Na štúdiu slovenského jazyka nie sú prváci

Alexandra Muchová je študentkou druhého ročníka na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Spolu s ďalšou kolegyňou tvoria „celý ročník“ na Oddelení slovenského jazyka a literatúry. Malý počet študentov na tejto katedre nie je novinkou, pretože si tam osvojuje vedomosti prevažne 15 študentov. Ale ešte nikdy sa však nestalo, že by sa na prijímacie konanie nikto neprihlásil.

Nedá sa priamo ukázať prstom na to, čo je konkrétnou príčinou tohto javu, ale vedúca tohto Oddelenia,  prof. Dr. Jasna Uhláriková , poukazuje na viacero faktorov. Uvádza, že aj iné humanitné vedy čelia tomuto druhu nedostatku. Záujem o spoločenské vedy globálne klesá. Na celoštátnej úrovni všetky fakulty zápasia so zníženým počtom študentov v dôsledku vyľudňovania.

Pripomíname, že tunajšia slovenská komunita prišla za 10 rokov o celý Báčsky Petrovec. Značná časť mladých ľudí sa rozhodne pokračovať vo vzdelávaní v materskej krajine, a tak je prirodzené, že spomínaný fenomén zasiahne aj túto fakultu.

„Nikoho nemôžeme ovplyvniť. Každý by mal študovať, čo chce, čomu sa bude celý život venovať,“ poukazuje Uhláriková.

Na uvedenej vysokej škole však nesedia nečinne. Pracuje sa na propagácii celej fakulty na stredných školách, organizujú sa dni otvorených dverí, spolupracuje sa s inštitúciami, ktorých úlohou je ochrana menšinových jazykov. Takúto spoluprácu majú aj s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM), ktorá poskytuje štipendiá všetkým študentom a študentkám tohto odboru, čo potvrdzujú aj z Výboru pre vzdelávanie NRSNM.

Všetci študenti a študentky, s ktorými sme sa rozprávali, uviedli, že štipendium nebolo ich motiváciou, aby sa zapísali na štúdium, ale im dostatočne pomohlo. V minulom akademickom roku to bolo 5.000 dinárov mesačne – počas 10 mesiacov.

„Moje rozhodnutie prihlásiť sa na slovakistiku nebolo ovplyvnené štipendiom, pretože už pri zápise na naše gymnázium v Petrovci som bola rozhodnutá, že slovenský jazyk bude mojou voľbou. Minulý rok sme dostali jednorazové štipendium od NRSNM,“ hovorí  Alexandra Muchová .

@storytellerrs Ove godine bez brucoša na Odseku za slovakistiku na Filozofskom fakultetu u Novom Sadu 🤔📚 #fyp #fypシ #foryoupage #foryou #viral #srbijatiktok #srbija #balkantiktok #student #indeks #studentskizivot #brucosi #fakultet @Ema Oi ♬ Morning – Official Sound Studio

Ako vyzerá štúdium?

Muchová vstáva skoro. Každý, kto študoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade, si s nevôľou spomína na hodiny cudzieho jazyka, ktoré sa začínajú ešte pred zaspievaním prvých kohútov. Získaným prospechom na strednej škole si vyslúžila miesto na vysokoškolskom internáte, čo je veľká úľava, pretože sa nemusí starať o prepravu, najmä keď prší alebo sneží.

„Prednášky často trvajú do neskorých nočných hodín, hoci sú dni, keď ich mám len ráno, a potom mám celý deň voľný. Všetky úlohy, ktoré dostaneme na cvičeniach, si rada prejdem ihneď, keď sa vrátim do svojej izby,“ rozpráva Muchová o svojom bežnom dni.

Po splnení povinností popíja kávu s kolegami a kolegyňami z katedry, oddychuje alebo píše do mládežníckeho časopisu Vzlet. Číta poéziu, recituje, a miluje všetky druhy umenia. Je introvert, takže práca v malých skupinách bola pre ňu veľkým stresom.

„Zo začiatku sa zdalo, že sa nikdy neuvoľním, no ako sa blížil koniec akademického roka, stres a nervozita zo mňa vyprchali,“ spomína si táto študentka.

Na druhej strane   Vladimír Ededy , absolvent základných akademických štúdií, vidí iba výhodu v malých skupinách. Učivo je ľahšie zvládnuteľné, pretože v menšej skupine vždy existuje typ interakcie, ktorý nie je prítomný vo väčších skupinách.

„Študent je istým spôsobom nútený byť na hodine aktívne aj vtedy, keď je pre neho nejaký predmet nudný. Aj keď sa to na prvý pohľad javí ako nevýhoda, skôr či neskôr sa určite takáto situácia ohodnotí ako pozitívum,“ uvádza tento študent.

Čo potom?

„Táto otázka vo mne skôr vyvoláva smútok, pretože som si myslela, že svoju voľbu vysokej školy oľutujem. No časom som pochopila, že keď je námaha a chuť – práca sa vždy nájde,“ hovorí Muchová.

Ededy sa domnieva, že lingvistika je nedocenená. Hovorí, že ľudia, ktorí nemajú blízko k spoločenským vedám, väčšinou hovoria, že takéto štúdium je nezmyselné, pretože je to niečo, čo sa berie ako samozrejmosť, a čomu netreba venovať veľkú pozornosť.

„Prostredníctvom jazykového vzdelávania má človek okrem zdokonaľovania sa vo vyjadrovaní, obohatenia vlastnej slovnej zásoby a pochopenia funkcie a významu jazyka možnosť spoznať históriu národa a jeho kultúru,“ obhajuje lingvistiku tento absolvent.

Hoci sa usudzuje, že diplom s titulom filológ slúži len ako nástenná dekorácia, vedúca Oddelenia Jasna Uhláriková hovorí, že sa pracovná zmluva podpisuje veľmi rýchlo po úspešnom skončení štúdia. Vyučovať slovenčinu môžu len master filológovia (magistri filológie), pričom s absolvovaným základným akademickým štúdiom si zamestnanie možno nájsť v médiách, vydavateľstvách, kultúrnych inštitúciách, a absolventi sa môže uplatniť aj ako súdni tlmočníci.

„Uvidím, kam ma život zavedie,“ hovorí.

Prečo je to dôležité pre komunitu?

Oddelenie slovakistiky je kľúčové pre zachovanie a rozvoj slovenského spisovného jazyka – uvádza Jasna Uhláriková. „Tu sa slovenčina ako spisovný jazyk rozvíja na najvyššej úrovni,“ hovorí ona.

Vladimír Ededy dodáva, že ochrana ako slovenčiny, tak aj iných menšinových jazykov v Srbsku je veľmi dôležitá, pretože to automaticky znamená aj zachovanie kultúrnej identity tých národov. Alexandra Muchová dodáva, že všetci študenti slovakistiky majú rovnaký cieľ – urobiť niečo pre zachovanie svojho jazyka.

„Musia byť ľudia, ktorí prekladajú učebnice, súdni prekladatelia, moderátori, učitelia, profesori, zodpovední v rôznych inštitúciách. Ak to bude pokračovať týmto tempom, o pár rokov bude veľmi ťažké zachovať slovenský jazyk na takej úrovni, na akej je dnes,“ uzatvára táto študentka.