Mladý redaktor Miroslav Gašpar z obzoru nestráca objektivitu a analytickosť, ba ani novinársku iniciatívu, ktorá dosť často v médiách v našej krajine chýba

Master štúdiá žurnalistiky v Novom Sade ukončil hravo. Určite aj preto, že mladý redaktor Miroslav Gašpar (1989) z Lugu patrí medzi tých ľudí, ktorí takmer od detstva presne vedia, čím sa chcú stať, keď narastú. Keď vyrástol, stal sa rozhlasovým žurnalistom, čiže už niekoľko rokov pracuje v pokrajinskom verejnom servise – v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad, ale pôsobí aj v iných druhoch médií – od printových po online. Z novinárskeho obzoru nestráca objektivitu a analytickosť, ba ani novinársku iniciatívu, ktorá dosť často v našich médiách chýba. Uplatňuje ju v každodennej novinárskej práci, pri redigovaní vysielania pre deti a vysielania pre mladých In teen, ale aj pri redigovaní správ a príprave iných druhov príspevkov.

Miroslav dokonca včas pochopil, že má ľahké pero aj v literatúre pre deti. O ľahkosti, s ktorou zvláda aj novinársku a spisovateľskú prácu, hovoria aj jeho profesionálne ocenenia a účasť na niektorých festivaloch. Účinkoval totiž na festivale Môj rodný kraj na Ukrajine, v Užhorode a na festivale Profest 2016 v Báčskej Topoli Miroslavovu reportáž Historka o kroji nominovali medzi desať najlepších prác spomedzi 189 prihlásených. Tohto roku získal druhú a tretiu cenu v kategórii prózy na literárnej súťaži časopisu pre deti Zornička. Viac než dosť dôvodov, aby sme sa s ním porozprávali. A inšpirovali.

Ako a prečo prišlo k tvojmu rozhodnutiu študovať žurnalistiku?

„Spomínam si aj ja, ale viac mi o tom hovorili moji najbližší, že som odmalička hovoril, že budem novinárom. Pozerajúc futbalové zápasy, alebo hrajúc futbal som komentoval spolu s komentátorom, veľmi sa mi to páčilo. Spájať dve milé veci – šport a cestovanie. Po skončení gymnázia som však váhal, či sa zapíšem na žurnalistiku, alebo na sociológiu. Dnes som rád, že rozhodnutie padlo na ten prvý odbor.“

Čo ti štúdium dalo, aké základy, aké smernice?

„Neobjavím Ameriku, keď poviem, že bez praxe sa novinárčiť prakticky nedá. Je to v tomto povolaní rovnako, ako aj v iných odboroch. Predsa, dôležité je oboznámiť sa aj s teoretickým rámcom žurnalistiky, predovšetkým s etickými a novinárskymi kódexmi (ktoré sa u nás nerešpektujú), jednotlivými zákonmi, ktoré sa vzťahujú na oblasť informovania a médií, ale aj na početné iné oblasti spoločenského života. Samozrejme, že si novinár v práci vybuduje oblasť, ktorá ho najviac zaujíma – hospodárstvo, sociálne témy, šport, kultúrne obsahy – ale je rovnako tak dôležité, aby novinár mal vedomosti o všetkých spomenutých oblastiach. Samozrejme, nemožno očakávať, že novinár zvládne všetky segmenty tak dobre, ako odborníci z tých sfér, ale je potrebné mať aspoň prehľad základných pojmov. Zhruba tie základy ponúka štúdium novinárstva.“

Kto z profesorov ťa najviacej inšpiroval počas štúdií a kto ťa vie dnes nadchnúť?

„Veľmi si vážim všetkých profesorov, s ktorými som sa stretal a ktorí mi boli pedagógmi. To sa vzťahuje na všetkých osvetových pracovníkov od základnej školy až po skončenie master štúdia. Mentorkou pri písaní master práce mi bola profesorka Dubravka Valićová Nedeljkovićová, ktorá mi v tom veľmi pomohla. Ona je veľkou profesionálkou a človekom, ktorému je oblasť médií veľmi blízka a ktorú perfektne pozná. Dnes ma nadchýnajú početní ľudia, početné dobré, odvážne myšlienky smelých ľudí, ktorí vedia, čo chcú, majú jasné stanovisko a bystrú hlavu.“

Kedy si začal spolupracovať s Novosadskou novinárskou školou a pri akých projektoch?

„S Novosadskou novinárskou školou som začal spolupracovať po skončení master štúdií. Príležitosť bola projekt Skrinka, audio rozprávky v jazykoch národnostných menšín. Účinkoval som v tom projekte a neskoršie som účinkoval aj v monitoringoch NNŠ, ktoré sa realizovali počas predvolebnej kampane roku 2016. Tiež som účinkoval v analýze obsahu verejného mediálneho servisu, ako aj v projekte monitorovania počas predvolebnej kampane na voľby do národnostných rád národnostných menšín 2018. Práve monitoring médií je jednou z oblastí, ktorá ma veľmi baví a ktorej sa serióznejšie venujem.“

https://www.youtube.com/watch?v=JDkioXmTEHU

Miroslav Gašpar ako narátor v projekte Skrinka, ktorý realizuje Novosadská novinárska škola / Zdroj: You Tube kanál Novosadskej novinárskej školy

Ešte počas štúdii, ak sa nemýlim, sa dostávaš do slovenskej redakcie RNS. Aké boli začiatky? Mal si rad rozhlasové novinárstvo pred tým?

„Presne. V slovenskej redakcii Rádia Nový Sad som začal pôsobiť počas bakalárskeho štúdia. Mali sme záväznú prax, rovnako, ako mali staršie a mladšie generácie študentov žurnalistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Ja som si zvolil slovenskú redakciu RNS a začal som v nej pôsobiť. Študoval som v srbčine, takže mi na začiatku bolo potrebné trochu času na zvládnutie slovenčiny, ale išlo to. Všímal som si rady, tiež kritiky skúsenejších kolegov, čo uplatňujem dodnes. Seba som si nevedel predstaviť ako rozhlasového novinára, myslel som si, že budem v tlači, alebo v televízii pracovať. V redakcii som momentálne redaktorom Vysielania pre deti, tiež mládežníckeho vysielania In teen, redigujem aj predpoludňajší program, prispievam do iných relácií. Ešte by som chcel pripomenúť, že som bol redaktorom prvého vysielania v slovenskom jazyku, ktoré sa vysielalo na Rádiu Beočin. Bolo to roku 2011. Išlo o polhodinovú reláciu Minúty po slovensky, vysielala sa v piatok popoludní.“

Spolupracuješ aj s Hlasom ľudu, dokonca si písal seriózne fejtóny na spoločenské témy…?

„S Hlasom ľudu som začal spolupracovať vďaka vtedajšej zodpovednej redaktorke nášho týždenníka Vladimíre Dorčovej Valtnerovej, čiže tebe :). Písal som texty na spoločenské témy, aj teraz sa rád zastavujem na podujatiach, ktoré spracúvajú seriózne témy – násilie, nacionalizmus, extrémizmus, stav médií, spoločenstvo a podobné. Spolupráca s Hlasom ľudu pretrváva niekoľko rokov. Okrem toho, spolupracujem tiež s mesačníkom Vzlet, kde píšem na športové témy. Píšem aj na témy, o ktorých si myslím, že mladých zaujímajú – napríklad o komiksoch, futbalových chuligánoch…  Som tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička.“

Toho času pre Hlas ľudu on-line píšeš na športové témy a z tvojich textov vidno, že dobre plávaš aj v tej problematike a že k nej pristupuješ analyticky.

„Pravda, pre Hlas ľudu najčastejšie píšem športové texty, ale sa snažím nedávať iba suché informácie. Snažím sa vhĺbiť do témy, ktorú spracúvam. Nechcem čitateľovi nanucovať vlastné stanovisko, ale každopádne chcem u neho vyvolať to, aby pri čítaní článkov pochopil, že veľmi dobre poznám to, o čom píšem. Vraciame sa k tomu, že je veľmi dôležité poznať oblasť, ktorej sa venujeme. Veď aj šport je omnoho viac, než iba súhrn výsledkov jednotlivých zápasov. Je extrémne veľká oblasť, dokonca jedným z najsilnejších biznisov na celom svete.“

V našej spoločnosti dominuje takzvané novinárstvo vyhlásení, čiže novinári vynaložia minimálne úsilie, aby získali informácie. Príspevky sa zvádzajú na to, čo a kedy povedal funkcionár (predovšetkým politici). Chýba nám analytické novinárstvo, novinárska iniciatíva, pátranie po príbehoch, také témy, ktoré majú verejno-spoločenský význam. O cenzúre a autocenzúre by sa tiež dalo hovoriť. Myslím si, že je podobná situácia aj v našom, slovenskom novinárstve. Teda nie je veľký rozdiel. Možno iba v tom, že predstavitelia politickej či niektorej inej moci nemajú taký veľký záujem o menšinové médiá. Je to relatívne.

Aké je novinárstvo/média v našej krajine, a aké to naše slovenské?

„Žiaľ, ale centralizované, v najväčšej miere neobjektívne. To asi treba spájať so situáciou v spoločnosti. V novinárstve sú nízke platy, narážame na početné iné nátlaky – politické, spoločenské. Okrem toho, ako som mal príležitosť dojsť k záveru aj počas monitorovania mediálneho diškurzu, v našej spoločnosti dominuje takzvané novinárstvo vyhlásení, čiže novinári vynaložia minimálne úsilie, aby získali informácie. Príspevky sa zvádzajú na to, čo a kedy povedal funkcionár (predovšetkým politici). Chýba nám analytické novinárstvo, novinárska iniciatíva, pátranie po príbehoch, také témy, ktoré majú verejno-spoločenský význam. O cenzúre a autocenzúre by sa tiež dalo hovoriť. Myslím si, že je podobná situácia aj v našom, slovenskom novinárstve. Teda nie je veľký rozdiel. Možno iba v tom, že predstavitelia politickej či niektorej inej moci nemajú taký veľký záujem o menšinové médiá. Je to relatívne.“

Mirko, okrem toho, že si novinár, ty si aj spisovateľ/autor pre deti, dokonca za sebou už čoskoro budeš mať aj jednu publikovanú knihu, ktorá sa volá Mesiac nad našim dvorom. Ako si sa dostal k písaniu poviedok pre deti?

„Áno, venujem sa aj písaniu prózy pre deti. Rukopis som v Slovenskom vydavateľskom centre odovzdal v júli 2017 a ten bol potom zaradený do vydavateľského plánu na rok 2018. Kniha síce ešte nevyšla, ale očakávam že to bude čoskoro, lebo je v úplnosti pripravená a nachádza sa v tlačiarni. Ide o knihu Mesiac nad našim dvorom. Je v nej desať poviedok. Niektoré z nich sú výsledkom fantázie, iné sa opierajú o moju skúsenosť z detstva. Pomaly pripravujem aj materiál pre druhú zbierku. V nej budú poviedky, ktoré s mojím detstvom nemajú nič spoločné. Keďže už niekoľko rokov na starosti mám Vysielanie pre deti a účinkoval som v spomenutom projekte Skrinka, verím, že sú to dva dôvody, pre ktoré som sa písaniu začal venovať. Tretí, možno aj najdôležitejší moment je ten, že to dieťa vo mne stále čupí a občas práve ono mi našepkáva čo a ako napísať.“

Teda ktoré konkrétne témy najčastejšie nachádzame v tvojich poviedkach?

„Spomenul som, že v zbierke Mesiac nad naším dvorom dominujú rozprávky s reminiscenciami na detstvo. Sú to odchody k starým rodičom, školské dobrodružstvá, stretnutia s kamarátmi, výlety, dedinská tematika. Píšem tiež o deťoch súčasnej doby – o ich vzťahu k škole, voľnému času, ale aj k internetu, videohrám a súčasným technológiám, ktoré deti čoraz viac ovplyvňujú. Jednou z takých je aj rozprávka Andrej superhrdina, ktorá je zaradená aj do čítanky pre prvý ročník základných škôl. Mala by sa v nej ocitnúť od budúceho školského roka, keď by sa malo začať pracovať podľa nového vyučovacieho plánu.“

Rada by som vedela, aký je tvoj názor na odchody našincov, hlavne na Slovensko? Ty sa chystáš von?

„Nechávam to na každého jednotlivca. Každý človek uvažuje nad tým, čo je pre neho a jeho rodinu najlepším či najsprávnejším krokom. Mnohí si myslia, že je to odchod odtiaľto a zhodou okolností sa naši ľudia zastavujú na Slovensku. Je to krajina našich predkov, poznajú predovšetkým jazyk. Som presvedčený, že je práve jazyk, to, čo ľudí odvádza na Slovensko. Poznám mnohých, ktorí sú Slováci, alebo vedia po slovensky, ale aj po nemecky, takže ich výberom Slovensko nie je. Akokoľvek, vraciame sa k nepriaznivej ekonomickej situácii v našej krajine, ikeď nás presviedčajú, že sa naše hospodárstvo dennodenne posúva dopredu. Predpokladám, že sa z uvedeného dá uzavrieť, či sa chystám, alebo nie.“

Pomaly sa končí rok 2018, tak na záver otázka: čo je podľa teba udalosť roka – spoločensko-politická a športová?

„Povedal by som spoločensko-politický jav. Rád som, že stále na spoločenských sieťach, ako aj na webových stránkach médií čítam celkom rozumné, objektívne a kritické komentáre vzťahujúce sa na ťahy a kroky moci. Kritické myslenie v Srbsku žije, bez ohľadu na nátlaky. Športová udalosť roka na globálnej úrovni sú každopádne Majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku. Ovplyvnené je to enormnou popularitou tohto športu a množstvom peňazí, ktoré vo futbale kolujú.“

Použité fotografie v tomto príspevku sú z archívu Miroslava Gašpara.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.