Sme povinní chrániť kultúrne dedičstvo, hovorí riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová

Od svojho založenia Múzeum vojvodinských Slovákov nemalo svoje adekvátne priestory na muzeálnu činnosť, avšak už dva roky sa pracuje na projekte rekonštrukcie budovy ”starej obce” v Báčskom Petrovci. Projekt rekonštrukcie budovy sa vypracoval vlani, pritom sa získalo aj stavebné povolenie, hovorí pre Storyteller Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov.

Kedy Múzeum vojvodinských Slovákov dostane svoju budovu, v ktorej budú adekvátne podmienky pre muzeálnu, výstavnú a výskumnú činnosť? V akej fáze je teraz tento projekt? 

Od svojho založenia múzeum nemalo svoje adekvátne priestory na muzeálnu činnosť. Ako viete múzeum sa stará o tri muzeálne zbierky, historická a etnologická sa nachádzajú na poschodí budovy Matice slovenskej v Srbsku, umelecká zbierka sa nachádza v Galérii Zuzky Medveďovej a kancelária múzea je v Turistickej organizácii Báčsky Petrovec. Tiež sa staráme o komplex tradičnej architektúry, ktorý sa nachádza v ulici Branislava Mokića. Výstavné priestory sa nachádzajú v Galérii Zuzky Medveďovej.

Teší ma, že sa začalo s riešovaním tejto dlhodobej otázky. Náš zakladateľ, Obec Báčsky Petrovec, rozhodol, že budovu ”starej obce” dá na používanie múzeu. Projekt rekonštrukcie tejto budovy bol minulý rok ukončený a vybavené je stavebné povolenie. Je to seriózny projekt, ktorý si vyžaduje veľké finančné prostriedky. V tomto momente sú zaslané projekty na súbehy a očakávame, že budú podporené. Podporu očakávame ako od nášho štátu tak aj od Slovenskej republiky. Toto je viacročný projekt a dôležité je ho začať realizovať a verím, že finančné prostriedky budú prichádzať z viacerých zdrojov. Ministerstvo kultúry a informovania chce v budúcnosti podporiť infraštruktúrne projekty, lebo sa v minulosti málo vkladalo do ustanovizní kultúry. Náš projekt je zaujímavý aj z toho hľadiska, že sme jediná menšina, ktorá má registrované múzeum. My sme špecializovaná muzeálna ustanovizeň, lebo sa zaoberáme slovenskou kultúrou a ochranou kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Srbsku. A ako taká si zaslúžime mať priestor na činnosť.

Budova v srede mesta, v ktorej bude sídliť múzeum má historický význam a po rekonštrukcii a adaptácii sa zachová jadro centra Petrovca. Tu sa bude nachádzať priestor na stálu expozíciu, tématické výstavy, učebňa na pedagogickú činnosť, muzeálna knižnica, tiež, čo je pre nás dôležité, a to sú dobre upravené depozity, v ktorých sa chránia predmety. Keďže si každý predmet vyžaduje iné podmienky na uchovávanie tak tu bude depozit pre predmety vyrobené z dreva, papiera, textílu ako i laboratória na primárnu ochranu predmetov. Poslaním a úlohou múzea okrem zbierania a prezentácie je ochrana predmetov pre budúce generácie a preto budú depozity takto zorganizované. Bude to budova šitá na mieru múzea.

Muzeálna inštitúcia si vyžaduje aj viacej zamestnaných, nielen iba dvoch, koľko vás je teraz? Kedy budete môcť zamestnať viacej, predpokladám, že to závisí od finančných prostriedkov?

Samozrejme, takéto záležitosti závisia od peňazí. V našej ustanovizni je nedostatok zamestnaných, ale kompenzujeme to tým, že máme širšiu sieť externých spolupracovníkov, ktorých angažujeme prostredníctvom projektov a ktorí si svoje úlohy vykonávajú kvalitne a odborne. Do nášho tímu by sme prijali i mladých vyštudovaných odborníkov, ktorý by si u nás mohli vykonať prax.

Ako je na tom Múzeum vojvodinských Slovákov, keď ide o finančnú stabilitu? Aké zdroje financovania sú u vás aktuálne?

Múzeum vojvodinských Slovákov sa financuje z rozličných zdrojov. Prostriedky na základné potreby sú zabezpečené z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec a ostatné programové aktivity sú financované z projektov, ktoré zasielame na Ministerstvo kultúry a informovania, ako i na pokrajinské sekretariáty a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Spoluzakladateľmi Múzea vojvodinských Slovákov (MVS) sú Obec Báčsky Petrovec, ktoréaká je spolupráca medzi MVS a NRSNM? 

NRSNM ako spoluzakladateľ MVS má významnú úlohu v spravovaní touto ustanovizňou, kedže navrhuje členov do Dozornej a Správnej rady Múzea. Od 2012 roku, čiže od založenia Múzea vojvodinských Slovákov, ako nástupcu Národného múzea v Petrovci, NRSNM každoročne podporuje činnosť Múzea podľa svojich možností.

Aký bol rok 2020 pre Múzeum? Podľa výročnej správy, ktorú som mala v rukách, vidno, že dosť času sa venovalo digitalizácii kultúrneho dedičstva a dokumentácii predmetov.

Pre múzeum minulý 2020 rok bol úspešný bez ohľadu na pandemickú situáciu, ktorá zasiahla všetky sféri nášho života. My sme sa snažili robiť si svoju robotu bez ohľadu na situáciu. Na základe správy o celoročnej činnosti našej ustanovizne možeme uzavrieť, že bolo uskutočnených veľa aktivít, ktoré boli úspešné.

Odborné spracovávanie predmetov je jednou z priorít muzeálnej činnosti a zakoná povinnosť. Každý jeden predmet, ktorý sa nachádza v zbierkách musí mať zapísané potrebné údaje, ktoré sú predpísané. V súčasnosti sa tieto údaje vnášajú do programu vlastne do databázy, ktorú si preberá ministerstvo kultúry a informovania. Časť údajov sú viditeľné na prehladavači kultura.rs, kde sa zviditeľňuje kultúrne dedičstvo nášho štátu.

Na digitalizáciu kultúrneho dedičstva sa posledné roky dáva veľký dôraz. Digitalizácia predstvuje nielen prezentáciu kultúry, ale aj spôsob ochrany kultúrneho dedičstva. Na tento spôsob napríklad nemusíte mať vystavené umelecké dielo, a na ten spôsob ho chránite od vplyvu nepriaznivých vonkajšich faktorov. Naše múzeum má zdigitalizované takmer 70 percent fondu a práce sa konajú stále. Je to mravčia robota.

Digitalizácia a dokumentácia etnologických, umeleckých a iných materiálov je významná nielen pre odborníkov a rôzne výskumy, ale aj z hľadiska verejnosti. Kde sú sprístupnené tieto materiály?

Tým, že sú múzeálne predmety zdigitalizované uľahčuje sa fyzická práca v depozite a prostredníctvom počítaču sú dostupné všetky údaje, ktoré máme o danom predmete. Priamy styk s predmetami sa neodporúča a do depozitu smie vchádzať iba kustód poverený starať sa o zbierku.

Informácie o muzeálnych zbierkách sa nachádzajú na kultura.rs a tu si každý kdekoľvek môže vyhľadať to, čo ho zaujíma a potom sa hlásiť k nám ak potrebuje dodatočné údaje, literatúru alebo radu.

MVS veľký dôraz dáva aj na pedagogickú, výskumnú a publikačnú činnosť. Čo robíte v týchto oblastiach?

V poslednom čase sme veľký dôraz dávali práve na pedagogické aktivity, ktoré zahŕňali prácu s deťmi. Každoročne organizujeme letné dieľne pre deti nižšieho školského veku. Na týchto workshopoch sa deti zoznamujú s našou ustanovizňou a muzeálnymi predmetami cez hru, pohyb, divadlo. Deti sa tu pobavia, učia sa kreatívne rozmýšľať, kamarátia sa a o rok sa znovu prihlásia, čo svedčí o tom, že sú naše dieľne pre nich zaujímavé. Tieto aktivity sú finančne podporené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Daľšia aktivita podporená Úradom bola vydanie brožúrky Múzeum v listoch pre deti. Autorkou brožúrky je Mgr. Monika Necpálová. Je to literárne dielo, do ktorého sú vsunuté muzeálne predmety či terminológia a na tento spôsob sa naša ustanovizeň približuje mladému detskému čitateľovi. Brožúrka je interaktívna, dieťa si tam môže kresliť, riešovať úlohy, písať, vyfarbovať.

Minulý rok sa nám podarilo vydať zborník prác z 11.výtvarníckeho snemovania o 30-ročnej činnosti Galérie Zuzky Medveďovej. Zborník je dvojrečový, v slovenskom a srbskom jazyku. Je to ohromný prínos pre našu verejnosť a na tento spôsob tu budú zapísané údaje o činnosti jednej poprednej galérie.

Výskumnú činnosť v minulom roku realizovali externí spolupracovníci kustódy, ktorí vykonali viac terénných výskumov z oblasti histórie a etnológie. Zaznamenávanie údajov z terenných výskumov a skúmanie tém z oblasti kultúrnej historie a dedičstva Slovákov vo Vojvodine je našou úlohou. Metodológia výskumov je rôznorodá a každoročne sa konajú výskumy, ktoré budú prínosom pre realizáciu výstav v budúcnosti.

Ktorý projekt alebo projekty, ktoré sa realizovali vlani by ste vysunuli ako úspešné alebo ako tie, ktoré poznačili muzeálny rok 2020?

Jedným z najúspešnejších bol projekt presťahovania mniaču na nádvorie najstaršieho domu v Petrovci. Mniač je kultúrna pamiatka pod ochrannou štátu a doteraz bol v súkromnom vlastníctve. Obec Báčsky Petrovec zabezpečila finančné prostriedky na kúpu mniaču a Pokrajinsky ústav pre ochranu pamiatok kultúry vypracoval projekt na presťahovanie a tiež zabezpečil prostriedky na realizáciu projektu. Po ukončení týchto prác bolo vydláždené uličné priedomie a postavené boli nove informačné tabule. Práce bolo vykonané na najstaršom dome, opravené sú steny a pec. Takto upravé objekty a kultúrne pamiatky dostali nový názov – komplex ľudovej architektúry. Pri tomto je dôležité, že sú pamiatky ochránené prostriedkami, ktoré udržujú a predlžujú ich vek. A to je dôležité, nie tak krása, ale ochrana. Sme povinní chrániť kultúrne dedičstvo.

Prečítajte aj: Dankov mniač konečne v rukách Múzea vojvodinských Slovákov

Plány na rok 2021 – aké sú? Dá sa vôbec plánovať v kovid-19 situácii? 

Áno, pravdaže, dá sa plánovať. Plány máme veľké, ako aj každý rok. V podstate plánujeme pokračovať už našich doterajších aktivitách, a to sú: spracovávanie predmetov, digitalizácia, výstavná činnosť, Bienále slovenských akademických umelcov, Výtvarnícke snemovanie…

Fotografie použité v tomto príspevku poskytlo Múzeum vojvodinských Slovákov.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.