Organ, kráľ hudobných nástrojov

Organ, neoficiálny kráľ hudobných nástrojov. Prvé údaje o organe nachádzame ešte v antike. Spájanie niekoľko znejúcich píšťal a zdroja stáleho vzduchu ľudom bolo známe ešte v staroveku. Postupne sa rozvíjal počas stredoveku a renesancie, aby v baroku zvukový základ nástroja dosiahol svoj vrchol. Organ je zo stavebnej stránky najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry.

Keď si Slováci na Dolnej zemi zakladali svoje dediny, nepísaným pravidlom bolo najprv si vystavať školu a cirkev. Hneď po založení Kovačice v roku 1802 a s povolením cisára Františka I. nasťahovať kovačickú pustaru, Slováci začali budovať domčeky, učiteľský byt, faru a modlitebnicu. Ako sa počet obyvateľstva zvyšoval a dedina sa rozvíjala, zvyšovala sa aj potreba výstavby nového chrámu. Stavba trvala celé štyri roky, aby bol nový kostol posvätený 19. októbra 1828.

Koncom jari alebo v lete 1828 nový chrám bol už hotový, ale chýbalo v ňom mnoho. Nebol v ňom ani oltár, ani kazateľňa, ani organ. Ešte 24. mája 1828 zakúpili v Temešváre u Christiana Rotha 11-registrový nový organ, ktorý mal byť podľa zmluvy postavený do 29. septembra a stál 1000 zlatých. V novom chráme nový orgán bol postavený pravdepodobne 1929 roku, avšak prvý kovačický učiteľ Ján Šimek nevedel na ňom hrať, alebo aspoň nie dostatočne. Keď pozdejšie aj ochorel, cirkevný zbor si roku 1831 musel pozvať Jakuba Laufa ako výpomocného učiteľa a organistu.

Počas kanonickej vizitácie 4. júna 1836, keď zavítal do Kovačice superintendent Ján Szeberinyí, do cirkevnej zápisnici zapísali, že organ v kostole bol a to s 10-timi mutáciami. Organ bol umiestnený pod vežou medzi dva vežové stĺpy, takže pri ňom nebolo miesta pre spievajúce školské deti. Aj kantor neobvykle a nepohodlne začínal pieseň, viedol a sprevádzal spev, lebo sedel obrátený chrbtom smerom k oltáru. Cirkevný konvent 1845 preto rozhodol všetky tieto nedostatky riešiť. Vtedy dobudovali chór a drevené zábradlia pred vežovými stĺpmi a vyhotovili aj nový hrací stôl, teraz otočený smerom k oltáru. Veľkobečkerecký organár Mátyás Textoris opravil chyby starého organu a navrhol, aby sa orgán rozšíril niekoľkými ďalšími registrami, menovite Contrabassom 16´. K tomu bolo potrebné zhotoviť nové a väčšie mechy, ktoré si organ vyžadoval. Takto rozšírený organ, síce s neskoršími opravami, stál v kostole až do konca roku 1914. V období jeho postavenia to bol jeden z najlepších a najmodernejších nástrojov v širokom okolí.

V auguste 1870 viedenský organár Gottfried Hörbiger, podľa záznamov cirkevnej zápisnice, nástroj opravil a zafarbil (natrel) za 350 zlatých. Ďalšia oprava bola vykonaná v roku 1886, keď na Dolnú zem prišiel organár Wilhelm Klein de Georgi, ktorý nástroj vyčistil a naladil.

Nový organ v kovačickom kostole

Časom sa nedostatky nástroja čoraz viacej zvýrazňovali. Nespoľahlivosť, časté opravy a nedostatočná zvuková kapacita s ohľadom na veľkosť kostola, nastolili otázku zabezpečenia nového väčšieho a modernejšieho nástroja.  Na cirkevnom konvente 9. decembra 1901 schválili návrh, aby sa organizovali slávnostné bohoslužby s cieľom zabezpečiť prostriedky na nový organ.

Slávnosť bola uskutočnená 18. októbra 1902, keď bola založená aj organová základina. V dôsledku rôznych problémov a Kovačického procesu 1907 projekt dočasne zastavili a znovu obnovili na presbiterstve 1909. Vtedy prítomný organár z Temešváru navrhol opravu starého nástroja, prestavanie staršieho organu z jeho skladu alebo výstavbu nového za 3800 korún.

V roku 1910 vyniesli jednoznačné rozhodnutie o výstavbe nového nástroja, keď vypísali aj súbeh. Do 10. decembra 1911 sa hlásili traja výrobcovia: Otto Reiger z Budapešti, Carl Lipót Wegenstein z Temešváru a József Angster z mesta Pécs (Maďarsko). Každá firma ponúkla tri nástroje, z čoho sa cirkev rozhodla pre 18-registrový organ firmy Reiger, za 9200 korún. Pre finančné dôvody, so seniorálnymi vrchnosťami tento kontrakt nikdy nebol podpísaný.

Na konvente 9. novembra 1913 vypísali nový súbeh na renovovanie. Došlo 12 ponúk na renovovanie chrámu, 6 na nový organ a 2 na nové vežové hodiny. Cirkevný zbor zdôveril renovovanie chrámu firme Bobok Antonović v Pančeve, a v januári 1914 sa na súbeh pre stavbu nového veľkého organu prihlásilo päť firiem, okrem troch predošlých Štein a Tuček z Kutnej Hore (Čechy) a Janos Rukavina zo Szegedu. Ako to píše Dr. Ján Čaplovič v knihe Dejiny slovenského evanj. A.V. cirkevného sboru v Kovačici „bol už aj zvrchovaný čas!“  

Súbeh nakoniec vyhrala česká firma Emanuel Štein a Bohumil Tuček z Čiech. Nový nástroj postavili v decembri 1915 a cirkev zaň zaplatila 10-tisíc korún.

Opravy nového organu

Opravy nástroja uskutočnili organári Rezsö Štadler (Srbsko) v roku 1927, keď bol nástroj očistený a naladený, nasledovnú opravu roku 1936 vykonal Kemencz Mihaly (Maďarsko) a tretia väčšia oprava bola pripravovaná od roku 1952, ale sa uskutočnila až na jeseň 1964. Opravu vykonal organár Anton Peřin. Pri tejto oprave boli mechy „prekožené“, očistený píšťalový fond a nainštalované elektrické čerpadlo vzduchu za 200-tisíc dinárov.

Ďalšia oprava, ktorá sa konala v roku 1995, bola nazvaná „generálna“ a vykonali ju Jozef Čech a Miroslav Kováč zo Slovenska. Žiaľbohu táto oprava nesplnila svoj účel. Trvala necelých osem dní a po odchode majstrov zostal zaseknutý registrový ventil Principalu 8´ a ventil tónu „f“ II manuálu.

V roku 2004 nástroj opravovali Jano Siroma a Janko Siroma, pričom bol vyčistený píšťalový fond, nástroj bol naladený a vymenené všetky miešky druhého manuálu a pedálu.

Kovačický organ v súčasnoti

Od roku 2010, na návrh kovačického rodáka, organistu, MgA. Janka Siromu PhD. sa znovu začalo hovoriť o oprave organu. Na štefanskom koncerte, ktorý tradične organizuje kovačický cirkevný zbor II, na návrh kantora Mgr. Jána Dišpitera urobili prvú zbierku na generálnu opravu tohto nástroja. Od vtedy tento cirkevný zbor na tieto účely robí zbierky viackrát do roka.

V roku 2017 do Kovačice pozvali organár z Báčskej Topoli, Tibora Apra, ktorý navrhol, aby sa orgán generálne opravil. Dal ponuku na opravu vo výške 25.000 eur, a tiež navrhol, aby sa organ prepravil, aby sa doň vsunuli elektronické elementy pre ľahšiu a dlhodobejšiu údržbu nástroja. Tiež navrhol, aby sa organ zväčšil o tri registre, aby sa tak využila maximálna kapacita nástroja. Prvá čiastka generálnej opravy sa začala v máji 2018. Pôvodné mechy demontovali a odniesli do dielne v B. Topoli. Organár Apro mechy generálne opravil a namontoval v júli toho istého roku.

Organ je vo funkčnom stave a dodnes sa využíva na bohoslužobné a koncertné účely. Interpretácia organových diel je v značnej miere obmedzená samotnou dispozíciou nástroja, preto organ spĺňa skôr sprievodnú funkciu ako sólistickú. Avšak dlhotrvajúce pôsobenie kostolnej vlhkosti značne narušilo fungovanie hracieho stola, a preto organ potrebuje generálnu opravu. Dovolíme si použiť Čaplovičove slová „už je na to zvrchovaný čas!“