Podnikateľský duch – vlastnosti, s ktorými sa človek narodí,alebo ktoré si počas života zveľaďuje?

Podnikateľský duch je hybnou silou, ktorá mení podnikateľské nápady na biznis činy. Do akej miery sa prejavuje, závisí od človeka a prostredia, ktoré ho formovalo, alebo v ktorom žije.

Na svete sú len 2% „prirodzených podnikateľov“. Práve tí majú takmer vrodenú tendenciu nachádzať inovatívne nápady a riešenia, takže k úspechu prichádzajú oveľa ľahšie. Na druhej strane sú podnikatelia, ktorí si svoj podiel na trhu získajú ťažšie, alebo sa im to vôbec nepodarí. Niektorým bude trvať dlho, kým vstanú a po zlyhaní to skúsia znova. Vždy sa však budú posúvať ďalej a znova, pretože ich k tomu vedie podnikateľský duch.

🎧 Vypočujte si REFLEKTOR, Storytellerov podkast v srbčine, v ktorom v každú druhú stredu hovoríme o podnikateľstve a dobrých podnikateľských ideách na lokáli. 👇

Hoci presná definícia toho pojmu neexistuje, dalo by sa povedať, že podnikateľský duch pozostáva z určitých vlastností a zručností, ktoré má alebo získava každý podnikateľ, hovorí  psychológ a psychoterapeut Filip Tasić, zakladateľ Centra rozvoja ľudských potenciálov Pegasus .

„Podnikateľský duch existuje, a ľudia si hneď predstavia súbor čŕt, zručností, schopností, ktoré potrebuje mať osoba, ktorá chce byť podnikateľom, teda musí ich mať, aby bola úspešná. Verím, že niektorí ľudia majú individuálne vlastnosti, ale väčšina si predstaví podobné veci, ako je prienik, iniciatíva, sebavedomie, viera v to, čo sa robí“ – dodáva psychológ Tasić.

To, či bude niekto podnikateľ, závisí od viacerých faktorov, isté však je, že sú isté vlastnosti, s ktorými sa človek narodí, a ktoré sú pre podnikateľov charakteristické. Sú však len potenciálom, nie však zárukou, že niekto bude v podnikaní úspešný, hovorí náš spolubesedník.

„Niektorí ľudia sa narodia s lepšími alebo horšími predispozíciami na to, aby boli v podnikaní úspešní, čo však nemusí spravidla znamenať, že budú. Možno majú ten potenciál, ale nevyužijú ho. Opäť platí, že niekto iný môže mať menší potenciál a byť úspešný podnikateľ, pretože omnoho viac bude na sebe pracovať, a zdokonaľovať práve tie zručnosti a schopnosti. Takže, podnikateľské kvality sa preto nedajú budovať od nuly, ale ak má niekto potenciál, dokáže ich zdokonaľovať a rozvinúť natoľko, aby sa presunul zo stavu nebyť podnikateľom do stavu stať sa podnikateľom“ – vysvetľuje Filip Tasić.

Hoci neexistuje univerzálny zoznam čŕt, ktoré „zdobia“ podnikateľa, predsa len možno spozorovať isté spoločné charakteristiky. Podnikatelia sú ľudia, ktorí dávajú veci do pohybu a pozerajú sa na svet iným spôsobom, a nečakajú na príležitosti, ale vytvárajú ich.

„Myslím si, že kľúčová je sebadôvera a nejde o to, že sa všetkým zapáčim ja alebo môj nápad. Sebadôvera znamená, že je pre mňa v poriadku, že sa vám môžem nepáčiť, ale že sa mám ja rád – vlastne považujem, že to, čo ponúkam, sa môže niekomu (za)páčiť. Znamená, veriť v seba a v produkt alebo službu, ktoré ponúkame. Potom vytrvalosť v zmysle nevzdávať sa, keď ide do tuhého. Myslím si, že ľudia majú tendenciu sa niekedy vzdať, keď by nemali, pretože „to“, čo sa navonok zdá byť ťažké, nie je znakom, že sa treba vzdať. Dôležitá je aj disciplína, pretože všetko, čo som spomínal, si vyžaduje čas, aby sa prejavilo“ – dodáva psychológ.

Samozrejme, okrem týchto vlastností sú aj vedomosti a odbornosť hodnotami, ktoré by mali byť základom podnikateľskej činnosti. O tom, prečo niektorí ľudia nikdy neuskutočnia svoje sny, kým iní svojimi nápadmi priam menia spoločnosť, písal vo svojej knihe Sila vízie  Rodoljub Oreščanin, zakladateľ Centra proaktívneho podnikania Biznisnova . Zdôrazňuje, že podnikateľský duch sa dá rozvíjať, zručnosti sa dajú naučiť, ale v žiadnej spoločnosti kultúra podnikania nie je dominantná.

„Mnohí si myslia, že ak sa niekde podnikanie natoľko rozvinie – ovládne danú spoločnosť. To však nie je pravda. Dokonca ani vo vyspelých podnikateľských kultúrach, akou je Amerika, ktorá má 16% podnikateľov z celej svojej populácie, to nie je číslo, ktoré by bolo dominantné. Ale určite je prítomný podnikateľský duch“ – hovorí Rodoljub Oreščanin.

Všeobecne sa hovorí, že u mladých ľudí treba rozvíjať a podporovať podnikateľského ducha. Štatistiky však ukazujú, že ľudia sa najčastejšie púšťajú do podnikateľského dobrodružstva vo veku 42 rokov. V Srbsku, viac či menej úspešne, pláva v podnikateľských vodách niečo cez 300.000 podnikateľov. Či bude toto číslo rásť, závisí rovnako od osobnosti, ako aj od podnetného prostredia a spoločenskej klímy.

„Podnikateľov je naozaj málo, ale dobré ovzdušie, kultúra a dôraz na túto tému vedie k tomu, že všetci ľudia, ktorí majú vo svojom živote nutkanie stať sa nimi, treba im pomôcť – aby spoznali samých seba, aby sa vypracovali na podnikateľov – aby tak boli úspešní nielen pre seba, ale aj pre všetky tie rodiny, o ktoré sa budú starať a ktoré budú súčasťou ich kompánie“ – zdôrazňuje Rodoljub Oreščanin.

Dosť často je práve podpora okolia vetrom do chrbta osobe, ktorá je podnikavá a chce sa venovať podnikaniu.

„Štát ponúkal subvencie na samostatnú zárobkovú činnosť, a keďže som bola nezamestnaná, bola to skvelá príležitosť vyskúšať si to, zistiť, či to bude fungovať. Takto som sa odvážnejšie rozhodla urobiť ten krok, a nakoniec som prešla súťažou, dostala subvencie. Keby nebolo tej súťaže, neviem, či by som sa v tej chvíli tak rozhodla“ – hovorí Jelena Marinčićová.

Povolaním je inžinierkou ochrany životného prostredia, a jej predstavou je ponúknuť trhu produkt, ktorý nijako neznečisťuje prírodu, preto na výrobu sviečok používa sójový vosk, kým na obaly materiály, ktoré sa dajú recyklovať. Hovorí, že sa v podnikaní musí ešte veľa zdokonaľovať, no už teraz rozmýšľa podnikateľsky, a neustále hľadá spôsoby, ako zlepšiť výrobu.

„Najťažšie mi je to, že všetko robím sama. Často sa mi stáva, že najmenej myslím na sviečky a na to, čo nové by som mohla urobiť, pretože musím myslieť na byrokraciu, posielanie balíkov. Ale si myslím, že netreba stagnovať, preto neustále rozmýšľam nad tým, ako sa posunúť dopredu, a ako by sa mohla zlepšiť výroba a samotný obchod. Považujem, že napredovať treba neustále, inak to pôjde dozadu, hlavne dnes“ – dodáva Jelena.

Strach zo zlyhania a kritika prostredia dokážu zlomiť aj najsilnejšieho podnikateľského ducha

Často sa ľudia, ktorí majú podnikateľského ducha, dokonca aj podnikateľský nápad, neodhodlajú na jeho realizáciu. Jedným z dôvodov by mohol byť strach z neúspechu pred ktorým cúvne aj ten najsilnejší podnikateľský duch. U nás je to obzvlášť výrazné, pretože spoločnosť je mimoriadne kriticky zaujatá, hovorí Rodoljub Oreščanin, riaditeľ Centra proaktívneho podnikania Biznisnova.

„Tu sa ľudia jednoducho predbiehajú v tom, že kto nám pripomenie vyslovené výstrahy – že to alebo ono nie je pre nás, tiež že by sme sa do tých alebo oných vecí nemali púšťať. Ľudia ako keby oslavovali naše zlyhanie, a zároveň sú to ľudia s dobrými úmyslami – naši priatelia, rodina – ktorí nás pre naše vlastné dobro najprv odrádzajú od toho, aby sme začali riešiť určité vecí, a potom, ak sa nám to nepodarí, sú tu na to, aby povedali: no dobre, od začiatku sme ti hovorili, aby si sa nedal zviesť tým veciam“ – zdôrazňuje Rodoljub Oreščanin.

Z neúspechu sa často da naučiť oveľa viac ako z úspechu. To, ako človek zareaguje na zlý obchodný krok alebo zlyhanie na trhu, je len ďalším ukazovateľom rozvinutého podnikateľského ducha.

„V Amerike skôr dostanete pôžičku, ak ste sa o niečo pokúsili a neuspeli ste, než keby ste začínali úplne prvýkrát. Sú to úplne dve odlišné kultúry. Neúspech u nás znamená skazu, stroskotanie lode, niečo, čo si už nikdy viac neprajeme aby sa stalo; kým v americkej podnikateľskej kultúre ich filozofia je táto: niekedy vyhráš, niekedy prehráš. Ak však prehráš a poučíš sa, čo to znamená – niekedy vyhráš, niekedy sa naučíš. Nuž, ak sa naučíš, mohli by sme to definovať takto: niekedy vyhráš, a niekedy vyhráš neskôr“ – uzatvára Rodoljub Oreščanin.