Hoci lehota na vypracovanie lokálneho protikorupčného plánu (LAP) vypršala ešte vlani, veľký počet obcí tento dokument nemá. Medzi nich patrí aj Stará Pazova.
,,Oznamujeme Vám, že obec Stará Pazova ešte stále pracuje na vyhotovení lokálneho protikorupčného plánu a z dôvodu nedostatku zdrojov na jeho realizáciu sme v procese najímania poradenskej agentúry. Očakávame, že lokálny protikorupčný plán bude vypracovaný v najbližšom období,“ uvádza náčelník Obecnej správy Stará Pazova Zoran Uzelac vo svojej odpovedi na Žiadosť o prístup k informáciam verejného významu, ktorý poslala redakcia Storytelleru.
Táto obec nie je ojedinelý prípad.
Od začiatku apríla 2017, keď Agentúra na prevenciu korupcie zverejnila model LAP, do 15. septembra 2022, kedy bol konečný termín dokončenia, 33 samospráv (zo 145 v Srbsku) neprijalo LAP, a 109 obcí nemá vytvorený ani orgán (teda Lokálne protikorupčné fórum – LAF), ktorý by mal podľa odpovede Agentúry na prevenciu korupcie dohliadať na plnenie tohto zámeru.

Zoran Gavrilović, výkonný riaditeľ Úradu pre spoločenský výskum BIRODI už predtým pre Storyteller, vyhlásil, že tí, ktorí tú povinnosť splnili, urobili to na korupčný spôsob.
Dôvodom môže byť chýbajúca sankcia, vysvetľuje predseda Rady pre boj proti korupcii Miroslav Milićević.
,,Vo formálnom zmysle neexistujú žiadne záruky preuplatnenie LAP-a, lebo neexistujú sankcie, okrem skutočnosti, že je to povinnosť Srbska k Akčnému plánu pre kapitolu 23. Ako nevyhnutný predpoklad na vypracovanie protikorupčného plánu je politická vôľa lokálnej samosprávy, ale aj vôľa samotných aktérov, na mestskej úrovni, aby ich mesto vybudovalo systém zameraný na boj proti korupcii,“ uvádza profesor Milićević.
Problém je, že tá politická vôľa neexistuje, a vidno to už na lokálnej úrovni.

Siniša Janković, predseda Ústavu pre výskum korupcie Kareja z Pančeva opodstatňuje tento fenomén na základe silného vplyvu tých, ktorí nesúhlasia s bojom proti korupcii a preto uplatnenie LAP-u v Srbsku nezažilo.
,,Ak by sa zaviedla trestná sankcia za nekonanie a neuplatňovanie LAP-u, išlo by v prvom rade o jasný odkaz, že sa politická korupcia v lokálnych samosprávach nepripustí. Bol by to skutočný príklad politickej floskuly o tzv. nulovej tolerancii voči korupcii,“ hovorí Janković.
On dodáva, že keby existoval trest, bol by preventívnym opatrením prvého stupňa, ktorý by odradil potenciálneho páchateľa vykonať priestupok. Takto je efektivita opačná. Potenciálni páchatelia korupčných trestných činov sú týmto pádom iba povzbudení, aby využívali korupčné príležitosti, ktoré sú prítomné v lokálnych samosprávach.
Janković podáva návrh na riešenie.
,,Trestná sankcia s podmienečným trestom odňatia slobody by sa mala uplatniť, keď protikorupčné plány nie sú realizované. Počas podmienečného trestu odsúdený by mal využiť čas na realizáciu protikorupčných plánov. Ak tak neurobí počas doby podmienečného trestu, trest by sa automaticky zmenil na nepodmienečný trest odňatia slobody s dvojnásobným trvaním,“ naznačuje náš spolubesedník.
Kto by nám mal povedať, aby sme pozametali pred vlastným prahom?
Iniciatíva, aby sa zostavili plány proti korupcii na lokálnej úrovni pochádza z Európskej únie. Je to jedna z úloh, ktorú by Srbsko malo riešiť, aby vstúpilo do európskej spoločnosti. Táto úloha je v rámci Rokovacej kapitoly 23, ktorá sa zaoberá úpravou súdnictva a základnými ľudskými právami. Siniša Janković uvádza, že vzhľadom na to, že protikorupčné plány sú na lokálnej a pokrajinskej úrovni, ale nie aj na republikovej, iniciatíva EÚ prakticky neexistuje.

,,I keď orgány EÚ iba ojedinele poukazujú na korupciu v Srbsku, nechávajú dojem, že to robia neochotne, číže len tak mimochodom, pritom istotne vedia, aký rozsah má a koľko škody politická korupcia spôsobuje celej spoločnosti,“ povedal Janković.
On dodáva, že EÚ už skôr prejavila, že môže aktívnejšie reagovať na korupciu. V roku 2012 orgány EÚ jasne a nahlas žiadali, aby štát vyšetril spornú privatizáciu.
„Vtedajšia vláda sa to snažila vysvetliť celkom nejednoznačne, v podstate sa vyhýbala urobiť čokoľvek konkrétne,“ spomína Janković.
Máme nadostač zdrojov?
Spomeňme si na hore uvedenú odpoveď náčelníka Obecnej správy Starej Pazovy Zorana Uzelca: ,,Z dôvodu nedostatku zdrojov na jeho realizáciu sme v procese najímania poradenskej agentúry.“
Nastoľuje sa otázka, aké zdroje sú na to potrebné? Z Rady pre boj proti korupcii odpovedajú ‒ ľudia.
,,Druhá otázka je, ako vyhladať a motivovať osoby, ktoré majú potrebnú odbornosť pre oblasť, ktorá sa zaoberá protikorupčnými plánmi a akým spôsobom ich zapojiť do procesu vypracovania tých plánov a sledovať ich realizáciu. Zo skúsenosti vieme, že takí ľudia v obci existujú, a že sú mnohí z nich odhodlaní bojovať proti korupcii a je to povzbudzujúce,“ uvádza profesor Miroslav Milićević.
Cieľom protikorupčných opatrení je, aby zaviedli právny štát, zodpovednosť a obmedzili svojvôľu mocnárov a prispeli k tomu, aby všetci občania boli rovnoprávni.
Miroslav Milićević
On dodáva, že žiaľ iba každý piaty občan vie o tom, že sú mestá v Srbsku povinné vypracovať vlastné systémy proti korupcii. Okrem neinformovanosti, problém je aj apatia, ktorú Siniša Janković vysvetľuje ako odraz nemohúcnosti občanov čokoľvek zmeniť.
,,Táto otázka sa nastoľuje národu, ktorý nemá dostatočne vyvinuté vedomie o škode, ktorú korupcia zapríčiňuje, a ak korupcia pomáha pri dosiahnutí určitých cieľov, väčšina s ňou súhlasí,“ vysvetľuje Janković.
Škoda nie je iba materiálna
Cieľom protikorupčných opatrení je, aby zaviedli právny štát, zodpovednosť a obmedzili svojvôľu mocnárov a prispeli k tomu, aby všetci občania boli rovnoprávni, uvádza predseda Rady pre boj proti korupcii Miroslav Milićević.
Siniša Janković poukazuje aj na to, že následky korupcie nie sú iba materiálne, čiže, ak korupciu nebudeme liečiť, ona sa stane vítanou, lebo sa v praxi netrestá. Takto sa ľahko skresľuje povedomie ľudí, že korupcia je v podstate povolená, len to štát nepovie priamo, ale nechá na tých, ktorí nevedia problém vyriešiť inak, aby to využili.
,,Spoločnosť tak zostáva bez rovnakých podmienok a práv pre všetkých. Všetci utrácame usporiadanú spoločnosť, pričom chaos preniká do všetkych pór tela. Ďalšie úvahy o škodách, ktoré korupcia spôsobuje spoločnosti, sú priam apokalyptické,“ uvádza Janković.
On dodáva, že zanedbateľná nie je ani materiálna škoda, ktorú korupcia spôsobuje spoločnosti. Práve naopak, je priamom príčinou zlého života, a tak aj smrti členov spoločnosti, ktorí nemôžu prežiť bez štátnej sociálnej ochrany.
,,Napríklad, keby politickej korupcii bolo menej, bolo by viac finančných prostriedkov v rozpočte a tým pádom aj viac na zdravotné poistenie. Umožnilo by to rýchlejšiu a modernú diagnostiku a úspešnejšiu liečbu chorých,“ vysvetľuje spolubesedník Storytelleru.
Pridaj komentár & Dodaj komentar