“Od nejakých 15-tich rokov som začala čítať a pátrať po knihách o prírodnej kozmetike a prírodnom životnom štýle a potom postupne sa mi príroda dostala pod kožu,” hovorí Jarmila Jovankovičová, a to nielen pri tomto spoločnom rozhovore, ale takmer spravidla sa k tejto téme dostávame pri našom každom stretnutí, čo hovorí o tom, že príroda a Jarmila sú vlastne jedno.
“Snažím sa žiť zdravým životom a v súlade s prírodou. Usilujem sa využiť všetko z prírody, všetko, čo máme na dosah ruky. Aj to, pred čím mnohí ľudia zatvárajú oči, vlastne používajú chemické postreky na ich ničenie. Ľúto mi je, že sa na týchto našich zemepisných šírkach, vo Vojvodine, veľmi často používajú chemikálie na ničenie burín, ktoré sú užitočné,” pripomína neveselú realitu ničenia prírody po každú cenu…
Bylinkárka Jarmila, ako ju niektorí už nazývajú, vie všeličo o bylinkách a burinkách, a to, čo nevie, snaží sa naučiť sa a rozširovať ďalej. Šíriť “burinkovú” osvetu. Asi takto ju vnímajú mnohí okolo nej, nielen rodina a priatelia, ale aj širšia verejnosť. Burinky, – ale aby neprišlo k nedorozumeniu: nielen burinky, ale aj iné druhy rastlín – využíva na prípravu kozmetických a čistiacich výrobkov a prostriedkov, na prípravu jedál, na okrášlenie a prevoňanie interiéru, či exteriéru. Tvrdí, že si každý z nás také niečo môže vyrobiť – doma a bez chemikálií, či konzervantov. Ale ako sa naučiť niečo také? Možno práve ako ona: sama. No zo skúsenosti vieme, že pomôže každému s radami ako na niektoré recepty. Stačí ju sledovať na FB stránke Jarmilina dielňa (aj opýtať sa na recepty).
“Základ mám zo strednej školy, ale iba na úrovni teórie (v škole sme robili iba pavlovičovu masť) a potom sa zo mňa stal samouk,” približuje Jarmila svoju mastičkársku cestu. “Chcem však povedať, že vo farmácii výroba mastičiek a krémičiek zaniklo. Dnes sa už takmer nič nevyrába v lekárňach, farmaceutický technik je dnes už iba predavač, čo je veľká škoda. Veď aj lekárne mali dobré, staré, osvedčené recepty. Podobne si všímam, že voľakedy sa využitie bravčovej masti v kozmetike veľmi praktikovalo a potom to zaniklo. Čo ma ale potešilo, všimla som si, že sa na Slovensku k nej vracajú. Bravčová masť dostáva svoju novú šancu,” usmieva sa naša spolubesedníčka a uzaviera:
“Iba preto, že ľudia opäť pochopili, že má liečivé účinky.”
“Zistila som, že to, čo máš rada sa veľmi rýchlo učíš, na internete je všetko, ale aj veľa dezinformácií, ale pochopila som, že keď človek sleduje svoju intuíciu, veľmi rýchlo pochopí, čo je na internete dobré, a čo zlé, keď máme na mysli množstvo receptov ktoré sa tam ponúkajú. Lebo človek vždy tuší, ktorá mu bylinka vyhovuje, len sme si toho nie vedomí, akoby sme si zablokovali intuíciu a otvorenosť k prírode. Ja sa riadim práve intuíciou,” vraví Jarmila.
Experiment je slovíčko, ktoré Jarmila Jovankovičová často používa, a to z toho dôvodu, že naozaj rada experimentuje a to vždy na sebe.
“Veľmi experimentujem. Urobím niečo a často neviem čo to je alebo na čo to využijem. Napríklad, všimnem si v prírode orgován, natrhám ho a urobím olej. Pravdaže, viem, že je dobrý na reumatické choroby, na natieranie kĺbov, ale chcem vlastne povedať, že zúžitkujem takmer všetko. Posledný štádium mojej výroby je mydlo, a do toho mydla dávam oleje, ktoré nespotrebujem na krémičky, čiže kruh je zatvorený. Všetko, čo vyrobím, použijem na niečo.”
Každá bylinka je liek, aj jed. Rozdiel je iba v dávkovaní.
“Zistila som napríklad, že tinktúry majú veľké využitie nielen v kozmetike, ale aj pri praní prádla, čiže ako aviváž a pre mňa je uvedomenie, že jeden výrobok nie je iba jeden výrobok, fantastické. Napríklad, že doma vyrobené prírodné preparáty, akým je pasta na zuby (zmes soli, sódy bikarbóny, zeolitu a olejov, resp. sušených byliniek) môžeme využiť ako masku na tvár, deodorant z kokosového oleja, sódy bikarbóny a olejov) môžeme využiť ako pastu na zuby, lebo vieme, že sme dali iba prírodné, spravidla jedlé ingrediencie. No nie je to fantastická vec?,” hovorí Jarmila akoby každý deň oslavovala prírodu.
Prízvukuje aj to, že do svojich výrobkov konzervanty nedodáva. Vraj, iba vitamín E do krémičiek:
“Preto moje výrobky nemajú trvanlivosť tri roky. Príroda je však plná konzervantov, takže aj to mám na mysli pri výrobe kozmetických preparátov, preto používam rozmarínovú a propolisovú tinktúru, čiže hociktorú tinktúru s alkoholom, včelí vosk a vitamím E iba preto, aby sa nepokazili tuky v mastičkách.
“Odišla som odtiaľto, aby som sa vrátila a aby som si vážila to, čo tu máme.”
[dropcap style=”no-background”] A [/dropcap]j Jarmila žila na Slovensku, ako mnohí (slovenskí vojvodinskí) odídenci od svojeti v súčasnoti. Bolo to ešte v rokoch 1995-2008. Nenahovorí veľa o tom období, niežeby nebolo pekné, skôr preto, že si začala vážiť to, čo tu, na žirnej vojvodinskej rovine, na dedine, máme.
“Ja som ožila, keď som prišla do Petrovca. Všetkým odporúčam, aby odišli, aby sa mohli vrátiť. Keď zažiješ a vidíš, ako sa žije inde, až potom si uvedomíš, aké bohatstvo máme tu: doma,” povie tichšie, jemnejšie, ostražito. Ako tichý výkrik do verejnosti. Na druhej strane, trošku hlasnejšie začala prezetovať, hlásať, šíriť osvetu vo verejnosti. osvetu prírodnú, burinkovú, ako sme ju už nazvali. Propaguje, ale nenatíska, zdravý životný štýl, návrat k prírode a k sebe. Začalo to so založením združenia Petrovillage v roku 2012.
“Presne v období, keď sa zrodila myšlienka o založení združenia Petrovillage, začala som aj “hlasnejšie” hovoriť o prírodnej kozmetike. Potom sme aj zorganizovali dielňu výroby mastičiek a krémov, o ktorú bol veľký záujem. Vtedy som vlastne aj zistila, že ľudia sa už chcú obrátiť k prírode, lebo tam je naša záchrana,” konštatuje naša bylinkárka a mastičkárka.
Vysvetľuje aj to, že združenie Petrovillage vzniklo s cieľom podporiť vidiecku turistiku, keďže som v čase jeho založenia začala so zriaďovaním ubytovacích kapacít, vlastných apartmánov v Petrovci.
“Združenie motivuje, aby naši členovia a členky vyrábali rôzne výrobky z oblasti starých remesiel, a potom ich cez združenie predávame. Teda chceli sme podporiť vidiecku turistiku a staré remeslá, lebo aj výroba mastičiek a tinktúr patrí medzi pôvodné staré remeslá,” vysvetľuje Jarmila, ktoré sú ciele združenia Petrovillage, v ktorom je predsedníčkou. “Neskoršie sme v rámci združenia začali kráčať smerom k sebaspoznávaniu, aby ľudia dostali niečo, čo v Petrovci nemajú a to je napríklad organizácia, ktorá by ponúkala programy a akcie, ktoré sa venúvajú duchovnému rozvoju človeka, čo je veľmi dôležite: vrátiť sa sebe, vrátiť sa k prírode,” uzaviera Jarmila Jovankovičová.
Vrátime sa spolu s Jarmilou k prírode?
Vladimíra Dorčová Valtnerová
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Pridaj komentár & Dodaj komentar