V šatníku Alexandry Filkovej sú veci, ktoré akoby nepatrili tej istej osobe. Na jednej poličke je Alexandrina uniforma – športové oblečenie. Na vešiaku visí starostlivo zachovaný ľudový odev. Vedľa neho je motorkárska výbava – opasok, kožená bunda a prilba.
Pohyb je pre Alexandru bežný stav. To je jej práca. Je učiteľkou športu a telesnej výchovy v istej základnej škole v Starej Pazove.
Jej deň je dynamický.
„Ráno vstávam, priprávam sa, balím si veci do školy a odchádzam,“ takto Alexandra sumarizuje svoju každodennosť.
@storytellerrs Moto-sport i folklor – dva sveta koja Aleksandra Filko, nastavnica fizičkog vaspitanja, živi od detinjstva. Jedno je brzina i adrenalin, drugo umetnost i tradicija. 🏍️✨ #fyp #motorcycle #motor #folklor #nosnja #uspesnazena #starapazova ♬ original sound – storyteller.rs
Prácu má od domu vzdialenú pár kilometrov, takže ak je pekný deň – do školského dvora príde na motorke.
„To je úžasné, pani učiteľka! Aj ja chcem jazdiť na motorke ako Vy, keď narastiem,“ počula raz od jednej žiačky.
Pol hodiny pred začiatkom vyučovania Alexandra odomyká skriňu s rekvizitami. Nafukuje lopty, pripravuje skrutky, palice, loptičky – podľa toho, čo je naplánované na tú školskú hodinu.
„Program sa dá prispôsobiť okolnostiam,“ vraví táto učiteľka.
Žiaci majú päť minút na to, aby sa prezliekli a zoradili na nástup. Keď pozdravom „zdravo“ (srbský pozdrav zdravo je ekvivalent slovenskému ahoj, pozn. red.) zahučí celá telocvičňa, znamená, že sa vyučovanie začalo. Aby sa svaly zahriali z dlhého sedenia v tvrdých školských laviciach, žiaci si zabehnú niekoľko kôl alebo si zahrajú nejakú hru. Po formovacích cvičeniach sa prechádza na program, ktorý si Alexandra na ten deň naplánovala.
Zahriate svalstvo po futbale alebo volejbale sa vyťahuje a uvoľňuje. Sanácia neprospechu z celodenného sedenia je čiastočne vykonaná. Práve bolesť v chrbte zo statického školského programu inšpiroval Alexandru, aby sa zapísala na Fakultu športu a telesnej výchovy Univerzity v Novom Sade, kde toho času pokračuje na master štúdiách telesnej výchovy a športu.
„Pohybom môžem pomôcť niekomu,“ hovorí.
Odjakživa milovala pohybové aktivity. Ako dieťa trénovala gymnastiku. V takmer rovnakom termíne jej tréningov prebiehali aj nácviky v kultúrno-umeleckom spolku. Alexandra sa vždy so zvedavosťou zastavila pri Slovenskom národnom dome, aby sa cez sklenené dvere pozrela, čo sa tam deje.
„Videla som, že sú tam nejaké dievčatá v roztomilých sukničkách, že sú všetci veselí a že je tam hudba. Ako dieťaťu mi to bolo veľmi zaujímavé,“ vysvetľuje Alexandra.
A tak sa zrodila láska k folklóru. Skĺbila si umenie a šport.
„Aj po 20 rokoch som stále tu,“ hrdo pripomenula Alexandra.

Na skúšky Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Hrdinu Janka Čmelíka chodí tri alebo štyri razy do týždňa, a keď sú na obzore súťaže alebo zájazdy, každodenne je v spolkovej sále. Na tie nácviky sa teší, pretože sú tam jej blízki ľudia, najmä v jej súbore Klasy.
„Stáva sa, že tam odchádzam so zlou náladou, no po desiatich minútach spevu a tanca všetok stres sa stratí,“ prezrádza.
Alexandra si okrem tela trénuje aj svoj hlas. Starostlivosti oň sa venuje dva alebo tri razy do týždňa, a keď je súťažná sezóna, spieva si každý deň. Túto jej snahu si všímajú aj členovia porôt na rôznych festivaloch slovenských ľudových piesní.
Alexandra je aj vášnivou zberateľkou ľudového odevu. Vlastní asi 30 sukní, rovnaký počet košieľ, farebných záster, viest, ponožiek. Pýši sa náhrdelníkom zo sklenených korálikov, ktoré kedysi nosili výlučne majetnejšie ženy, nuž až podnes sú raritou.
Časť ľudového odevu zdedila po svojej starej mame alebo si ho kupovala od iných žien. Pravidelne navštevuje bazáre a vždy sa zapája do humanitárnych akcií, keď sa predáva ľudový odev. Dbá na to, aby na častiach ľudového odevu boli detaily špecifické pre Starú Pazovu.
Náročnejšie jej však príde zohnať si motorkársku výbavu. Kvôli svojej drobnej postave sa Alexandra občas zaodieva aj v detskej sekcii motocyklových obchodov.
Motorkárky s postojom a s ružovými prilbami
Zakladateľka Združenia motocyklistiek Srbska (pôvodne v srbčine: Društvo motociklistkinja Srbije – DRUMOS) Tijana Guberinić Žikić, ktorá sama aj vlastní motocyklistickú predajňu, vysvetľuje, že trh s motocyklovým vybavením v Srbsku je malý, a že aj muži majú niekedy problém zohnať to, čo im vyhovuje. Vzhľadom na to, že tejto záľube sa dominante venujú muži, je však ponuka pre ženy výrazne slabšia.
Je veľmi dôležité, aby oblečenie na motorku perfektne sedelo na tele jazdca, pretože, okrem chladu, ono chráni pred zraneniami – zdôrazňuje. Kvôli rozdielnej stavbe tela a výške nemôžu motocyklistky nosiť výstroj, ktorá je kreovaná pre ich mužských kolegov. To málo vybavenia, ktoré je k dispozícii pre ženské postavy, je väčšinou popretkávané stereotypnými ružovými detailmi, ktoré motorkárky vo všeobecnosti nechcú.
„Nie som si istá, do akej miery sa výrobcovia skutočne radia so ženami,“ hovorí Tijana.
Napriek tomu Alexandre Filkovej neprekáža ružová farba. Svetlomety na jej Honde majú elegantné mihalnice. Jej ružová prilba má uši. Svoju individualitu tak ukazuje na dvoch kolesách.
Ženy majú šoférovať, pretože motorka znamená slobodu
Už štyri generácie rodiny Filkovej jazdia na motorkách. Alexandra so svojím otcom pravidelne navštevovala zrazy motorkárov. Pre kategóriu A1 sa prihlásila hneď, ako dovŕšila 16 rokov.

„Otec mi povedal, že bude lepšie, aby som šoférovala sama, akoby ma vozil niekto, lebo takto jazdím svojou hlavou, samým tým je to bezpečnejšie,“ spomína.
Tijana Guberinić Žikić hovorí, že motocyklistika prináša množstvo výhod a ženám nič nebráni v tom, aby sa tomuto koníčku venovali, aj keď je na ulici viac motorkárov. Hovorí, že motorkárska komunita je otvorená a podporujúca, avšak sa stretala so stereotypmi súvisiacimi s rodovými rolami.
Najnebezpečnejšie sú predsudky voči ženám v autoškolách – dodáva. Hovorí, že sa stávalo, že niektoré autoškoly nechceli prijať uchádzačky pre A kategóriu, pretože údajne je väčšia šanca, že im pri jazde z rúk vypadne motorka.
„V dnešnej dobe, keď je široký výber motoriek rôznych veľkostí, by autoškoly mali ponúkať aj rozmerovo menšie motorky a nie sabotovať ženy,“ názoru je Tijana.
Alexandra Filková sa rozhodla pre športový model, „lebo sa dokáže sama naň posadiť“. Na športových motorkách je možné nastavovať výšku. Hoci je motorka dvakrát ťažšia ako ona, bez problémov s ňou manévruje. Avšak bez topánok s platformami jazdu ani nezačína.
Foto: Darko Iker

Tento príbeh vznikol v rámci projektu Mládež v slovenskej komunite v Srbsku: Inšpirácia a prínos pre spoločnosťrealizovaného Centrom pre profesionalizáciu médií a mediálnu gramotnosť (CEPROM), ktorý je spolufinancovaný z rozpočtu Republiky Srbsko – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.
Pridaj komentár & Dodaj komentar