Nekaždodenný človek

Patrím medzi mladšie generácie ľudí, ktoré sa venujú výrobe tradičného odevu a táto skutočnosť mi vôbec nelichotí, hovorí etnológ Patrik Rago

Človek nikdy nevie, kam ho osud zanesie a kde sa ocitne, ale dôležité je, aby robil to čo má rád, hovorí Patrik Rago, etnológ zo Selenče, ktorý toho času žije a pôsobí na Slovensku. „Na slovenský systém som si v podstate zvykol. Páči sa mi, že môžem robiť to, čo ma baví a že aspoň zatiaľ pri tom nemusí byť rozhodujúce moje politické, alebo iné presvedčenie. I keď som sa pred desiatimi rokmi odsťahoval na Slovensko, do rodiska sa stále vraciam“, prezradil nám Patrik Rago, etnológ, krajčír a zberateľ. Ako sám hovorí, väčšinu času trávi na Slovensku, predsa výsledky jeho umeleckej a vedeckej činnosti súvisia najviacej s kultúrou dolnozemských Slovákov. 

Patrik, už dosť rokov žiješ na Slovensku, zapojený si do rôznych projektov a výskumov. Na čom momentálne pracuješ? 

Patrik Rago: „Ako vždy, súčasne som zapojený do niekoľkých projektov, a ako vždy – neviem, čo skôr, ale tieto veci sa asi ani inak robiť nedajú – čiže robí sa keď je robota, a keď nebude, budem aj oddychovať. V tomto období dokončujem dva výskumy tradičného odevu a súčasne to prepájam aj so skvelým projektom Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice, ktorý nesie názov Obrazy z Dolnej zeme a súčasťou, ktorého bude aj tanečné divalo pod názvom „1918“.“

Znamená, účel tohto projektu je zviditeľniť život a kultúru dolnozemských Slovákov. Ako prišlo k spolupráci UFS Mladosť a čo je námet projektu „1918“?

Patrik Rago: „Vďaka Leonóre Súdiovej som spoznal Martina a Táňu Urbanovcov, vedúcich súboru, a už niekoľko rokov spolupracujem s nimi. Hlavnou myšlienkou tohto najnovšieho projektu, ktorého prípravy práve prebiehajú je predstaviť divákovi, čo sa dialo s dolnozemskými Slovákmi v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Chorvátsku po prvej svetovej vojne a po rozpade Rakúsko-Uhorska. Toto tanečné divalo na veľmi zaujimavý spôsob prepája pôvodné tradičné tance, piesne, kroje a zvyky Slovákov z južných častí bývalej monarchie a dopĺňa o štylizované moderné prejavy, ktoré majú znázorňovať radosť, smútok, obavy a všetko to, s čím sa tu Slováci každodenne stretali.“


Odporúčame aj: Jasna Uhláriková: Jazyk je dôležitý na kultivovanie osobnosti [PODKAST]


Aká je tvoja úloha v tomto projekte? 

Patrik Rago: „Mojou úlohou v tomto projekte bolo a je vymyslieť vhodné kostými či uniformy, týkajúce sa danej problematiky, ako aj vyrobiť odevné súčasti tradičného odevu z určitých dedín, ktoré budú strihovo a výzorovo zodpovedať lokálnym normám, avšak budú prispôsobené javisku, aby sa mohli rýchlejšie obliecť, vyzlieť, uskladniť a podobne. Všetci sa už tešíme, keď sa celá situácia spojená s Covid-19 uvoľní a verejnosti budeme môcť predstaviť aj tento projekt.“ 

To, že niekto svojvoľne mení javy tradičnej kultúry, pretože sa mu určitá vec nepáči, alebo v danom momente nevyhovuje jeho predstavám, nie je vôbec správne a na toto treba veľmi dbať, lebo to v tom prípade už nie je tradičná kultúra, ale nejaký vlastný výmysel jednotlivca.

Patrik Rago
Záber z natáčania pre projekt Tradičný ľudový odev zo Selenče. / Foto: Linda Kisková Bohušová

Si jeden z mála mladých ľudí, ktorý je znalcom v odbore etnológia, aký to má vplyv na teba a tvoju prácu?

Patrik Rago :„Povedal by som, že ľudí, ktorí sa zaujímajú o tradície a tradičnú kultúru je v súčasnosti dosť. Avšak nie každý to robí správne a to si musíme uvedomiť. Tradičná kultúra je tradičná, lebo sa tradovala niekoľko generácií ako súčasť bežného života a podliehala určitým lokálnym normám a predstavám. To, že niekto svojvoľne mení javy tradičnej kultúry, pretože sa mu určitá vec nepáči, alebo v danom momente nevyhovuje jeho predstavám, nie je vôbec správne a na toto treba veľmi dbať, lebo to v tom prípade už nie je tradičná kultúra, ale nejaký vlastný výmysel jednotlivca.

V posledných rokoch je folklór veľmi populárny a mnohí jednotlivci toto priam zneuživajú na sebaprezentáciu a na nejaké iné účely. Nedeje sa to len u nás, ale aj na Slovensku a v iných krajinách strednej Európy. Už dlhšiu dobu hovorím, že sa veľmi teším, ak toto obdobie pominie a takýto ľudia si najdu novú ,,záľubu“ a v tradičnej kultúre zostaneme my, ktorí jej rozumieme, vážime si ju takú, aká je a chceme ju tak zachovať aj pre ďalšie generácie ako súčasť nášho dedičstva.

Áno, dá sa povedať, že patrím medzi mladšie generácie ľudí, ktoré sa venujú výrobe tradičného odevu a táto skutočnosť mi vôbec nelichotí. Môžem povedať, že v naších dedinách sa za niekoľko posledných rokov úplne vytratili niektoré remeslá spojené s výrobou tradičného odevu. Na druhej strane, zberateľov je dosť, ale zbierať a vlastniť kroje v muzeálnych či súkromných zbierkách nestačí. Samozrejme sú dôležité pre výskum a ako svedectvo šikovnosti naších predkov – ale keď nebude výrobcov, hrozí nám skutočnosť, že kroje sa začnú meniť a ich štruktúra sa naruší, alebo ešte viac, pokiaľ nebude ľudí, ktorí dokážu kroj vyrobiť, tak hrozí fakt, že kroje sa prestanú celkom nosiť.“


Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.


Dotkli sme sa témy popularizácie folklóru, zmien už ustálených noriem, čiže tradície. Ako sa ti zdá práca ochotníkov slovenských kultúrno-umeleckých spolkov v Srbsku z hľadiska vyštudovaného etnológa? 

Patrik Rago: „Slovo ochotník má u nás vo Vojvodine veľký význam. Ochotnícke kulúrno-umelecké spolky, ochotnícke divadlá, združenia žien, vykonali veľkú úlohu v zachovavaní kultúry a jazyka vojvodinských Slovákov. Osobne si vážim prácu každého jedného ochotníka. Stojí za tým veľa námahy, úsilia a odriekania sa voľného času.

Podporujem ich prácu, ale zároveň by som chcel aj upozorniť ochotníkov pôsobiacich najmä v slovenských kultúrno-umeleckých spolkoch, aby „dbali na to, ako to robia“. Keďže spomenuté telesá sú prezentačnými a neraz aj reprezentačnými telesami na lokálnej, regionálnej, rovnako celoštátnej a neraz aj na medzinárodnej úrovni, veľmi je dôležité, aby táto prezentácia bola vierohodná, ktorá by v prvom rade mala rešpektovať a reflektovať lokálne, či regionálne kultúrne špecifiká. Lebo, možno si ani neuvedomujeme, ale práve tieto dokumenty ktoré v súčasnosti vytvarajú – fotografie, nahravky, videá, choreografie, v budúcnosti budú prameňom a výskumným materiálom pre generácie, ktoré prídu po nás.

Takže by sme to nemali brať na ľahkú váhu, ale vnímať to ako zodpovednosť a vychádzať pri tvorbe z dostupných dokumentov doby, literatúry, neobávať sa konzultovať a vzdelávať sa. Pri tvorbe s tradičným materiálom nestačí mať iba myšlienku v hlave (v zmysle, že na akú atraktívnu tému scénické číslo vytvorím), ale je naozaj veľmi dôležité vedieť a poznať ako sa tieto dané napr. obyčaje a zvyky, alebo iba ich časti tradovali a zachovali v určitom prostredí. Myslím si, že by viacerí ochotníci – taneční pedagógovia a vedúci, mali uprednostniť tento model pri tvorbe a samozrejme zotrvať naďalej v tejto činnosti aj v dnešnej dosť náročnej dobe – v tom im všetkým držím palce.“

Ochotnícke kulúrno-umelecké spolky, ochotnícke divadlá, združenia žien, vykonali veľkú úlohu v zachovavaní kultúry a jazyka vojvodinských Slovákov.

Patrik Rago
Patrik Rago: “K úprave a šitiu svadobných šiat som sa dostal pred niekoľkými rokmi, a práve tu som našiel ďalšiu dimenziu na svoju realizáciu.” / Foto: z archívu P.R.

Keďže je tvoja práca kreatívna a si všestranným umelcom, čím sa ešte zaoberáš okrem zachovania ľudovej kultúry? 

Patrik Rago: „Gro mojej práce súvisí s tým, čo som doteraz už povedal. Dnes to chodí tak, aby sa človek mohol venovať kultúre, musí si na to najprv zarobiť. Okrem šitia a vyšívania krojov, venujem sa aj šitiu svadobných šiat. K úprave a šitiu svadobných šiat som sa dostal pred niekoľkými rokmi, a práve tu som našiel ďalšiu dimenziu na svoju realizáciu.

Šitie krojov a šitie svadobných šiat predstavuje pre mňa dva paralelné svety. Na jednej strane sú to kroje, ktoré vyrábam podľa určitých noriem a pravidiel a na druhej strane sú to svadobné šaty, kde musím zapojiť svoju predstavivosť a vytvoriť niečo podľa seba, tak aby sa to konkretnej neveste páčilo. Je veľmi zaujimavé pohybovať sa v týchto dvoch svetoch, ktoré niekedy i keď to na prvý pohľad nie je vidno často prepájam.“

Keby si nežil na Slovensku, mal by si také podmienky na prácu tuná v Srbsku? Plánuješ sa niekedy vrátiť? 

Patrik Rago: „Ťažko povedať. S rodiskom som stále v kontakte a to tak, že si vždy niečo vymyslím. Rôzne zákazky, záchranné akcie a výskumy, ktoré v súčasnosti robím, napr. aj teraz prostredníctvom novovzniknutej Asociácie pre výskum kultúry vojvodinských Slovákov. Sú spôsoby, prostredníctvom ktorých i keď žijem na Slovensku, súčasne som aj tu – doma. Taktiež sa snažím, keď som doma zúčastniť sa pri príprave speváčok na nahrávanie, na vystúpenie.

Šitie krojov a šitie svadobných šiat predstavuje pre mňa dva paralelné svety.

Patrik Rago

Zatiaľ sa mi takto fungovať celkom darí a verím, že nás do budúcna nebudú obmedzovať v pohybe a v zdraví podobné pandémie, ako je tomu v súčasnosti. Človek nikdy nevie kam ho osud zanesie a kde sa ocitne, ale dôležité je, aby robil to, čo má rád, lebo ako hovorí moja stará mama: „Robota, ktorá sa robí z lásky, je už do polovice urobená“.“

Reklama

PODKAST “Na ivici”

PODKAST Storyteller

Informacije o COVID-19 u opštini Bački Petrovac

koronavirus

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller





PODKAST “KRENULE SMO”

Instagram