Poštové známky – kúsky papiera, ktoré rozprávajú príbehy

„Chudobný duchom je človek, ktorý nemá žiaden koníček,“ povedal svojho času spisovateľ Jan Neruda a jeho slová prerozpráva filatelista Rastislav Spevák z Báčskeho Petrovca. Prvý album s poštovými známkami dostal od strýka ešte ako tínedžer, a lásku k tejto záľube sa teraz snaží preniesť na nové generácie.

Zlatým vekom filatelie boli sedemdesiate a osemdesiate roky minulého storočia, kedy bolo času, peňazí, ale aj potreby za poštovými známkami. Všetci niečo zbierali – či už odznaky, servítky alebo zápalkové škatuľky, spomína si Spevák. Jeho prvý album mal 8 listov a 300 poštových známok.

„Vtedy mi to pripadlo až veľmi veľa. Poznám každú poštovú známku spamäti,“ hovorí Spevák.

Prvá poštová známka bola vytlačená 6. mája 1840 vo Veľkej Británii s cieľom zlepšiť systém platby poštových služieb. Odvtedy – až dodnes – sa vytlačilo more týchto miniatúr najrôznejších motívov. Preto, keď mladí filatelisti prvýkrát prídu do istého klubu a povedia, že nemajú konkrétnu tému, dostanú najskôr úsmev od skúsenejších kolegov a potom radu, aby sa zamerali na určitú oblasť. Pretože na rozdiel od Pokémonov, poštové známky sa nedajú zozbierať všetky.

Pre Rastislava Speváka neexistuje téma, ktorá by nebola zaujímavá, len niektorá menej, niektorá viac. Neodmieta poštové známky, ktoré sa mu nehodia do zbierky, no má svoje zameranie.

Jednou z jeho tém sú motýle, ktorých je na poštových známkach takmer rovnako veľa ako v prírode, preto sa tento filatelista sústredil na denné motýle. Vzhľadom na to, že zbierka by aj tak obsahovala niekoľko miliónov poštových známok, Spevák zúžil svoje zameranie na denné motýle Srbska. Je ich okolo 370, no poštové známky s nimi nevydáva iba Srbsko, takže aj takáto zbierka by bola obsiahla.

„Teraz sa sústredím len na denné motýle Frušskej hory,“ chváli sa so smiechom Spevák.

Rovnako je to aj s loďami – cez plachetnice zúžil tému na vikingské lode.

Spevák okrem iného zbiera aj poštové známky s motívmi slovenskej komunity v Srbsku. Prvá takáto bola vytlačená v roku 1975 s motívmi insitného umenia. Bol to obraz Jána Kňazovica z kovačickej insitnej školy. Poštovú známku neskôr zdobil aj obraz Zuzany Chalupovej, Kňazovicovej spoluobčianky.

Olejomaľba Svadba od známej maliarky z Báčskeho Petrovca Zuzky Medveďovej poslúžila ako motív na pripomenutie 250 rokov od prisťahovania sa Slovákov na tieto priestory. V roku 2019 Spolok filatelistov Báčsky Petrovec spustil iniciatívu vytlačiť poštovú známku pri príležitosti 100. výročia založenia Gymnázia Jána Kollára. Vďaka nim dostalo aj jubileum – 250. výročie osídľovania Kysáča Slovákmi svoju poštovú známku. Toho roku boli vydané aj poštové známky pri príležitosti 100. výročia narodenia kovačického maliara Martina Jonáša.

Zberateľstvo ako príležitosť na socializáciu a učenie

Spolok filatelistov Báčsky Petrovec počíta 20 členov, z ktorých polovica je aktívna. Spomedzi filatelistických spolkov v Srbsku patria medzi najmenšie, ale aj najaktívnejšie. Zúčastňujú sa medzinárodných výstav, kde získavajú aj medaily.

Aj sami si organizujú výstavy, aj keď nie súťažné, pretože si tie vyžadujú trochu viac prostriedkov. Jedna taká prednedávnom bola zrealizovaná na Základnej škole Jána Čajaka. Medzinárodná filatelistická výstava sa každoročne organizuje v rámci Slovenských národných slávností.

Tento spolok z času na čas organizuje aj prednášky pre žiakov. Rastislav Spevák, ktorý je podpredsedom, hovorí, že je ťažké prilákať deti k tomuto koníčku, pretože majú úplne iné záujmy. Majú však aj pár nových členov, ktorí získavajú medaily na súťažiach.

„Prednášku vždy končím tým, že deťom poviem, že sa nemusia zaoberať práve filateliou. Ale aby sa venovali ktorémukoľvek koníčku. Lebo im do života prinesie veľa dobrého,“ prízvukuje Spevák.

Tento filatelista sa o poštových známkach s motívom motýľov veľa naučil – a to ich zbieraním. A každý filatelista by určite musel byť veľkým znalcom histórie a geografie, pretože za každým farebným papierikom sa skrýva bohatý príbeh o určitej kapitole z dejín.

Vlastnosť filatelie tiež otvára priestor pre nadväzovanie priateľstiev v najrôznejších častiach sveta.

Spevák spomína, ako si pred 20. rokmi zháňal poštovú známku z Ugandy. Vzhľadom na to, že nemal rozprúdenú korešpondenciu s každou krajinou na svete, poslal list do Tanzánie, aby sa spýtal kolegu filatelistu, či nemá nejakého známeho zo susednej krajiny.

„Po pol roku, keď som na list zabudol, mi prišla krátka odpoveď – nepoznám takého človeka. Potom som poslal list do Kene a po nejakom čase som dostal odpoveď – áno, mám takú osobu. A tak mi trvalo 3 – 4 roky, kým som vypátral jednu poštovú známku,“ rozpráva Spevák.

Poštové známky zo Srbska sú vo svete filatelistov žiadané, pretože sa vyznačujú malým nákladom. A čim menej sú tlačené, tým majú väčšiu hodnotu na trhu. Spevák vysvetľuje, že poštové známky nie sú cennými papiermi, ale sú platobným prostriedkom za poštové služby. Tlačí ich Inštitút výroby bankoviek a mincí v Belehrade – Topčideri (srb. Zavod za izradu novčanica i kovanog novca), ale aj Tlačiareň Fórum v Novom Sade.

Veľkú hodnotu majú aj staršie poštové známky. Predávajú sa na aukciách, kupujú ich investičné fondy a dosahujú hodnotu niekoľkých miliónov eur. Príbeh o jednej takej koluje ako legenda medzi filatelistami po celom svete. Poštová známka Triskiling bola vytlačená v roku 1855 vo Švédsku omylom – v žltej farbe. Na svete zostal iba jeden takýto exemplár. Kúsoček papiera – aj to s chybou – bol predaný na aukcii v Ženeve za takmer dva milióny eur. Považuje sa za najdrahšiu predanú vec na svete z hľadiska gramáže.