Počas epidémie bolo pre obyvateľov mesta Mali Iđoš najťažšie znášať neistotu a „zatváranie“

V obci Mali Iđoš bolo od začiatku epidémie korona vírusu do 31. mája zaznamenaných celkovo 888 prípadov kovid-19, zatiaľ čo v Severobáčskom okruhu je to 13 056. Podľa posúdenia epidemiológa z Inštitútu verejného zdravia v Subotici je epidemiologická situácia stále „neistá“. Odborníci tvrdia, že stále neexistuje presný záznam o počte testovaných a mŕtvych ľudí, píše portál Magločistač.

V Dome zdravia v meste Mali Iđoš hovoria, že „z dôvodu efektívnej reorganizácie pracovného režimu pacienti neutrpeli závažné následky.“ I keď to občania mali s neistotou a uväznením najťažšie, občania tvrdia, že očkovanie na miestneh úrovni je napriek nedôvere veľkého počtu miestnych obyvateľov vo vakcínu organizované veľmi dobre.

Obec Mali Iđoš sa nachádza v okrese Severobáčskom okruhu a pozostáva z troch osád. Podľa údajov z roku 2011 v obci žilo 12 031 obyvateľov, pričom podľa odhadov sa tento počet v priebehu rokov znižoval z dôvodu častejších odchodov miestnych obyvateľov do väčších miest alebo do zahraničia. Podľa štatistík v tejto obci žijú väčšinou Maďari.

V malých osadách, akou je Mali Idjoš, a na vidieku sú ľudia kvôli rôznym špecialistickým prehliadkam často nútení odísť do väčšieho mesta Báčska Topola, Vrbas, Subotica alebo Nový Sad.

Zdravotné stredisko organizovalo prácu podľa potrieb pacientov

I keď pandémia kovid-19 bola výzvou pre občanov, ako aj pre zdravotníctvo a zdravotníckych pracovníkov, zdravotné stredisko v tomto meste reorganizovalo svoju prácu a prispôsobilo ju potrebám obyvateľstva.

„Všetci sme sa museli prispôsobiť a učiť sa. V zdravotnom stredisku bola vytvorená tzv. kovid ambulancia, ktorá je fyzicky oddelená od zvyšku priestorov ustanovizne, čo umožnilo nepretržitú prácu s tzv. nekovid pacientmi, “hovoria v tomto dome zdravia.

Z dôvodu účinnej reorganizácie pracovného režimu zdravotného strediska neutrpeli občania Mali Iđoš väčšie následky, konštatujú a dodávajú, že sa im podarilo reagovať na všetky obvyklé výzvy a udržiavať pracovný systém v čo najlepších podmienkach.

„Veríme, že naše zdravotné stredisko poskytuje najlepšie podmienky a terapiu pre aktívne prípady aj pre pacientov s miernym post-covidovým syndrómom,“ uvádza sa v odpovedi.

Tento dom zdravua vykonáva antigénne a sérologické testovanie na SARS-CoV-2, a to na príkaz lekára z kovid ambulancie a na osobnú žiadosť, zatiaľ čo v niektorých prípadoch sa vykonalo testovanie PCR, ak to vyžadovala diagnóza.

Očkovanie sa v zdravotníckom stredisku organizuje tak, že sa objedná cez portál e-uprava, alebo sa dostaví na miesto očkovania bez predchádzajúceho zahlásenia. „Celkovo bolo podaných takmer 6 000 dávok vakcín a občania majú k dispozícii všetky typy vakcín,“ uvádza sa v ústave.

Neexistuje presný záznam o počte testovaných a umretých ľudí

Epidemiológ z Inštitútu verejného zdravia v Subotici Nebojša Bohucki uvádza, že počet pacientov s kovid-19 v meste Mali Iđoš, od začiatku epidémie koróna vírusu do 31. mája, je 888, zatiaľ čo tento počet v Severobáčskom okruhu je 13 056. Epidemiologickú situáciu vyhodnotil ako „neistú“.

Podľa neho počet testovaných osôb v Mali Iđoš nemožno zistiť, pretože veľký počet miestnych obyvateľov bol testovaný vo Vrbase alebo Báčskej Topoli, ako aj z dôvodu, že veľa z nich bolo testovaných viackrát.

„Niektorí ľudia sú testovaní viackrát, takže sa často stáva, že počet testovaných ľudí je niekedy vyšší ako počet obyvateľov v osade,“ hovorí doktor Bohucki.

Dodáva, že počet úmrtí na kovid-19 sa stále nedá určiť a na tom sa aktívne pracuje.

Koncom marca Bohucki pre Magločistač uviedol, že od začiatku epidémie v tomto okrese zomrelo na následky koróna vírusu celkovo 211 ľudí: v Subotici 160, Báčska Topola 33 a Mali Iđoš 18. Aké číslo je to dnes, ako sa dozvedáme – stále nie je známe.

Podľa údajov Ústavu verejného zdravotníctva z 19. mája v Severeobáčskom okruhu dostala každá tretia osoba minimálne prvú dávku vakcíny, očkovaných bolo asi 35% populácie.

Najväčším problémom miestnych obyvateľov je neistota a nedostatok spoločenského života

Finančná poradkyňa a obchodná koučka Karolina Herbut z mesta Mali Iđoš hovorí, že ešte pred kovidom robila svoju prácu online, z domu, kde len zriedka mala osobné kontakty, pretože ľudia chodili na jej kurzy a workshopy online.

„Zároveň žijem v dome s veľkým dvorom a domnievam sa, že vplyv kovidov na mňa bol v tomto každodennom zmysle menší ako na ľudí, ktorí sa nemohli dostať zo svojich bytov,“ hovorí Herbut.

Podľa nej ju najviac trápila nemožnosť socializovať sa tak, ako sme zvyknutí.

„Pri socializácii sa kovid stal nevyhnutnou témou a veľa sa vyplávalo na povrch, v akej miere rešpektujeme hranice iných ľudí a akceptujeme rôzne názory a možnosti, zatiaľ čo na druhej strane panuje všeobecná neistota, čo môžeme čakať,“ povedal Herbut.

Vedúca Ženského fóra Mali Iđoš Erzsébet Zsidai hovorí, že obyvatelia tejto osady najťažšie vydržali zatvorenie, najmä počas veľkonočných a prvomájových sviatkov, keď sa zvyčajne schádzajú rodiny a priatelia, teda nemožnosť vidieť deti a vnúčatá pretože veľa z nich žije a pracuje v zahraničí.

„Miestna samospráva prostredníctvom Červeného kríža a gerontologickej služby obce Mali Iđoš zorganizovala zásobovanie najstaršej časti obyvateľstva základnými životnými potrebami a veľa z týchto nákupov uskutočnili aj susedia,“ uvádza Zsidai.

Ako hovorí, ich združenie zastavilo svoju pravidelnú činnosť od polovice marca minulého roku, ale na začiatku, keď bol nedostatok masiek, si ich členovia masky šili doma.

Dodáva, že najviac ju ovplyvnilo to, že mala v rodine vážnejších pacientov, ktorým sa v uvedenom období nepodarilo získať adekvátnu lekársku pomoc.

Krisztina Rácz hovorí, že epidémia sa dediny veľmi nedotkla, ale na začiatku bol chaos, strach, čakanie v radoch a podobne, ale pomerne rýchlo sa nastolila nová rutina.

„Pre mňa bola táto neistota najväčším problémom, rovnako ako ťažkosti s cestovaním a zložitá organizácia spoločenského života. Má to veľký vplyv na duševné zdravie a celkovú atmosféru ľudí v dedine i mimo nej,“ uviedla naša spolubesedníčka.

Zmätok a dezinformácie

Podľa Karolini Herbut sa počas epidémie objavila aj všeobecná nedôvera občanov.

„Väčšina si nebola istá, aké sú presné informácie, a čokoľvek ľudia počuli, každý si ich tlmočil a prenášal zo svojho uhla pohľadu. Zdá sa mi, že to najviac vytvára zmätok a dezinformácie. „Viackrát som bola svedkom príbehov, keď ľudia tvrdia, že kovid neexistuje, pretože osobne nepoznali nikoho, kto by ochorel, akoby bola naša osobná skúsenosť jediná relevantná,“ hovorí Herbut.

Erzsébet Zsidai nedôveruje nacionálnym médiám, pretože, ako hovorí, sa jednostranne hlásia, vystrašujú populáciu a manipulujú s číslami.

„Najčastejšie som bola informovaný cez internet. „Ani pre médiá nebolo prioritou dať priestor odborníkom, ktorí môžu adekvátne poradiť, ako zachovať zdravie obyvateľstva v podmienkach pandémie,“ domnieva sa Zidai.

„Viem, že na začiatku pandémie a okolo volieb došlo k zámerným dezinformáciám prostredníctvom určitých médií,“ hovorí Krisztina Rácz a dodáva, že to určite nie sú médiá, ktoré sleduje a ktorým dôveruje.

Karolina Herbut odhaduje, že celý proces očkovania je štátom dobre organizovaný, hoci úzky okruh ľudí, ktorých pozná, „má na očkovanie rozdielny názor“.

Krisztina Rácz verí, že v nasledujúcom období bude ešte väčší počet občanov očkovaných kvôli dovolenkám a cestovaniu, i keď, ako sama uvádza, „medzi mnohými miestnymi obyvateľmi panuje skepsa a v niektorých situáciách veria v nespoľahlivé zdroje a majú neopodstatnené dôvody na strach z vakcíny.“

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.