„Rád som hrával šach a chcel som si urobiť jednu šachovú súpravu pre seba. Som vyučený stolár a pracoval som v podniku Nový dom v Debeljači až kým neskrahoval. Prvé figúry som začal robiť, keď nás bombardovali. Mal som, ako aj všetci, zvyšok voľného času, a aby som odvrátil myšlienky z celej situácie, robil som to, čo ma najviacej napĺňa a je to práca s drevom“, spomína si Pavel Povolný, výrobca šachových setov z Padiny.
Hoci sa profesionálne stolárstvom a rezbárstvom nezaoberá, Pavel sa mu z dlhej cesty vždy vráti. Pracuje totiž ako vodič nákladiaku a to, čo ho doma čaká je osušené drevo, pripravené na spracovanie. V skutočnosti, všetko, čo má vo svojom dome vyrobené z dreva, vyšlo z jeho dielne a jeho rúk.
Šachové figúrky a tabule z Povolného dielne jednoznačne nie sú také, ktoré sa ľahko môžu zadovážiť v obchode. „Načo robiť jednoduché, ani Ferrari nevyrába hocijaké iné auto“, žartuje Pavel. Šachové komplety, ktoré vytvára, možno nazvať aj ornamentom domu. On ich má dva zhotovené. Stôl je napodobnenie figúrky koňa a na jeho povrchu sa nachádza tabuľa s figúrkami.
“Pred asi piatimi, šiestimi rokmi ma navštívil jeden chlapec z Padiny a ukázal mi na internete fotografiu takej súpravy. Spýtal sa ma, či by som vedel urobiť niečo podobné. No, nevieš, kým neskúsiš. Chcel prekvapiť svojho brata, ktorý veľmi dobre hrá šach a darovať mu to k 18-tym narodeninám, tak si ho objednal. Zhotovil som ho a veľmi ma prilákalo urobiť si jeden aj pre seba, lebo si rád si zahrám, ikeď nie som profík,” hovorí v príjemnom rozhovore náš spolubesedník.
Na otázku, ako nachádza drevo pre figúrky a stoly, Pavel odpovedá – ťažko. „Naozaj je náročné, lebo tu nemáme lesy. Dôležité je, aké drevo sa používa,“ vysvetľuje, keďže ako stolár veľmi dobre vie, ako sa s ktorým drevom pracuje. Na výrobu šachových stolov používa viacero druhov dreva.
„Je to fosílny dub, hrab, biely a tmavý orech, cer… Z toho tmavšieho robím čierne figúrky a políčka na tabuli, v žiadnom prípade ich nefarbím, všetko je prírodné, také, aké je drevo. Používam mašiny, no všetko dokonca spracujem ručne. Každá figúrka ma určenú váhu, na každú prilepím plsť, aby figúrky neklepkali a neoškodili tabuľu. Všetko musí byť perfektné a musí byť v súlade, dokonca aj celú tabuľu robím tak, že políčka, ikeď sú čierno-biele, sledujú čiary, ktoré znázorňujú život a roky dreva. Záleží mi na každom detaily,” hovorí.
Rezbárstvo, ktorým sa Pavel zaoberá je rýdze umenie. Pavlova originalita tu nekončí. Sprevádza ho na ceste počas celého života.
“Keď bol môj syn malým chlapcom napadal veľký sneh. Chcel som mu pre radosť urobiť snehuliaka. Urobil som ho v podobe človeka a syna som posadil do jeho rúk a zvečnil som to na fotografii. V susedstve to bol to skutočný hit. Všetci sa prišli pozrieť na nášho snehuliaka. Každú nasledovnú zimu sa ľudia dozvedali, čo si ten rok vymyslím. Tak som naozaj robil všeličo aj zo snehu,” spomína si náš spolubesedník a pokračuje:
“Mám jednu anegdotu z cesty, keď som vozil nákladiak. Bola zima a zavialo ma. V tom, čo niekto vidí katastrofu, ja som videl opak. Mal som času urobiť snehuliaka, koňa, práve takého, akého teraz robím pre šach. Videl to môj kolega, ukázal som mu aj ostatné veci, ktoré som urobil a zostal zdesený s otázkou, prečo som za volantom, keď viem urobiť niečo také krásne. Problém je, že si to ľudia až tak nevážia a nezhodujú sa s cenou, ktorú navrhnem.”
Pýtali ste sa niekedy, koľko času je potrebné na zhotovenie celej šachovej súpravy v tvare stola? My áno a preto sme sa opýtali na to Pavla Povolného.
“Skúsil som vypočítať, koľko času je potrebné a naozaj sa to nedá. Jeden z tých stolov, ktoré mám doma som robil tri roky. Nie je to jednoduché, musí sa drevo nájsť, osušiť a len potom spracovať. Aj teraz som mal pripravený jeden klát a keď som začal do neho vŕtať bol zhnitý vo vnútri. Áno, je to pre mňa vzácna robota a vzácny je aj čas, ktorý do toho vkladám. Keď človek nemôže robiť to, pre čo je stvorený, musí si nájsť iné povolanie. Som šťastný, že si nájdem vôbec času na stolárstvo a rezbárstvo a robím to, lebo to milujem.”
Pavel Povolný má kompletované dve šachové súpravy.
“Ľudia majú záujem a spytujú sa ma.,či predám. Keďže si to vyžaduje naozaj mnoho času, materiálu, úsilia a trpezlivosti, nemôžem to dať zdarma. Niekomu sa zdá, že mnoho pýtam, ale radšej nepredám, nie mi je dôležité mať z toho profit. Ak nič iné, zostane mojím deťom a vnúčatám a budú mať vždy pamiatku na mňa,” uzaviera náš spolubesedník.
Tento text vznikol v rámci projektu “Local Media and Young Journalists Fight against COVID-19 Disinformation“, ktorý podporili The Balkan Trust for Democracy: A project of the German Marchal Fund a USAID, ktorý realizuje Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny.
Pridaj komentár & Dodaj komentar