Martin Krajčík z Báčskeho Petrovca pravidelne sleduje médiá. Okrem regionálnych informácií je pre neho dôležité dostávať kvalitné informácie aj o dianí v prostredí, v ktorom žije.
„Pre mňa je dôležité, aby boli objektívne, aby informácie, ktoré čítam, boli presné. Nemám rád neobjektívne médiá. Chcem si samostatne vytvoriť obraz o nejakej téme,“ prízvukuje tento chlapík.
Martinovi sa na lokálnych médiách, ktoré sleduje, páči, že prinášajú príbehy, ktoré sú dôležité pre jeho komunitu, a že ukazujú rôzne pohľady na niektoré miestne témy. Nepáči sa mu, keď ich spravodajstvo závisí od politických (ná)tlakov, čo znižuje ich objektivitu.
„Myslím si, že médiá, ktoré sledujem, sú veľmi kvalitné. Iné lokálne médiá by mohli mať hlbšie analýzy a kritický prístup k miestnym problémom,“ hovorí Martin.
Generálna tajomníčka Asociácie nezávislých lokálnych médií Local Press Snežana Milošević upozorňuje na dôležitosť lokálnych médií. Hovorí, že sú vplyvní a občania im dôverujú.
„Všetky naše výskumy ukázali, že dôvera občanov v lokálne médiá sa pohybuje od 65% až po 80%,“ prezrádza Milošević.
Pripomína, že tento typ médií prináša tie informácie, ktoré sa priamo týkajú života v prostrediach, ktoré nekryjú veľké nacionálne médiá.
Natalija Jakovljević, novinárka portálu Magločistač zo Subotice a ďalších médií, poukazuje, že jednotlivé lokálne médiá sú najmä službou mestského vedenia. Poskytujú servisné informácie, napríklad kde nie je elektrina a voda, tiež ktoré ulice sú rozkopané. Pred voľbami sa hlásia z pseudodianí, ktoré slúžia ako propagácia súčasnej vlády, ako napríklad otváranie semaforov a priechodov pre chodcov či informovanie o príspevkoch politikov na sociálnych sieťach.
„Dôvodom je to, že dostávajú peniaze z mestského rozpočtu prostredníctvom súbehov, a napriek tomu nemajú vedomosti, prostriedky a možnosti vytvárať obsah, ktorý preniká hlbšie do podstaty nejakého problému. Zároveň to robia preto, že sa boja,“ vraví táto novinárka.
Objektívne spravodajstvo – útok po vrecku!
A je dôvodov sa báť. Tlaky, ktorým čelia, hovoria o tom, akí sú dôležití a aký veľký je ich vplyv. Najčastejšou prekážkou sú financie. Snežana Milošević hovorí, že prostredníctvom modelu projektového financovania sú lokálne médiá podmienené poskytovať informácie čiastočne, nie však úplne.
„Ide o prostriedky občanov a občianok, ktoré slúžia na lokálne informovanie. Tie financie nezriedka idú veľkým nacionálnym médiám, ktoré poskytujú málo informácií o dianiach v malých prostrediach. Ak aj informujú, väčšinou ide o témy z čiernej kroniky,“ uvádza Milošević.
Ďalším druhom finančného tlaku sú aj žaloby SLAPP (z angl. Strategic Lawsuit Against Public Participation – SLAPP: Strategická žaloba proti účasti verejnosti). Rad obálok s predvolaním na súd dorazil aj do priestorov portálu IN Medija z Inđije. Čo majú na svedomí a či sú vinní, napokon nie je ani dôležité.
Cieľom žalôb SLAPP nie je dosiahnuť spravodlivosť, ale tlačiť na médiá, ktoré kvôli malým rozpočtom nedokážu pokryť náklady súdneho procesu. A novinári namiesto toho, aby robili svoju prácu, musia sedieť na lavici obžalovaných.
„Aby som bol úprimný, obávam sa najmä tých žalôb, ale dúfam, že svoju prácu budeme robiť aj naďalej,“ hovorí novinár tohto portálu Miodrag Blečić.
Žaloby SLAPP nie sú v srbskej legislatíve uznané ako forma nátlaku na médiá, ani ako zneužitie právneho systému.
Keďže si robia svoju prácu – nebudeme s nimi komunikovať!
Natalija Jakovljević z portálu Magločistač si spomína, že do roku 2020 bola samospráva Subotice pred ich otázkami hermeticky uzavretá. Hoci sú pri moci tie isté politické strany, teraz sa s nimi o niečo ľahšie komunikuje.
„Nedostávame bohvie aké informácie, ale nejaké údaje áno. Keď ich kontaktujeme, včas dostaneme vyhlásenie alebo spolubesedníka. Nie je v našom záujme, aby každý článok mal záver: na tú otázku sme nedostali odpoveď,“ prízvukuje Jakovljević.
Na druhej strane v Inđiji sú lokálni lídri výrazne selektívnejší pri výbere občanov, ktorým sa prihovoria. Otázky IN Medija sú väčšinou nezodpovedané.
„My s komunikáciou problém nemáme, oni s nami áno. Odmietajú odpovedať na akékoľvek otázky. Napríklad, aj dokonca typu: koľko detí je zapísaných do prvého ročníka,“ rozpráva Miodrag Blečić.
Novinárka IN Medija Verica Marinčić bola fyzicky napadnutá v budove Obce Inđija, odkiaľ chcela podať správu zo zasadnutia, na ktorom občania diskutovali so zástupcami vlády o probléme zrušenia železničnej stanice v Čortanovciach a v Beške. Predstaviteľom iných médií bol vstup povolený, tejto novinárke nie.
Snežana Milošević z Asociácie Local Press hovorí, že brániť médiám v ich práci je neprijateľné. Pripomína, že lokálni politickí mocnári vykonávajú verejnú činnosť, za ktorú sú povinní zodpovedať sa občanom, pretože ich v prvom rade oni aj financujú.
„Spôsob, akým sa správajú, odmietajú odpovedať na otázky, selektívne pozývajú na akcie – je nevhodný, nezrelý a neprípustný. To je ich práca,“ uvádza naša spolubesedníčka.
Dodáva, že z prieskumov – ktoré realizuje Local Press – vyplýva, že najväčším tlakom na médiá je mlčanie vedenia. Tým, že mlčia, znemožňujú, aby istý príbeh mal všetky strany. Hovorí, že tento problém je o raz toľko výraznejší u novinárov, ktorí podávajú miestne správy.
„Sme predĺženou rukou občanov. Nepýtame sa preto, že nás niečo zaujíma, ale preto, že sa pýtajú samotní občania,“ tvrdí Miodrag Blečić.
Existuje aj zákonný mechanizmus, ktorým možno „prinútiť“ štátne orgány vykonávať svoju prácu. Odpoveď na žiadosť o prístup k informáciám verejného významu však môže trvať až 15 pracovných dní, a v prípade mlčania zo strany vedenia sa lehota predlžuje na niekoľko mesiacov. To je dosť času na to, aby téma prestala byť aktuálna, pripomína Milošević.
„To sa často používa v lokálnych komunitách. Je to bežný problém pre médiá, ktoré majú blízko k vedeniu, ale aj pre tých, ktoré k ním blízko nemajú,“ vraví naša spolubesedníčka.
Ďalším problémom – na ktorý Natalija Jakovljević upozorňuje – je, že redakcie sú malé, takže všetci robia všetko. Preto je zručnosťou nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, najmä preto, že novinári nemajú pracovný čas. Miestni novinári však okrem skúmania robia aj prácu projektových manažérov, manažérov sociálnych sietí, dizajnérov, organizátorov podujatí, účtovníkov a podobne.
„Bez minimálne dvoch projektov nemôžeme vyfinancovať našu prácu. Tlakom je teda aj neistota financovania projektov,“ pripomína táto novinárka.
Bez rozmýšľania – opäť to isté!
Napriek tomu, že lokálna žurnalistika je občas ako preteky, pri ktorých sú namiesto prekážok podložené nohy, Natalija by si rovnaké povolanie zvolila znova.
„Najlepšie sa cítim ako novinárka. Jediné, čo ma znepokojuje, je otázka: dokedy budem môcť byť novinárkou, ako dlho dokážem vyžiť zo svojej profesii,“ úprimná je naša spolubesedníčka.
Miodrag Blečić nosí so sebou pero a notes už viac ako štvrťstoročie. A po tom všetkom, čo ho podráža, by si to isté povolanie opäť vybral. Hovorí, že práca novinára je jedna z najzodpovednejších.
„Ty, ako novinár, zastupuješ verejnosť. Politici prichádzajú a odchádzajú. Práve novinár je ten, ktorý má možnosť ísť do tej budovy obce, aby sme tam nemuseli chodiť všetci za informáciami o témach verejného významu,“ prízvukuje Blečić.
Dodáva, že občania a občianky im prejavujú dôveru každodenným kontaktovaním. Prostredníctvom mediálneho megafónu môžu byť tými, ktorí vykonajú nátlak na mocnárov, aby robili svoju prácu.
„Potom sa to lokálne vedenie znepokojí a začne riešiť problémy, na ktoré poukázali občania, a my sme položili iba otázku,“ uzatvára tento novinár.
Pridaj komentár & Dodaj komentar