Nadprodukcia odevu, nielenže vytvára nekvalitné výrobky s krátkou životnosťou, neľudské pracovné miesta, ale prispieva aj k skleníkovému efektu a vytvára veľké množstvo odpadu. Súčasťou riešenia týchto problémov je nakupovať u domácich, malých výrobcov.
Na výrobu jedných džínsov je potrebné 3 781 litrov vody, čo predstavuje 33 kilogramov emisií oxidu uhličitého. Ročne sa teda na výrobu odevu minie 93 000 kubických kilometrov vody, čo je asi dvojnásobný objem Jadranského mora. A 10% ročne emisií oxidu uhličitého pochádza najmä z odevného priemyslu, uvádza Svetová banka.
Oblečenie rýchlej módy sa šije najmä v ázijských krajinách, kde je pracovná sila lacnejšia a práva robotníkov nie sú prioritou. A tak sa môže stať, že práve ten kúsok odevu, ktorý máme na sebe zošila neplnoletá osoba alebo osoba, ktorá je pre dvanásťhodinovú prácu príliš málo platená, bez práva na oddych, nemocenského, okien a ventilácie.
Jediné, čo sa v rýchlej móde recykluje je dizajn. Nápady sa kradnú od malých dizajnérov, ktorí pre svoje úsilie nedostanú žiadnu odmenu, alebo je tu návrat niečoho, čo bolo dávno populárne, ako napríklad zvonové nohavice. Keďže v obchodoch rýchlej módy je 52 sezón, spotrebitelia môžu každý týždeň na vešiakoch nájsť niečo nové. Rýchla zmena módnych trendov zapríčiňuje, aby množstvo predaného, ale aj nepredaného oblečenia po výrobe a po tisíckilometrovej distribúcii zakončilo v odpade.
Rýchlo vyrobené oblečenie sa rýchlo aj predáva a rovnako rýchlo stráca svoju úžitkovú hodnotu. Aby sa dalo kúpiť viac, takýto kus je často vyrobený z nejakého druhu plastu, ako je nylon, polyamid a polyester. Keďže sa tento materiál v prírode nerozkladá, ale sa mení na menšie častice, teda mikroplasty, z našich pračiek sa dostávajú do Dunaja a iných riek, do vzduchu a zemi. Oblasť vplyvu mikroplastov na ľudské zdravie je nová a preto ešte stále celkom neprebádaná.
Naše handričky
Ročne sa do Srbska importuje 19 miliónov ton textilu, z čoho len 0,3 % tvoria suroviny, čo znamená, že sa dováža prevažne oblečenie. Ako nadprodukcia nasmerovala, aby vyprodukované oblečenie bolo nízkej kvality, a preto iba v Srbsku na skládkach skončí viac ako 5000 ton, uvádza eKapija.
Rodina Ivany Petrášovej z Padiny nie je jednou z tých, ktorá prispieva k tejto štatistike, najmä keď ide o oblečenie, uplatňujú spôsob nula odpadu. Každá handrička si nájde svoje využitie, hoci sa i sama stane skutočnou handrou v otcovej mechanickej dielni.
,,V našej rodine dodržiavame proces dedenia a preberania vecí jeden od druhého. Ak si teda niekto z nás veci nepreberie, posúvame oblečenie na Červený kríž alebo do rodín, ktoré sú v zlej finančnej situácii a nové veci si nemôžu dovoliť,“ hovorí Petrášová a dodáva, že aj niektoré reťazce rýchlej módy preberali použité oblečenie, ale otázkou je, či sa ona ukladala správnym spôsobom.
Ikeď Ivana Petrášová patrí do kategórie najčastejších spotrebiteľov rýchlej módy, zriedka to robí. Hlavne nakupuje, keď naozaj niečo potrebuje. Hovorí, že sú domáci výrobcovia a použité oblečenie trvalejšie, ale aj kvalitnejšie.
,,Radšej sa rozhodnem pre lokálnych výrobcov a pre odev z druhej ruky – polovicu môjho šatníka som ,,ukradla“ matke alebo kúpila v seconhandovom obchode. Všimla som si, že aj veci, ktoré kúpim nové nikdy netrvajú dlhšie ako zopár rokov a mám veci zo secondhandu, ktoré majú aj vyše tridsať rokov. Oprávam a zašívam a rada využívam všetko, čo sa dá, pretože nerada hromadím veci, ktoré sa nepoužívajú, často si obľúbim nejaký kúsok odevu a nevzdám sa ho za nič na svete,“ hovorí táto študentka literatúry.
Alternatívou rýchlej módy sú lokálni krajčíri, akou je Krinolína z Báčskeho Petrovca. Okrem dámskeho oblečenia sa v tomto obchode predáva aj detské aj pracovné oblečenie, doplnky pre domov, unikáty, ale aj suveníry a vaše obľúbené kúsky sa dajú prešiť a upraviť. Majiteľka tohto obchodu Jana Jašová hovorí, že v dnešnej dobe, keď na trhu vládne rýchla móda, je výzvou obstáť a zostať verný svojmu poslaniu a vízii.
„Je však šťastím, že móda, ktorú propagujú veľkí, je väčšinou pre jednu vekovú populáciu a pre jednu veľkosť. Kvalitu nebudem spomínať. Keď ide o kvalitnejší a jedinečný oblek naši zákazníci presne vedia, že u nás sú na správnom mieste, najmä keď potrebujú oblek pre slávnostné a významné príležitosti, je to pre nás veľká česť a zodpovednosť,“ hovorí Jašová.
Krinolína bola založená v roku 1999, ale vášeň k móde žila dávno predtým. Jana Jašová si šitie obľúbila ešte ako dievča, a tak po prvých šatách, ktoré ušila pre svoju bábku, šila na mieru svojim blízkym. Textilná škola bola jasná voľba.
,,Dá sa povedať, že sa podnikatelia jednoducho rodia samy. Po ukončení strednej školy cesta sa otvorila sama. Túto cestu sledujem takmer 30 rokov,” vysvetľuje Jašová.
Ako na bežiacom páse
Keď naruby otočíte kus oblečenia, ktorý práve máte na sebe, na štítku pravdepodne píše, že pochádza z Číny, Bangladéšu, Indonézie alebo Vietnamu, ikeď ste tento výrobok kúpili v Srbsku od spoločnosti zo západnej Európy. Keďže sa v západnej Európe práva pracovníkov prevažne rešpektujú a mzdy sú dostatočne vysoké na to, aby sa nadprodukcia neoplatila, je lacnejšie pre obchodníkov prepravovať svoje produkty tisíce kilometrov po celom svete.
U nás pri šijacom stroji sedí 47 000 ľudí, a priemerná čistá mzda v textilných halách v roku 2017 bola 218 eur, je to približne mzdám v Ázii. Pracovné podmienky tiež nie sú závideniahodné a ak sa na ne sťažujú, pracovníci jednoducho dostanú odpoveď „tam máš dvere“.
To, čo odlišuje rýchlu módu od malých výrobcov, sú a pracovné podmienky. Anna Speváková , ktorá je teraz zamestnaná v Krinolíne, aj sama pracovala v odevnom družstevnom podniku Tatran. Po skončení textilnej školy si našla prácu v tejto továrni, no jej šťastie trvalo krátko.
,,Keďže som mala určité zdravotné problémy, prvá som dostala výpoveď. A aj samotný podnik bol na tom zle. Pracovali sme na čierno a tak sme jeden za druhým odchádzali,“ hovorí Speváková.
Tatran v roku 2008 po neúspešnej privatizácii skrachoval, presne na polovici storočia od svojho založenia. Pracovné podmienky na samom konci neboli veľmi priaznivé, vysvetľuje naša spolubesedníčka.
,,Osem hodín v práci, potrebné bolo splniť normu. Mali sme iba prestávku na raňajky. Nebolo dovolené mať veľa prestávok,” uvádza Speváková a dodáva, že keď existuje norma, tlak je väčší a chuť do práce sa rýchlo stráca.
Teraz, keď pracuje u malého výrobcu, normu nemá a má rada svoju prácu, prácu s ľuďmi a módu. Šiju pracovný odev, módne kombinácie podľa návrhu zákazníkov, šaty na maturitné večierky a prvé prijímanie, čiže spoveď. Problém je, že v Petrovci zostalo málo mladých, pretože väčšina odišla študovať na Slovensko, hovorí Anna Speváková.
Keďže sa pre slávnostné príležitosti šijú odevy na mieru, zákaz zhromažďovania spomalil výrobu. Keďže nikto pandémiu neočakával, ona predsa narušila plány každého jednotlivca na planéte. Aj Krinolínu trochu „vykoľajil“ kovid19, a preto sú plány do budúcna flexibilnejšie.
„Zvykli sme si, že plány musia byť flexibilné. Teraz už viem, že dnes musíme mať eso v rukáve. Ale hlavne je dôležité, aby naše produkty boli kvalitné a aby zákazníci boli spokojní,“ uzaviera Jana Jašová.
Pridaj komentár & Dodaj komentar