Search and Hit Enter

Pandémia koronavírusu v podmienkach špičkových technológií a nemerateľných možností

INTERVIEW S EPIDEMIOLÓGOM DR. PREDRAGOM ĐURIĆOM

„Sme svedkami odhaľovania pravej tváre štátnej moci, kde je na jednej strane všemocný, premúdry, polobožský a odcudzený štát a na druhej strane „nezodpovední“ občania, ktorí sa údajne nedokážu postarať o seba. Zvyknutí na akýkoľvek luxus, zahrňujúci kúrenie, teplú vodu a čisté postele. Ktorí, hľa, z času na čas cestujú do zahraničia, občania, ktorých iba ten štát môže „chrániť“ pred nimi samými, ale s pevnou rukou a zbraňami a drastickými trestami, ak je to potrebné – prísne, ale spravodlivo!,“ hovorí pre Storyteller epidemiológ Predrag Đurić, prvý doktor zdravotníckych vied v oblasti verejného zdravia na Univerzite v Novom Sade, ktorý v súčasnosti riadi projekt Európskej únie zameraný na pomoc pri posilňovaní systému verejného zdravia na Ukrajine.

Pre portál Storyteller sme s týmto odborníkom hovorili o tom, čo je koronavírus, aké sú preventívne opatrenia a či možno predpovedať koniec tejto pandémie, ako aj o tom, čo nás učia rôzne epidémie v histórii ľudstva.

pandemija koronavirusa
Dr. Predrag Đurić / Foto: z archívu P. Đ.

Čo je vlastne vírus, okrem toho, že ho od začiatku roka naozaj často používame pri rôznych príležitostiach v bežnom rozhovore?

„Vírusy sú malé častice zložené z genetického materiálu. Vírus sa môže rozmnožovať iba v bunke iného organizmu a v tých bunkách, na ktoré sa dokáže viazať. Pokiaľ ide o ľudí, vírusy môžu mať špecifické väzobné vlastnosti na bunky z rôznych orgánov, ako je nervový systém, pečeň alebo, pokiaľ ide o nový koronavírus, na bunky v pľúcach.

Vírusy sa môžu prenášať rôznymi spôsobmi – niektoré sa prenášajú potravou, iné vodou alebo vzduchom alebo kontaktom, iné od matky k novorodencovi.“

Sú vírusy naozaj také nebezpečné pre ľudí, najmä tie „nové“? Prečo je tomu tak?

„Niektoré vírusy spôsobujú úplne neškodné choroby, ako je prechladnutie, a niektoré vedú k veľmi vážnym a smrteľným chorobám, ako je napríklad ebola, žltá zimnica, rakovina pečene alebo rakovina krčka maternice.

Stále sa objavujú nové vírusy, ale ani z tých „starých“ sa časom nestanú neškodné. Vírusy hepatitídy B a C, detská obrna alebo osýpky sú známe už desaťročia alebo storočia a každoročne spôsobujú tisíce úmrtí.

Dr. Predrag Đurić

Niektoré vírusy sú nebezpečné predovšetkým pre určité kategórie populácie. Tak niektoré vírusy, ktoré spôsobujú hnačku, sú nebezpečné predovšetkým pre malé deti trpiace podvýživou, vírus chrípky pre staršie osoby a pre osoby s chronickými chorobami, vírus rubeoly pre tehotné ženy, pretože vedie k poškodeniu plodu…

Problém s „novými“ vírusmi je v tom, že o nich vieme málo – odkiaľ pochádzajú, ako sa prenášajú, ako často spôsobujú závažné formy choroby, a preto je spočiatku ťažké vedieť, aké opatrenia na prevenciu vírusových infekcií sú najúspešnejšie.

Niektoré mierne vírusové infekcie si nevyžadujú špecifickú liečbu. U niektorých existuje veľmi úspešná terapia (infekcia HIV, hepatitída B a C). Pre iné existujú veľmi účinné vakcíny (detská obrna, kiahne a osýpky, hepatitída A a B, príušnice, rubeola…). Pokiaľ ide o nové vírusy, nielenže spočiatku nevieme, ako im účinne predchádzať, ale neexistujú ani žiadne vakcíny ani žiadne špecifické terapie.“

Predrag Đurić začal svoju kariéru pred 20 rokmi ako lekár v Dome zdravia Báčsky Petrovec. Potom pôsobil v Ústave verejného zdravia Vojvodiny ako epidemiológ a vedúci oddelenia pre HIV, hepatitídu, pohlavne prenosné infekcie a tuberkulózu a na Lekárskej fakulte ako docent a vedúci oddelenia epidemiológie. Od roku 2012 pracuje ako konzultant v rámci Rozvojového programu OSN pre východnú Európu a strednú Áziu a od roku 2016 prednáša na Univerzite kráľovnej Margaréty v Edinburghu – pri Inštitúte pre globálne zdravie a rozvoj. Bol riaditeľom Sekcie pre operatívny výskum Lekárov bez hraníc v Bruseli a Luxemburgu.

Čo presne je koronavírus, ako sa prenáša a šíri, ktoré kategórie ľudí sú najzraniteľnejšie a ktoré zdravotné problémy najčastejšie spôsobuje?

„Rodina koronavírusov je už dlho známa a niektoré z nich spôsobujú bežné prechladnutie. Koncom minulého roka sa objavil nový vírus koróny (SARS-CoV-2) a choroba, ktorú spôsobuje, sa volá choroba vyvolaná koronavírusom (20)19 alebo skrátene COVID-19.

I keď vírus len za pár mesiacov na svete spôsobil dramatické zmeny nie je o ňom dostatok informácií. Existuje mnoho dôvodov prečo je tomu tak, pričom najväčší je krátke časové obdobie, počas ktorého sa vírus rozšíril po celom svete, infikoval stovky tisíc ľudí a zavinil tisíce úmrtí.

Ešte pred mesiacom najvyšší počet prípadov zaznamenali v Číne a predbežné informácie o vlastnostiach vírusu pochádzajú z Číny. Podľa nich sa vírus primárne prenáša kvapôčkami, ktoré sa vyhodia pri kašľaní chorej osoby alebo v menšej miere pri hlasnom hovorenom prejave. Osoby v tesnej blízkosti – podľa niektorých zdrojov, keď je vzdialenosť medzi osobami menej ako jeden a podľa iných menej ako dva metre – tieto kvapôčky vdychujú. Tiež sa môžu zachytiť na povrchu a predmetoch a môžu sa rukami preniesť na oči, nos a ústa druhých, hoci to nie je považované za základný spôsob prenosu. Hoci vírus môže na niektorých predmetoch prežiť niekoľko dní, jeho množstvo sa časom znižuje a nemusí stačiť na vyvolanie infekcie. Zdá sa, že sa vírus neprenáša vzduchom, zvyčajne iba prenáša blízkym kontaktom, väčšinou z tej istej domácnosti alebo v zatvorených priestoroch, kde sa na krátkej vzdialenosti zdržiava viac ľudí.

Považuje sa, že je klinický obraz často mierny, že u niektorých ľudí infekcia môže byť bez povšimnutia a v menšom počte prichádza aj k závažnejšiemu ochoreniu, ktoré sa prejavuje zápalom pľúc. U mnohých pacientov môže dôjsť k poškodeniu pľúc a takýmto pacientom hrozí riziko života a liečba si vyžaduje umelú ventiláciu. Napriek poskytnutej pomoci značný počet týchto ťažko chorých umiera.

Zdá sa, že vírus je najnebezpečnejší pre ľudí starších ako 70 rokov a pre ľudí trpiacich chronickými, pravdepodobne primárne neregulovanými chorobami, ako sú choroby srdca a pľúc, vysoký krvný tlak a cukrovka. Predbežné údaje z Talianska (do 19. marca) naznačujú, že spomedzi zomrelých tri štvrtiny mali vysoký krvný tlak, každý tretí mal cukrovku alebo ischemickú chorobu srdca a každý piaty mal diagnostikovanú fibriláciu predsiení (poruchu srdcového rytmu) alebo rakovinu diagnostifikovanú počas predchádzajúcich piatich rokov. Polovica zomrelých mala tri alebo viac pridružených chorôb. Fajčenie sa tiež považuje za významný rizikový faktor vážnych ochorení.

Je potrebné zdôrazniť, že úmrtnosť COVID-19 ešte stále nie je definovaná a že údaje, ktoré sa zhromažďujú, ako aj prebiehajúci výskum, poskytnú viacej informácií. To, čo vidíme v niektorých krajinách je, že v krátkom čase sú nemocnice zaplavené veľkým počtom prípadov a že tento počet prevyšuje kapacitu zdravotníckeho systému, takže nie je možné poskytnúť pomoc niektorým pacientom a niektorí aj napriek poskytnutej pomoci zomierajú.“

pandemija koronavirusa
Dr. Predrag Đurić: „Je potrebné zdôrazniť, že miera úmrtnosti COVID-19 ešte stále nie je definovaná a že údaje, ktoré sa zhromažďujú, ako aj prebiehajúci výskum, poskytnú viacej informácií.“

Môže sa vôbec predpovedať koľko potrvá pandémia koronavírusu?

„Existuje niekoľko faktorov, ktoré znemožňujú predpovedanie. Prvým je vyššie uvedený nedostatok informácií o víruse a chorobe. Zdá sa, že informácie z Číny, o ktoré najviac opierame, nie sú ani presné ani presvedčivé. Dokonca ani najviac postihnuté krajiny nemajú úplné informácie. Týka sa to predovšetkým počtu testovaných pacientov, počtu diagnostikovaných infekcií a počtu ľudí, ktorí zomreli a u ktorých bola diagnostikovaná prítomnosť nového koronavírusu. Stále vieme málo o samotnom víruse a jeho vlastnostiach, ako aj o skutočnom počte infikovaných. Známy počet nakazených osôb je odrazom počtu testovania a nie je známy počet tých, ktorí mali mierny klinický obraz a neohlásili sa lekárovi alebo sa netestovali, ako aj tých, u ktorých infekcia prešla bez príznakov. A pokiaľ ide o úmrtia, nie je celkom jasné, koľko ľudí zomrelo, pretože poskytnutá starostlivosť nepriniesla výsledky, a nevedno ani koľko z nich nemalo šancu na ošetrenie v nemocniciach. Zdá sa, že mnoho mŕtvych malo iné veľmi vážne choroby, preto je otázkou, do akej miery koronavírusová infekcia skrátila životy týchto ľudí. Potrebujeme teda viac informácií o víruse a chorobe. Mnoho vedeckých inštitúcií intenzívne pracuje na rozširovaní vedomostí. Len za posledných pár týždňov boli uverejnené stovky článkov, ktoré prinášajú nové, ale stále nedostatočné informácie. Je škoda, že zozbierané údaje sa veľmi okrajovo zverejňujú vo verejnosti.

Ďalším dôležitým faktorom je účinnosť implementovaných opatrení. Mnohé krajiny zaviedli drastické opatrenia, ktoré úplne narušujú normálny život občanov, pričom sa vo veľkej miere spoliehajú na opatrenia zavedené v Číne. Otázka znie, ako tieto opatrenia, ak budú účinné proti COVID-19, ovplyvnia celkové zdravie občanov. Nedostatok možností liečiť iné choroby, preventívnych a kontrolných opatrení, zdravého stravovania a fyzickej aktivity, ako aj dlhobého udržiavania duševného zdravia, bude mať vážne následky. Vlády iných krajín sa rozhodli pre menej drastické opatrenia zamerané na obmedzovanie slobôd občanov, ale viac na hromadné testovanie, zvyšovanie informovanosti občanov a budovanie dôvery, namiesto toho, aby ich zastrašovali, prenasledovali a trestali. Spoločným cieľom všetkých opatrení je však spomaliť šírenie epidémie a zaťaženia systému zdravotníctva, aby mohol reagovať na potreby liečby a zároveň zvyšovať jeho kapacitu. Spoliehanie sa iba na tieto opatrenia bude pravdepodobne vyžadovať mesiace boja proti pandémii a obávam sa, že by sa o nich dalo hovoriť roky. Jednou z navrhovaných alternatív je striedanie všeobecnej karantény a kratšieho obdobia bez karantény s cieľom umožniť ľuďom „nadýchať sa“, vybaviť ich pravidelné aktivity a záväzky a vrátiť sa do karantény. Jeden z týchto dvoch scenárov je pravdepodobne najrealistickejší pri absencii radikálneho vynálezu, ale otázne je, či je udržateľný, pretože sprievodné následky na všeobecné zdravie obyvateľstva, hospodárstvo a život, na ktorý sme zvyknutí, by boli drastické. Teoreticky by bolo možné zaviesť úplnú karanténu, zastaviť všetok život na štyri týždne s nádejou, že vírus zmizne. V praxi to však nie je možné – zdravotnícki pracovníci budú musieť pracovať aj počas tohto obdobia, výroba, dodávka a predaj potravín by musela trvať, ako aj práca verejných služieb. Hranice by museli zostať hermeticky zapečatené, až kým nebude vírus po celom svete vykorenený. Možno by takýto zásah znamenal dlhší oddych, ale infekcia by sa pravdepodobne objavila znova.

Tretím faktorom je dostupnosť špecifickej liečby alebo vakcíny. Vo veľkom objeme sa pracuje v oboch oblastiach. Prekvapenie je možné, ale spravidla dobrá správa vyžaduje mesiace, niekedy roky práce. Okrem toho nestačí len nájsť ten správny liek alebo vakcínu – je potrebné vyrobiť obrovské množstvo dávok, zaplatiť za ne, distribuovať ich, podávať.

Ďalší faktor je politický. Viacročná karanténa, kým sa nenájde liek alebo vakcína alebo kým sa väčšina populácie nevylieči dynamikou, ktorú dokáže absorbovať zdravotnícky systém, by drasticky ovplyvnil všetky segmenty spoločnosti – hospodárstvo, vzdelávanie … Na druhej strane nepochybujem o tom, že určitým autoritárskym politickým štruktúram by neprekážal trvalý núdzový stav, počas ktorého by ich moc bola neobmedzená.

Dr. Predrag Đurić

Nakoniec, je nevďačné predpovedať. Existuje len málo informácií a tie, ktoré existujú, nie sú v úplnosti dostupné.“

pandemija koronavirusa
Dr. Predrag Đurić: „Musím ešte raz povedať – nie je dostatok informácií o víruse a ochorení, ktoré spôsobuje, aby sme boli schopní dať jasnú a úplne presnú radu.“

Ako by sme mali konať preventívne – ako môžeme minimalizovať možnosť „usadenia sa“ tohto mikroorganizmu v našom tele?

„Musím ešte raz povedať – nie je dostatok informácií o víruse a ochorení, ktoré spôsobuje, aby som mohol dať jasné a úplne presné rady. Vedomosti o víruse a chorobe, ako aj opatreniach proti nim sa každým dňom zvyšujú a je potrebné ich aktualizovať. Možno je najdôležitejšie sledovať relevantné zdroje informácií. Toto sú určite Svetová zdravotnícka organizácia a európske a americké centrá pre prevenciu a kontrolu chorôb. Existujú tiež renomované lekárske časopisy ako Lancet, New England Journal of Medicine alebo niektoré z popredných lekárskych časopisov. Mnohí občania, žiaľ, nehovoria po anglicky, a preto im chýbajú včasné a úplné informácie.

Pokiaľ nebudeme vedieť viac o víruse a chorobe, mali by sme sa dodržiavať dobre známych rád, konkrétne s cieľom obmedziť fyzický kontakt s inými ľuďmi a dodržiavať bezpečnú vzdialenosť dvoch metrov, udržiavať hygienu rúk a v prípade miernych respiračných príznakov zostať doma a chrániť ostatných a v prípade vážnych zdravotných porúch okamžite kontaktujte svojho lekára. I keď sa môže zdať, že to je pre väčšinu ľudí mierne ochorenie, niektorí z nás, ktorí majú veľmi mierne príznaky, môžu infekciu preniesť na svojich blízkych a pre niektorých môže byť infekcia fatálna, najmä ak sú starší alebo majú vážne ochorenie.“

pandemija koronavirusa
Triumf smrti je obraz Pietra Bruegela staršieho, ktorý sa inšpiroval vlnami Čiernej smrti v 14. storočí v roku 1562. / Zdroj: Wikipedia

Čo nás učia pandémie nákazlivých chorôb počas celej histórie ľudstva?

„Pravdepodobne nie je možné vyhnúť sa pandémii. Bolo ich aj vtedy, keď sa mesiace a roky cestovalo na lodiach a v karavánoch, keď bolo menej ľudí a nedoknutých prirodzených biotopov. Bohužiaľ sme sa nenaučili, ako s pandémiou bojovať najúčinnejšie, skôr ako k nej dôjde – prípravou celého systému, najmä zdravotného systému, ale vzdelávacieho, hospodárskeho… A vo svete verejné zdravie už dávno obrátilo chrbát infekčným chorobám, hlavne preto, že vlády neboli pripravené vyčleniť ani minimálne prostriedky. V našej krajine sme nikdy nemali moderný systém verejného zdravia. Pokiaľ je mi známe, vo Vojvodine neexistujú žiadne školy alebo fakulty verejného zdravotníctva, na preventívnych lekárov sa často pozerá s pohŕdaním a dnes ich môžete napočítať na prsty, domnievam sa , že za posledných desať rokov ich nebolo vyučených ani tucet.

Pandémie si v minulosti vyžiadali veľa ľudských životov. Nanešťastie ich často sprevádzali pandémie stigmatizácie a diskriminácie. Morová epidémia v Európe v stredoveku nielenže zdecimovala populáciu, ale viedla aj k prenasledovaniu Židov zo západnej Európy. Aj epidémia HIV bola sprevádzaná závažnou stigmatizáciou ľudí žijúcich s HIV. Zdá sa, že história nás nič nenaučila. Dokonca aj dnes sa obete považujú za vinníkov za situáciu, ktorá nás zasiahla. Až do včera boli migranti utekajúci z vojny a chudoby obviňovaní zo všetkých problémov tohto sveta a dnes je to vina tých občanov, ktorí sa zastihli v zahraničí a odvážili sa vrátiť do svojej vlasti. Nevedel som si ani predstaviť, že by toľko nenávistných a netolerantných odkazov mohli vysielať predstavitelia štátu, ako aj „bežní občania“ spoluobčanom, ktorí sa našli v zahraničí. Nie som si istý, že občania ktorejkoľvek inej krajiny zažili niečo podobné od orgánov svojej vlastnej krajiny a od svojich spoluobčanov.

Avšak, pandémie sa v predchádzajúcich storočiach vyskytli v spoločnostiach, ktoré boli zaostalé, nevzdelané a totalitné. Teraz po prvýkrát čelíme pandémii vo svete, v ktorom sa desaťročia pracovalo na osvojovaní slobody, demokratizácii a zabezpečení ľudských práv. Pandémia v podmienkach špičkových technológií a takmer nemerateľných možností.

Dr. Predrag Đurić

A čoho sme teraz svedkami? Že sa väčšina týchto slobôd zhasla cez noc, zdvihli sa nové železné opony, národy homogenizovali, vojaci s tmavými okuliarmi, automatickými zbraňami a prstom na spúšti prišli do ulíc, pripravení, hádam, strieľať na svojich vlastných spoluobčanov. akoby sme boli v polovici 70. rokov pod stredoamerickou juntou. Technológie sa používajú na sledovanie občanov. Desaťročia pestovaná medzinárodná solidarita a riadenie zmizli a význam medzinárodných organizácií vrátane OSN sa stal zanedbateľným. A práve dnes je globálna jednotnosť a solidarita potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Jednotlivé štáty nemôžu same prekonať pandémiu, jednota celého ľudstva je nevyhnutná. A žiaľ, pandémia sa hrubo zneužíva na geopolitické účely.

Čo sme sa naučili? To, že nás štát zradil ako útvar. Či už ide o Čínu, Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, USA alebo Srbsko, štát sa na začiatku ukázal ako neschopný pripraviťsa na pandémiu (a dve desaťročia sa trúbilo o tom, že k nej príde), a potom ako kompenzáciou za svoju nespôsobilosť reagovala radikálnymi opatreniami proti tým, ktorých sa zaviazala chrániť. S cieľom odvrátiť pozornosť od desaťročí úpadku a ponižovania zdravotníctva, vina sa presúva na „nezodpovedných“ občanov, s hrdosťou sa poukazuje na to, koľko trestov za únik zo „zadržania“ vyniesli, koľko rokov väzenia expresne vyriekli, občania sa zbavujú slobody, samozrejme, „pre ich vlastné dobro,“ bez toho, aby sa ich na to niekto opýtal. Na starostov sa díva so sympatiami, keď nadávajú na svojich občanov za to, že si vytrčili nos zo svojich „žalárov“, namiesto toho, aby sa hanbili za to, že dovolili, aby v nemocniciach nebol dostatok postelí a respirátorov, zdravotníckym pracovníkom chýbalo ochranné vybavenie… (napríklad Taliansko a Španielsko majú dvakrát menej nemocničných postelí na 1000 obyvateľov ako Srbsko, a Srbsko dvakrát menej ako Japonsko alebo Bielorusko).

Sme svedkami odhaľovania pravej tváre štátnej moci, kde je na jednej strane všemocný, inteligentný, polobohý a odcudzený štát a na druhej strane „nezodpovední“ občania, ktorí sa údajne nedokážu postarať o seba, zvyknutí na akýkoľvek luxus, zahrňujúci kúrenie, teplú vodu a čisté postele. Občania, ktorí, hľa, z času na čas cestujú do zahraničia, občania, ktorých iba ten štát môže „chrániť“ pred nimi samými a s pevnou rukou a zbraňami a drastickými trestami, ak je to potrebné – prísne, ale spravodlivo!

V priebehu mesiaca, zo spoločnosti, ktorá mala akési sny o demokracii, rovnosti, pokroku, sme sa dostali k orwellovskému, alebo možno ešte skôr, k tragikomickému alanfordskému svetu, v ktorom pacienti museli vstávať ráno o šiestej ráno, cez deň mrznú, odchádzajú na „nočný oddych“ o desiatej, osprchujú sa studenou vodou a jedia 11 varených vajec týždenne a nejaké „sezónne ovocie“ v apríli, iba tri porcie čerstvej zeleniny (a výlučne kapustu) týždenne.

Dr. Predrag Đurić

Čo sme sa naučili? Že sme svedkami koncu nie histórie, ale koncu kapitalizmu. Teraz môžeme jasne vidieť, kam nás priviedlo „podlizovanie“ veľkým spoločnostiam, bankám, hedžovým fondom, fascinácia hospodárskym rastom, HDP-om, rôznymi Davosmi, kam nás priviedli privatizácie, dotácie, nadčasy a ponižujúce mzdy. V situácii, keď je zdravotníctvo a vzdelávanie úplne zdevastované. Dobre si pamätám jeden príklad, ktorý som prediskutoval so svojimi študentmi v Edinburghu. Spýtal som sa ich, či vidia niečo neobvyklé vo veci verejnoprávneho BBC, ktorý platil miliardy libier za vysielacie práva Premier League, pričom zároveň sledoval protesty zdravotných sestier, ktoré sa musia kŕmiť v národnej kuchyni, pretožezo svojich platov nemohli platiť náklady na bývanie. Nevideli v tom nič neobvyklé. Vtedy, pred dvoma rokmi. Obávam sa, že ich odpoveď by dnes bola úplne iná. Je pravda, že aj v Srbsku ľudia pokojne sledujú výstavbu kostola alebo nákupného centra na každom rohu a teraz máme problémy, že nemocnice nemajú dostatok kapacít a zariadení na liečbu.

Nakoniec, vidíme, aký krehký je systém zdravotnej starostlivosti. Aj tu sa po celé desaťročia koná negatívny výber personálu, nepotizmus, stranícke zamestnávanie, ale čo je najdôležitejšie, menovanie vedúcich bez vízie, nie podľa ich odbornosti a schopností, ale podľa lojality, politickej „vhodnosti“ alebo prostredníctvom príbuzenstva alebo politických väzieb. Smutno mi je, že v mojej domovskej krajine „profesia plne podporuje najprísnejšie opatrenia vlády a prezidenta“, keďže by to malo byť naopak, že vláda a prezident plne podporujú opatrenia navrhnuté odborníkmi. Pritom, doteraz nejde o podporu vlády a prezidenta zo strany profesie, ale o niekoľko expertov vymenovaných touto vládou.

Prial by som si však, že keď sa pandémia pominie, najdôležitejšie ponaučenia, ku ktorým prídeme budú tie, že pokiaľ bude štát slúžiť tým, ktorí majú príliš veľa, dobrá zdravotná ochrana nebude existovať pre väčšinu obyvateľstva; že dobrá zdravotná starostlivosť je drahá, ale že okrem vzdelávania musí byť prioritou v každej spoločnosti a mali by sme s ňou každý deň zaobchádzať tak, ako by zajtra mala prepuknúť nová pandémia, dokonca horšia ako tá predchádzajúca; investovať do zdravotníckych pracovníkov, aj vtedy, keď sa nám zdá, že ich práve nepotrebujeme, a nespomenúť si na nich a tlieskať im vtedy, keď nás nikto okrem nich nemôže zachrániť; že budeme mať toľko slobody, koľko sme za ňu ochotní bojovať. Nezabúdajme: raz odňatú slobodu veľmi ťažko získame späť.“


Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.