Niekedy je dobre odlepiť nohy od zeme a mať hlavu v oblakoch, hovorí režisérka Monika Kováčová zo Slovenska

Do Subotice, na 28. Medzinárodný festival divadla pre deti, aj tohto roku prichádza divadlo zo Slovenska, tento-krát Nezávislé divadelné zoskupenie Odivo z Banskej Bystrice. Na subotické divadelné dosky pre deti prinášajú predstavenie Aero režisérky Moniky Kováčovej, s ktorou sme sa pre portál Storyteller porozprávali v predvečer vystúpenia vo Vojvodine.

“Aero”, s ktorým prichádzate 20. septembra do Subotice, je inovatívne divadelné predstavenie pre deti staršie než 1,5 rokov. Už samotný názov napovedá, že ten, kto si príde pozrieť predstavenie, príde si aj zalietať, aspoň pomyslene. Prečo téma lietania v divadlenom predstavení pre deti?

 Monika Kováčová:   Lebo niekedy je dobre odlepiť nohy od zeme a mať hlavu v oblakoch :-). Vzduch sa nám od začiatku skúšania zdal ako zaujímavý materiál hodný preskúmania. Najmä prúdenie vzduchu a fyzikálne zákony, ktoré s nim súvisia. Počas skúšobného procesu sme si vytvorili naše vlastné divadelné laboratórium, čo sa vo výsledku prenieslo aj do vizuálu predstavenia, a experimentovali sme. Zistili sme, že vzduch nielen prúdi a tým pádom predmety lietajú, ale dokáže aj rozvibrovať a tým pádom predmety znejú. V predstavení teda máte možnosť vidieť rôzne prístupy k práci so vzduchom ako s materiálom.

Predstavenie vzniklo pred niekoľkými rokmi, stále je aktuálne, navštívilo mnohé festivaly na Slovensku a v zahraničí. Ako naň reagujú deti, tým sa predovšetkým prihovára, a ako dospelí? Rozprávate sa niekedy s publikom, po predstavení, aby ste vycítili reakcie ešte lepšie?

 Monika Kováčová:   Predstavenie sme okrem Slovenska uviedli na festivaloch v Česku, v Poľsku a v Macedónsku. Práve v Macedónsku sme dokonca jedno predstavenie nedohrali dokonca, lebo deti premohlo nadšenie a spontánne nás obkolesili a samé chceli zistiť, ktoré predmety lietajú. Tak sme s nimi ešte dlho po predstavení sedeli a spoločne skúšali, čo prúdy vzduchu nadnášajú a čo naopak zostane prilepané k zemi. Ale spoločný čas s deťmi po predstavení nie je výnimkou, len prebieha na inej ako verbálnej úrovni, keďže niektorí naši diváci ešte nevedia používať slová. Účinkujúci zostávajú prítomní v priestore a deti majú možnosť doňho vkročiť a skúšať si niektoré postupy využité v predstavení, spoznávať fyzikálne zákony na vlastnej koži.

Aký bol Váš režijný prístup, keďže ste režisérkou tohto predstavenia, v predstavení Aero?

 Monika Kováčová:   AERO vzniklo kolektívnou tvorbou spoločne s hercami, scénografkou a hudobníkom. Celý proces bol založený na pokusoch, testovaní, čo nám prinesie využitie fyzikálnych zákonov súvisiacich s prúdením vzduchu. Čarovné na AERE je, že sa v ňom prepája precíznosť a nevyspytateľnosť – existuje len jeden presný rozmer a gramáž balónov, ktoré fungujú, existuje len jeden typ konfiet, ktoré sa pomocou ventilátora prílepia na fóliu, existuje len jeden typ elektroizolačných pások, ktorými na dajú na podlahu vylepiť vzdušné prúdy a zároveň nikdy nevieme, o koľko centimetrov budeme musieť posunúť v danom priestore sériu ventilátorov, aby fungovali fyzikálne zákony alebo či sa nezmení príchodom divákov teplota vzduchu v sále natoľko, že už hodvábna látka nevzlietne…

O niekoľko dní prichádzate do Srbska, do Subotice. Boli ste už vo Vojvodine, resp. v Srbsku, prípadne poznáte fakt, že v Báčskom Petrovci už vyše 15 rokov funguje profesionálne Slovenské vojvodinské divadlo, prípadne desaťročia, či storočia 🙂 ochotnícke divadelné skupiny a spolky?

 Monika Kováčová:   Srbsko navštívime po prvýkrát. Vieme však o tejto silnej komunite a divadelnej tradícii. Je to fascinujúce. Želáme našim kolegom a koleginám veľa tvorivých úspechov.

---

Odporúčanie na čítanie: Rozprávačský kód režiséra Ľubomíra Kocku z Ameriky pramení vo vojvodinskej Pivnici

---

Vy ste formujúca osobnosť nezávislého divadelného zoskupenia Odivo. Kedy a prečo Odivo vzniklo, čím sa líšite od iných divadelných zoskupení – v čom sa odzrkadľuje vaša divadelná inovácia?

 Monika Kováčová:   Odivo vzniklo v roku 2014 ako nezávislé divadelné zoskupenie. Spolu so mnou ho formuje bábkoherečka, performerka a režisérka Mária Danadová. Je to druhá polovica zoskupenia, často o sebe s vtipom hovoríme ako o vzájomne sa dopĺňajúcom divadelnom jing a jang. Od počiatku bolo našou ambíciou venovať rovnakú pozornosť tvorbe pre detského aj dospelého diváka (to je v slovenskom nezávislom divadelníctve raritné, jednotlivé subjekty sa obyčajne špecializujú buď na deti alebo na dospelých). Je pre nás kľúčové otvárať neviditeľné témy, cez osobný mikrokozmos vypovedať o makrokozme sveta, ktorý nás obklopuje. Programovo presadzujeme potrebu kvalitných produkcií pre detské publikum a taktiež svojou tvorbou propagujeme bábkové divadlo pre dospelých. S týmito smerovaniami sa spája množstvo mýtov, ktoré vedú napríklad k finančnému poddimenzovaniu tvorby pre detského diváka, k jej odsunutiu na druhú koľaj v rámci divadelného sveta, k absencii kritickej reflexie, prípadne k zaužívanému vnímaniu, že bábkové divadlo je tu len pre deti, ak sa na všetko pozeráme z perspektívy tvorby pre dospelých…

Snažíme sa divákom ponúknuť možnosť aktívnej participácie na jednotlivých predstaveniach, nie formou priamej, fyzickej interakcie, ale skôr v zmysle vytvorenia priestoru pre ich imagináciu, stíšenie, napojenie sa.

Monika Kováčová

Čo všetko vzniká v Odive?

 Monika Kováčová:   Je to veľmi široké spektrum. Vytvárame bábkové, objektové, pohybové a performatívne predstavenia pre detské a dospelé publikum. Okrem divadelných produkcií sme zrealizovali performatívnu prechádzku Poézia mesta (cieľom tohto projektu bolo zhromaždiť odkazy, nápisy a grafitti na rôznych budovách, objektoch a ponúknuť ich ako materiál na tvorivú interpretáciu súčasným tvorcom a tvorkyniam z rôznych umeleckých druhov), ale venujeme sa aj vzdelávaniu formou workshopov v rámci cyklu Od telesnosti k materiálu a späť. Radi spolupracujeme rovnako a tvorcami/tvorkyňami a subjektami z nezávislej scény, ako aj so zriaďovanými divadlami.

---

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

---

V jednom vyhlásení ste povedali, tuším o predstavení Aero, ale mám pocit, že to možno uplatniť aj na iné vaše predstavenia, že vám ide o to, aby publikum za pomoci a v predstaveniach objavili rezonančné plochy, teda miesta v inscenácii, ktoré v ňom môžu niečo vyvolať alebo niečo otvoriť. Trochu som to možno parafrázovala, ale moja otázka znie: čo je pre vás a pre Odivo divadlo a čo je jeho účelom, úlohou, zámerom…?

 Monika Kováčová:   Zmienené rezonančné plochy – miesta, ktoré v publiku niečo rozvibrujú, sú pre nás veľmi podstatné. Snažíme sa divákom ponúknuť možnosť aktívnej participácie na jednotlivých predstaveniach, nie formou priamej, fyzickej interakcie, ale skôr v zmysle vytvorenia priestoru pre ich imagináciu, stíšenie, napojenie sa. Nezávislé divadelné zoskupenie Odivo nám dáva možnosť slobodne hovoriť o témach, ktoré s nami rezonujú (keď sme už pri tých rezonančných plochách), ktoré nás zaujímajú a chceme ich do hĺbky preskúmať. A to je presne našim zámerom – vnímať, počúvať, vidieť, skúsiť, prebádať, spoznať, pochybovať… a potom sprostredkovať naše hľadania v podobe predstavenia divákom a diváčkam.

Titulná fotografia – záber z predstavenia Aero – je prevzatá z oficálnej webovej stránky Medzinárodného festivalu divadla pre deti Subotice.