Családi Kör: Online vzdelávanie je pre rodiny často psychicky stresujúce

Asi 37 percent žiakov stredných škôl zdieľa počítač so svojimi rodinnými príslušníkmi a 15 percent nemá vôbec prístup k digitálnym zariadeniam (vrátane smartfónov a tabletov), ​​uvádza štúdia zverejnená Úniou stredoškolských študentov Srbska v auguste 2020. Situácia môže byť ešte horšia medzi žiakmi základných škôl – sú rodiny, ktoré nielenže nemajú prístroje, ale nemajú ani elektrinu. Aj keď bolo na zlepšenie tejto zložitej situácie zorganizovaných niekoľko iniciatív, či už štátnych alebo občianskych, online vzdelávanie zostáva pre mnohých veľkou výzvou. Je to už rok, čo sa školské lavice vyprázdnili po prvýkrát – od jednotlivých rodín sa dozvedáme, čím si doteraz prešli, odkiaľ dostali pomoc a aké sú skúsenosti učiteľov počas online vzdelávania, píše Családi Kör.

V pondelok 19. apríla sa žiaci ako-tak vrátili do školy. Žiaci nižších ročníkov chodia do tried každý deň a študenti vyšších ročníkov majú kombinované hodiny, navštevujú vyučovanie a majú online hodiny. Stredoškoláci majú aj kombinované hodiny: týždeň v škole a potom týždeň doma. Rodinám sa preto nemôže uľaviť kvôli niektorým prekážkam, ktoré vznikajú počas online vzdelávania, pretože musia čeliť problémom každý druhý deň alebo každý druhý týždeň, pokiaľ ich deti nenavštevujú nižšie ročníky. A z rozhovorov s našimi spolubesedníkmi je zrejmé, že ťažkosti sa nekončia iba nedostatkom digitálnych zariadení.

Jeden desktop počítač v porovnaní s mnohými školskými hodinami, desať hodín v hudobnej škole týždenne a šesť hodín solfeggia

„Máme štyri dcéry a jednu dcéru, ktorej sme opatrovníkmi, z ktorých tri majú online vzdelávanie. V marci 2020, keď bola predstavená nová metóda učenia, sme mali doma iba jeden počítač,“ hovorí  Valentina Ivkovićová Tuza , matka zo Senty, spolupracovníčka občianskej organizácie „Ruka v ruke“, ktorá má do činenia s učením sa na diaľku.

Valentinina najstaršia dcéra, Vivien, chodila na prvý stupeň hudobnej strednej školy v Szegede, keď sa začalo online vzdelávanie. Ďalšie dve staršie dievčatá chodia na základnú školu: Noemi navštevovala piaty ročník základnej školy na jar 2020 a Viktorija prvý stupeň. Aj keď dve najstaršie dievčatá majú smartfóny, Valentina uviedla, že sa to často ukázalo ako nedostatočné.

Podľa nej existujú úlohy, ktoré sa jednoducho nedajú vyriešiť po telefóne a neustále zväčšovanie písmen sťažuje čítanie čo i len krátkeho textu, nehovoriac o škodlivosti pre zrak. Situáciu tejto rodiny ešte zhoršuje skutočnosť, že tri dievčatá navštevujú aj hudobnú školu, kde tiež bolo zavedené aj online vzdelávanie.

„Bolo veľmi ťažké zosúladiť školské hodiny s hodinami hudobnej školy a s hodinami solfeggia. Keďže Vivien aj Noemi hrajú na dva nástroje, znamenalo to okrem hodín na strednej a základnej škole spolu 10 hodín hudobného nástroja a šesť hodín solfeggia týždenne. Boli časy, keď polovica prednášok prebiehala online a druhá polovica v škole pre hudobné nástroje, takže v tom čase bolo nesmierne ťažké spomenúť si, kto, kedy, kam má ísť. Hodiny violončela pomocou smartfónu napríklad ukazujú, aká zložitá bola situácia bez viacerých počítačov: telefón často skresľoval zvuk, v takom prípade sa moja dcéra pokúsila preniesť ho na iné miesto. V mnohých situáciách ani to problém nevyriešilo a nakoniec telefón niekoľkokrát skĺzol zo stoličky,“ hovorí Valentina.

Rodina čelila ťažkostiam diaľkového vzdelávania a začala hľadať možné riešenia nedostatku počítačov. Valentina videla vo facebookovej skupine „Pedagógovia súčasnosti a budúcnosti“ komentár Anamarije Viček, štátnej tajomníčky školstva, k organizovaniu zbierok pre rodiny, ktorým chýba vybavenie. Kvôli veľkému počtu žiadateľov sa rodina Ivkovićovcov nedostala na zoznam príjemcov, situácia sa však vyriešila iným spôsobom.

„Naše dcéry Vivien a Naomi podporila nadácia Šanca pre talentovaných v Budapešti. Predseda nadácie Laszlo Balog sa nás spýtal, či potrebujeme pomoc. Keď som mu povedal našu situáciu, čoskoro problém vyriešil a poslal nám notebook z Budapešti. Nedávno sme si notebook kúpili sami, čo znamená, že nám trvalo dobrý rok, kým sme vytvorili všetky podmienky pre online vzdelávanie,“ hovorí Valentina.

Nielen žiaci sú pod veľkým tlakom, situácia zaťažuje aj rodičov

Podobným výzvam čelila aj rodina Reke Miklošovej  zo Senty. Reka pracuje ako výskumná pracovníčka a je matkou troch dievčat: Hanga je študentkou piateho ročníka, Tinde je prváčka a Zolna išla do škôlky, keď sa žiaci minulý rok v marci začali učiť z domu.

„Sme pár hudobníkov. Môj manžel pracuje ako učiteľ organov na Univerzite v Novom Sade. V marci 2020 mala naša domácnosť tri elektrické prístroje, husle, dva notebooky, dva telefóny a potom „šesťročný“ smartphone. Nemáme televízor a nemienime ho teraz kupovať a náš každodenný život je stále preťažený zvukovým a obrazovým obsahom. Deti nemali vlastný telefón ani počítač, čo sa tento rok trochu zmenilo: koncom augusta sme kúpili notebook pre naše dieťa, ktoré je v šiestej triede,“ hovorí Reka.

Naša spolubesedníčka sa domnieva, že v počiatočnej fáze bol vyvíjaný veľký tlak na študentov, najmä na žiakov vyšších ročníkov:

„Pre moju dcéru, ktorá je na prvom stupni, bol program oveľa jasnejší ako pre študentov piateho ročníka. Učiteľka rozposielal lekcie na nasledujúci deň každý deň, ale Hangine správy s úlohami pre piaty ročník sa medzi mnohými správami často stratili.“

Je podľa nej veľmi dôležité spomenúť, že okrem detí sú aj ostatní členovia rodiny pod veľkým tlakom kvôli online vzdelávaniu – prispôsobenie sa novému systému a koordinácia úloh spôsobuje nielen technické ťažkosti, ale aj psychické vypätie.

„Moja piatačka používala môj počítač, čo viedlo k tomu, že sa moje výskumy oneskorili o mesiace, takže aj v auguste som si vynahrádzala nevybavené záväzky od jari. Keď som sa snažila ušetriť deti, začal som čoraz viac cítiť, že veci nejdú správnym smerom. Nečudo, že som bola do konca apríla vyčerpaná, niekoľkokrát denne som spontánne plakala, zoslabla som a schudla. Veľmi ma nepotešilo, že som vedela, že aj iné matky sa cítia podobne,“ hovorí.

Nie každý zabudol na rodiny v núdzi

Ako ukazuje príklad rodiny Ivkovićovcov, v mnohých prípadoch sme boli svedkami solidarity a pripravenosti pomôcť. Okrem už spomenutých iniciatív, niekoľko organizácií a jednotlivcov zorganizovalo zbierky pre tých, ktorí to potrebovali (vrátane Únie študentov stredných škôl v Srbsku na mnohých miestach po celej krajine).

Takúto akciu zorganizoval aj  Đerđ Ladocki   z Kanjižy, ktorý už na začiatku online vzdelávania nastolil otázku pomoci tým, ktorí nemajú primerané vybavenie.

Prečítajte aj: Je dôležité, aby sa čo najviac mladých ľudí zaočkovalo

„Ešte na začiatku online vzdelávania som organizoval zbierku cez internet. Na oboch stranách bolo veľa: tých, ktorí potrebovali vybavenie, a tých, ktorí im radi ponúkli vybavenie, ktoré už nepotrebovali. Našli sa aj takí, ktorí dočasne dali svoje vybavenie, pretože chceli pomôcť, ale zaobišli sa iba bez ponúkaných vecí na chvíľu. Celkovo sa vyzbieralo asi päťdesiat prístrojov, ktoré som okrem iného doručil rodinám v Kanjiži, Martonoši alebo Horgoši. Samozrejme, bolo ťažké rozhodnúť sa, kto najviac potrebuje pomoc. „Aj keď sme nedokázali vyriešiť problém všetkých rodín, každodenný život sa podarilo uľahčiť asi päťdesiatim rodinám,“ hovorí Ladocký o akcii, ktorá trvala asi dva mesiace.

Zhoršujú sa výsledky žiakov v dôsledku online vzdelávania?

Vlani v októbri sa konala prvá pilotná skúška programu štátnej maturity. Výsledky ukázali, že vedomosti študentov stredných škôl sú na katastrofickej úrovni. Podľa profesorky na dôchodku na Fakulte umenia Univerzity v Belehrade Tindy Kovač Cerovićovej vedomosti žiakov základných škôl nie sú ani zďaleka dostatočné. Pri pohľade na dysfunkcie online vzdelávania sa vynára otázka, či existuje vzťah medzi príčinami a následkami medzi zavedením diaľkového štúdia a zlými vedomosťami žiakov.

Jeden stredoškolský profesor, ktorý si želal zostať v anonymite, povedal, že nový systém nielen začal, ale ešte viac prehĺbil tento trend, ktorý si všimli už pred rokmi.

„Myslím si, že ide o sociálny fenomén. Niektorí žiaci aj tak nie sú príliš motivovaní, pretože často nevidia, že učenie sa oplatí. Samozrejme, sú tu aj veľmi svedomití a pracovití žiaci, našťastie, je ich väčšina. Počul som však aj o prípadoch, keď napríklad rodič pomohol žiakovi utiecť z vyučovania a obísť jeho povinnosti. Veľkým problémom je, že niektorí rodičia nemajú zmysel pre zodpovednosť, takže deti sa to nemajú kde naučiť,“ upozorňuje.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Dodáva však, že sa dalo očakávať zhoršenie výsledkov, pretože dostali od ministerstva pokyny, aby žiakov nepreťažovali.

„Online vzdelávanie je dosť zvláštna skúsenosť, pretože neexistuje osobný kontakt, žiadna priama spätná väzba od žiakov, nevidím ich reakcie. Počas vyučovania zvyčajne nepoužívajú kameru a je dosť čudné držať hodiny na jednej obrazovke. Ak nebudem oslovovať každého zvlášť, v triede bude aktívnych iba pár žiakov. Pretože je ťažšie vysvetliť materiál deťom týmto spôsobom, výrazne sa znížilo aj množstvo učebných osnov,“ hovorí  Tinde Kovač Cerovićová .

Reka Miklošová tiež upozorňuje na nedostatok motivácie študentov, ktorú si všimnú aj na správaní svojich dcér:

„Kvôli neúnavnému tempu, nedostatku času a technických problémov vykazovali aj veľmi zdatní žiaci zlé výsledky, čo potom iba pomohlo naštartovať tento začarovaný kruh. Po sklamaní z horších známok mnoho žiakov jednoducho stratilo motiváciu pracovať. To ovplyvňuje nielen školské úlohy, ale aj domáce úlohy. Naše deti sa jednoducho „rozpadli“, napríklad vo svojej izbe neudržiavajú poriadok. Ich motivácia pre takmer všetko sa znížila.“

Podľa nej sú učitelia tiež v mimoriadne zložitej situácii, pretože v digitálnom vzdelávaní je ešte čo rozvíjať:

„V oblasti online vzdelávania je stále čo učiť, a to navyše zaťažuje pedagógov. Na motivovanie mladých ľudí k učeniu je potrebná obrovská flexibilita, pričom sa musí zabezpečiť, aby bolo vzdelávanie interdisciplinárne a zamerané na projekt. Nie je ľahké…“

Čila Kokai (Családi kör)

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.