Spoločnosť

O niečo iné firmy: Kaviareň, v ktorej pracujú ľudia s vývojovým postihnutím a Andramolje – hračky bez návodu

Po obslúžení a vyprevadení početnej skupiny hostí majú teraz zamestnanci kaviarne Zvuci srca (vo voľnom preklade zo srbčiny: Tóny srdca, pozn. red.) čas venovať sa zvyšným pracovným úlohám.

Nemanja Jović chystá obed pre kolegov a kolegyne. Hostia ho často uvidia poza šenk – vedľa kávovaru, pretože vraj miluje a vie pripraviť výbornú kávu. Žije v Pančeve, má 29 rokov a Aspergerov syndróm, teda vysokofunkčný autizmus.

„Do práce prichádzam sám. Keď prídem, oblečiem si uniformu, najprv pripravím kávu pre mentorov, potom pre hostí – keď prídu, pretože rád pracujem v bare. Tiež varím obed pre kolegov, následne musím druhej smene umyť stroj“ – opisuje svoj pracovný deň Nemanja.

🎧 Vypočujte si REFLEKTOR, podcast Storyteller-a v srbčine, v ktorom každú druhú stredu hovoríme o lokálnom podnikaní a dobrých podnikateľských nápadoch. 👇

Ľudia s poruchami v mentálnom vývoji sú zamestnaní v kaviarni Zvuci srca v Belehrade. Pracujú v dvoch smenách – v prispôsobených podmienkach, a každý deň ochotne a s úsmevom vítajú a obsluhujú hostí.

Tento sociálny podnik rozbehla Humanitárna organizácia Detské srdce (srb. Humanitarna organizacija „Dečje srce“), ktorá prostredníctvom rôznych programov pomáha ľuďom s vývojovým postihnutím osamostatniť sa, učiť sa a pripravovať sa na prácu.

Práca v kaviarni nie je ich jedinou povinnosťou. Trávia čas aj v dielni, kde vyrábajú predmety z techniky decoupage, tašky, kabelky, odznaky, sviečky, tričká s potlačou a mnoho ďalších výrobkov, ktoré potom predávajú vo svojom obchode. Nemanja hovorí, že to je pre neho tiež zaujímavé, pretože môže prejaviť svoju kreativitu, a často trávi čas aj pri predaji všetkých šikovne vyrobených vecí v ich dielni.

Nemanja Jović je známy svojou zručnosťou pri príprave dobrej kávy. Hovorí, že svoju prácu miluje a má ešte jednu túžbu – cestovať. (foto: Zvuci srca)

Goran Rojević, defektológ a riaditeľ Humanitárnej organizácie Detské srdce, hovorí, že 25 ľudí s vývojovým postihnutím je zapojených do sociálneho podnikania. Kým jedna časť má pracovnú zmluvu, iní prichádzajú na školenie a pripravujú sa na budúce zamestnanie.

Majú potrebné mentorovanie a podporu, tiež sa učia, ako reagovať na rôzne situácie, najmä keď je kaviareň preplnená.

„Učíme každého vedieť robiť všetko, takže raz uvidíte toho istého človeka ako čašníka, inokedy bude robiť potlač na tričko alebo tašku, a niekedy bude chystať obed pre prítomných. Ich pracovný čas je obmedzený, aby každý dostal príležitosť byť súčasťou nášho príbehu“ – hovorí Goran Rojević a vysúva fakt, že ľuďom s vývojovým postihnutím stačí prispôsobiť pracovné podmienky a budú z nich motivovaní pracovníci, ktorí svoju prácu milujú. Často sa zdráhajú ísť domov.

„Vždy, keď niekto nemá svoj deň a mal by pracovať v kaviarni, je možnosť pracovať niekde inde. Neotročíme ich zamestnaním, ale vyhovieme – aby boli pri svojej práci čo najspokojnejší.“ (foto: súkromný archív)

„Nechceme o nich rozprávať to, čím nie sú, ale ukázať ich v správnom svetle. To, čo milujú, sú pripravení robiť vo dne i v noci. Kľúčové je preto premeniť ich koníček alebo záujmy na biznis“ – hovorí náš spolubesedník.

Zamestnanci kaviarne Zvuci srca práve to ukazujú každý deň. Veľmi im znamená každý kontakt s hosťami a pocit, že sú akceptovaní. A emócie, ktoré dostanú, vedia opätovať, takže – hovorí Goran – hostia ku kávičke alebo drinku vždy dostanú úsmev a niekedy aj úprimné objatie. Preto je to kaviareň emócií, vďaka ktorej sa počas päťročnej existencie zbúrali mnohé predsudky o ľuďoch s vývinovým postihnutím.

Pozitívne skúsenosti získané sociálnym podnikaním sa rozšírili aj do ďalších miest v Srbsku, takže okrem Belehradu aj Subotica má kaviareň, v ktorej pracujú ľudia s vývinovým postihnutím. Do konca roka také kaviarne otvoria v Pančeve a Niši, v pláne je aj Nový Sad.

„Myslíme si, že nič nevzniká pre seba, ale pre komunitu. Ak sa do toho komunita nezapája a neakceptuje vás, potom niečo nie je v poriadku. Preto pozývame všetkých, aby sa zapojili do takýchto solidárnych aktivít“ – uzatvára Goran Rojević.

Andramolje – ekologické hračky s nekonečnými možnosťami

Sociálne podniky namiesto zisku volia blaho komunity alebo blaho tzv. zraniteľnej kategórie obyvateľstva. Je to ich cieľ a hodnota, ktorých sa nevzdávajú. Toho sa už sedem rokov pridržiavajú zakladateľky Andramolja – drevených, ekologických hračiek, ktorých funkciu a účel určujú deti.

„Bolo pre nás dôležité, aby Andramolje boli to, čomu sa v angličtine hovorí open-ended toys (v preklade z angličtiny: hračky s otvoreným koncom, pozn. red.), teda kategória hračiek, ktoré sú inšpirované hrami s otvoreným koncom, a ktoré podporujú deti experimentovať, zapájať fantáziu, tiež pri ktorých nemajú hotové riešenia a šablóny podľa ktorých sa majú hrať. Andramolje nemajú návody“ – vysvetľuje Marija Malović, doktorka pedagogických vied a jedna zo zakladateliek Andramolja.

Andramolje sú výsledkom osobnej skúsenosti, ale aj odbornej pedagogickej práce s deťmi. Hra v detstve by mala rozvíjať zvedavosť, vytrvalosť, spoluprácu, zodpovednosť, a preto hračka nemusí byť nová, plastová alebo drahá, ale môže to byť aj kamienok, konár alebo akákoľvek maličkosť, ktorú počas hrania môžu deti využiť rôznymi spôsobmi.

Andramolje: Vanja Jovanović, Marija Kojić, Milijana Lazarević, Marija Malović

„Vetvička môže byť čarodejný prútik, varecha na miešanie, mikrofón alebo súčasť športového ihriska. Na základe toho sme navrhli tabuľu so sprievodnými prvkami. Sú to rôzne kolíčky, šmykľavky, ozubené kolieska, ktoré sa dajú umiestniť na dosku“ – vysvetľuje Marija Malović.

Obhajujú zodpovedný vzťah v komunite a podnikaní, takže hračky sú úplne ekologické, vyrobené z dreva vyťaženého z trvalo udržateľných lesov. Používajú ekologický náter, kým na balenie recyklovanú lepenku.

„Našou myšlienkou bolo ustúpiť od trendu výroby plastových hračiek s hotovými riešeniami, ktoré deti rýchlo omrzia a (s)končia v smetnom koši. Všetko, čo robíme, ovplyvňuje svet, v ktorom deti vyrastajú, preto sme chceli osobným príkladom prejaviť solidaritu, starostlivosť o druhých a prírodu“ – hovorí Marija.

Hoci sa venujú sociálnemu podnikaniu, Marija hovorí, že sa nevnímajú ako podnikateľky. Všetko, čo robia, im pomáha reprezentovať hodnoty, za ktorými si stoja. V príbehu o hračkách si treba, podľa nej, vždy spomenúť na neustále a zbytočné kupovanie bábik, áut či iných plastových figúrok – ktovie už ktorých v poradí.

„Prečo naše deti – ihneď ako začnú chodiť a rozprávať – premýšľajú o tom, čo si kúpia, a potom máme izbu plnú hračiek, s ktorými o mesiac alebo dva nevieme, čo robiť?“ – pýta sa Marija Malović.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Brankica Matić and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.