s nimi komunikovať a podobne pripravení musia byť aj pri návštevách autistov, psychiatrických pacientov, mentálne postihnutých a pod.

Červený nos clowndoctors je členom medzinárodnej organizácie Red Noses International so sídlom vo Viedni. V súčasnosti organizácie zdravotných klaunov, ktoré sú členmi medzinárodnej organizácie Rote Nasen International pôsobia v rôznych krajinách Európy: v Rakúsku (Rote Nasen Clowndoctors v Rakúsku založili v roku 1994), v Čechách, v Maďarsku, na Slovensku, v Slovínsku, v Chorvátsku, v Poľsku, v Nemecku, v Litve, v Palestíne atď.

Sestrička Tina Trdlová (prvá zľava) spolu s kolegyňou vracia úsmev na tvár dieťaťa v nemocnici

Ako vzniklo toto združenie?

– Hlavným iniciátorom vzniku tohto združenia na Slovensku je klaun a hudobník Gary Edwards, ktorý založil rovnaké združenie v Čechách (Zdravotní klaun) a na Slovensko prišiel na pozvanie MUDr. Daniely Sejnovej, bývalej primárky Detskej onkologickej kliniky Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

Inak, história myšlienky zdravotných klaunov sa datuje od roku 1986, keď Michael Christensen, riaditeľ Big Apple Clown Care Unit začal pravidelne navštevovať deti v presbiteriánskej nemocnici v New Yorku a zistil, že pravidelné návštevy klaunov v nemocnici pomáhajú zlepšiť psychický stav a tiež, celkový stav detí, vrátane ťažko chorých.  Cieľom zdravotných klaunov je podporovať psychickú pohodu detí v nemocničnom prostredí a tým pomôcť k zlepšeniu ich celkového zdravotného stavu. Profesionálni klauni majú zámer navodiť dobrú náladu u detí, rodičov a u personálu a formou humoru pomôcť deťom prekonať strach z liečebných procedúr a vyšetrení. 

Od kedy ste vy sestrička Tina Trdlová s červeným nosom?

– V združení Červený nos clowndoctors pôsobím od jeho začiatku, teda od roku 2003.

Prečo ste sa rozhodli na tento čin?

– O zdravotných klaunoch som predtým než som šla konkurz veľa toho nevedela, na Slovensku ešte nepôsobili. Zaujalo ma to, že sa konkurz robil v nemocnici. Ešte pred konkurzom sme navštívili oddelenie detskej onkológie na Kramároch v Bratislave a dojala ma smutná atmosféra, ktorá tam bola. Konkurz bol iný než obvyklé divadelné konkurzy. Okrem spevu a vtipných etúd, skúšali aj našu psychickú odolnosť. Keď som sa po niekoľkých kolách konkurzu dozvedela, že spolu s ďalšími troma kolegami môžeme začať robiť tú krásnu prácu, začalo sa dobrodružstvo, ktoré trvá dodnes. Absolvovali sme rôzne zaujímavé workshopy, na ktorých sme sa pripravovali na našu prácu, navštívili sme kolegov klaunov vo Viedni a 1. apríla 2003 sme začali s pravidelnými návštevami nemocnice. Najprv sme chodili len na detskú onkológiu, neskôr sa naše návštevy rozšírili na všetky detské oddelenia v Detskej fakultnej nemocni, dnes Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. V súčasnosti pôsobíme v takmer každej nemocnici na Slovensku a zdravotných klauniek a klaunov na Slovensku je 58.

Predpokladám, že často vidíte smutné osudy detí a seniorov…

– Zdravotní klauni chodia za deťmi, seniormi a dospelými pacientmi, aby zlepšili ich psychický stav. Pred návštevou každej izby sa zaujímame o to, či nám nemocničný personál dovolí navštíviť pacientov (napr. nechodíme na infekčné izby, aby sme infekciu nerozniesli na iné izby, či iné oddelenia nemocnice ). Občas sa dozvieme aj viac o osudoch pacientov. Napríklad tak počas programu Prezuvky máme, ktorý zahŕňa návštevu pacientov v paliatívnej liečbe, sme u nich doma, alebo počas dlhodobého pobytu detí na onkológii. Našim zámerom je v každej situácii sa snažiť o to, aby sme deti a rodičov povzbudili, pomohli im na chvíľu zabudnúť na chorobu, rozveseliť ich a dodať im silu. Snažíme sa o to, aby sme všetkým priniesli svetielko nádeje a optimizmus. Pretože, je dokázané, že pacienti s lepším psychickým stavom ľahšie znášajú chorobu. A pretože smiech naozaj lieči.

Fotografie a video poskytlo OZ ČERVENÝ NOS clowndoctors.

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.