Prichádza oznámenie, že študentom a študentkám Fakulty technických vied Univerzity v Novom Sade, ktorí sú v blokáde, potrebujú varené jedlo, vodu a iné potraviny. Čoskoro sa ozývajú Zorana, Selma a Nataša. Pripravia pečivá, pizzy, tiež jablkový a tekvicový koláč. Pridávajú sa im aj ďalšie spoluobčianky, už schystané variť študentom. Po niekoľkých hodinách oznamujú, že uvarené jedlá boli doručené na fakultu.
Takto harmonicky a efektívne už mesiac funguje na sociálnej sieti Facebook skupina Novosadčanky študentom. Skupina počíta vyše 4.000 členiek a členov a neustále sa rozrastá. Všetci majú spoločný cieľ – podporiť študentov v blokáde a zabezpečiť im jedlo a potrebné zásoby potravín.
Dejana Viliš patrí k najaktívnejším členkám skupiny. Hovorí, že prvé dva týždne varila každý deň, niekedy až tri rôzne jedlá – tak z jej kuchyne na fakultu odvážali okolo 50 jedál denne.
„Táto skupina prinavrátila moju vieru v ľudí. Všetci vieme, v akej dobe žijeme a ľudia sú čoraz negatívnejší, no toto nás pohlo na pozitívny spôsob“ – hovorí Dejana.

Sú zameraní len na to, na čo bola skupina založená, takže logistika funguje bezpochybne. Stačí, aby im študenti dali vedieť, čo im chýba, následne sa veľmi rýchlo spúšťa nákup potravín, varenie a donáška. Šikovne sa dohodnú. Ak niekto nemá možnosť doručiť jedlo na fakultu, vždy sa nájdu takí, ktorí sú ochotní prevziať tento záväzok.
„Nič nie je duplicitné. Ľudia sledujú skupinu, píšu, že študentom ktorej fakulty budú pripravovať – tak, aby všetci dostali potrebné jedlo. Ak niekto nevarí, oznámi, že nakúpi potraviny a potom niečo pripraví ďalšia členka. Rovnako tak sa vždy nájde niekto, kto môže zaviesť jedlo na fakultu“ – vraví Dejana.
Na oplátku dostávajú od študentov veľkú vďaku, často napísanú vo forme správy, ktorá znie: „Ďakujeme, že ste nám dali vedieť, že nie sme sami.“
Vlna solidarity, ktorú spustili študenti, sa ďalej šíri. Početní pedagógovia, umelci, občania a občianky rôznych profesií majú potrebu poskytnúť študentom podporu – a tým vyjadriť svoj jasný postoj. Urobili to aj poľnohospodári, členovia Iniciatívy pre prežitie poľnohospodárov Srbska (pôvodne po srbsky: Inicijativa za opstanak poljoprivrednika Srbije), ktorí už tri razy varili pre študentov.
„V týchto ťažkých časoch nás len tá ľudskosť môže spätne priviesť na správnu cestu. Ľudia musia pochopiť, že je dôležité pomáhať si a stáť pri sebe. Len tak sa môžeme dostať do normálnej budúcnosti“ – domnieva sa Ján Ferko, poľnohospodár z Kysáča.
Poľnohospodári, hovorí Ferko, podporia študentov v každom ich konaní a rozhodnutí. Ľudia sa musia odvážiť a sila – vraví – je vždy v spolupatričnosti.

„Pomaly, chce to čas. Jednu akciu podporí istý počet ľudí, k nasledovnej sa pridajú aj ďalší, ktorí vidia, čo sa stáva, porozmýšľajú a pýtajú sa sami seba, čo sa to deje“ – vraví Ján Ferko.
„Mládež je nositeľom zmeny, pravdy a spravodlivosti“
Na uliciach povedľa študentov narastá aj počet občanov. Stalo sa tak aj v ten deň v Novom Sade, keď študenti zablokovali jednu z mestských križovatiek v reakcii na nabúranie autom do študentky Právnickej fakulty Univerzity v Belehrade.
Na čele kolóny so študentmi nesúcimi transparent kráčala aj Olivera, tiež budúca právnička, študentka Právnickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Za ňou, medzi ostatnými občanmi, bola aj jej matka Danijela.
„Kryjem im chrbát“ – hovorí s úsmevom Danijela, osvetová pracovníčka, ktorej toto všetko pripomína študentské protesty z 90. rokov minulého storočia, keď aj sama niesla transparenty. História sa, podľa nej, opakuje. Dúfa, že výsledok bude lepší.

„Bezpodmienečne som podporila myšlienky všetkých študentov a svojho dieťaťa. Prostredníctvom podpory máme možnosť napraviť to, čo sme my nedokázali dotiahnuť do konca v predchádzajúcich rokoch. Snažím sa zvyšovať povedomie svojho okolia, aby tie deti nestratili vieru vo svoje sny a predstavy“ – prezrádza Danijela.
Solidaritu a túžbu stáť pri študentoch nezriedkavo sprevádza strach. To sa prejavuje najmä v menších prostrediach. Danijela je však presvedčená, že solidarita je predsa silnejšia. Presvedčila sa o tom počas zbierky finančných prostriedkov na kúpu potravín pre študentov. S prosbou o pomoc sa obrátila na ľudí zo svojho okolia a vo veľmi krátkom čase boli vyzbierané financie, po čom potrebné veci boli zanesené na všetky fakulty v Novom Sade. Podporili ju – ako diskrétne hovorí – aj tí, o ktorých si myslela, že to neurobia, pretože sa domnievala, že majú iné presvedčenia.
„Dojalo ma to a prinavrátilo moju vieru v ľudské dobro. Keď Olivera odchádza na fakultu, a ja z toho mám obavy, povie mi: Ja sa nebojím. Potom sa môžem len prepýtať: No, čoho sa ja mám báť?“ – zdôrazňuje Danijela.
Akýkoľvek druh podpory – študentom znamená veľa. Môže to byť varené jedlo, balenie vody, nejaká sladkosť alebo mávanie z terasy, kým sa kolóna tiahne ulicou. Olivera je absolventkou a hovorí, že účasť v blokáde ich zjednotil viac ako predchádzajúce roky štúdia. Drží ich pohromade spoločná myšlienka a rovnaký cieľ.
„Rozumieme si, ani si nemusíme nič povedať, dokonca aj na plenárnych schôdzach sa stačí pozrieť na seba a vedieť, kto je akej nálady. Našou hnacou silou je energia, ktorú získavame z podpory iných ľudí“ – hovorí Olivera.
Jej kolegyňa z fakulty Teodora Jovanović často si – na zoskupeniach, ktoré študenti organizujú – oblieka antireflexnú vestu a spolu s ostatnými usporiadateľmi a usporiadateľkami sa stará o to, aby všetko prebehlo bez veľkých problémov. Svorne chránia aj seba, aj ostatných. V tom – ale aj v podpore, ktorú denne dostávajú – je ich sila, ktorá je silnejšia než všetky obštrukcie. Nechýba im ani rada pre tých, ktorí sa ešte neoslobodili od strachu.
„Ak existujú ľudia, ktorí sa aj ďalej boja, povedala by som im, že toto je správna chvíľa, kedy musia vykročiť vpred, a až potom si uvedomia, o koľko sú s nami všetkými bezpečnejší, než v tom strachu, v ktorom sú“ – prízvukuje Teodora.
Solidarita je etická kategória. Marija Vasić, profesorka sociológie na Gymnáziu Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade, o tom často hovorí svojim žiakom. Hovorieva im, že zakladateľ sociológie Émile Durkheim tvrdil, že solidarita s rozvojom spoločnosti nezaniká, ale len získava nové rámce. Mladí ľudia sa v posledných mesiacoch učia o solidárnosti aj v praxi, takže študenti a stredoškoláci všetkým ukázali aká je sila spolupatričnosti. Vždy, keď sa spoločnosť ocitne v kríze, solidarita rastie.
„Solidarita je absolútne silnejšia ako strach. Ľudia sa boja, keď sú sami, keď sú terčom, keď nemajú ochranu. Teraz cítime etickú solidaritu medzi všetkými, ktorí sa navzájom chránia. Všetci sme spolu so študentmi, rodičia sa organizujú, navzájom sa ochraňujeme“ – vysvetľuje Marija.

Nie je nezvyčajné si myslieť, že dnešné generácie sa o dianie v spoločnosti nezaujímajú. To sa ukázalo ako úplne nepravdivé, pretože mladí ľudia boli odjakživa nositeľmi zmeny, pravdy a spravodlivosti. Budúcnosť je ich, hovorí Marija.
„Akoby sme zabudli, kto sú tieto deti, tiež že sme im celé roky hovorili a vsádzali do tých hlavičiek, a to všetko zrazu vyklíčilo pred našimi očami“ – prízvukuje Marija.
Pridaj komentár & Dodaj komentar