Eko dizajn našich životov Spoločnosť

Prečo je likvidácia farmaceutického odpadu tabu?

farmaceutický odpad

Škatuľke ibuprofénu vypršala doba spotreby. Bol kúpený raz, keď za nim bola silná potreba – kvôli zubu, ktorý zabolel počas víkendu. Domácnosť ho však našťastie už nepotrebovala. Čo s ním robiť?

Škatuľka ibuprofénu alebo akéhokoľvek iného lieku nemá miesto s bežným komunálnym odpadom, pretože je podľa Zákona o nakladaní s odpadom považovaný za nebezpečný. Dôvodom je, že v červenom koši, kam patrí, sa nachádzajú aj iné lieky bez obalu, ktoré môžu byť veľmi škodlivé pre životné prostredie.

Takto môžu v nej skončiť cytostatiká zabraňujúce ďalšiemu rozvoju rakovinových buniek a cytotoxiká, ktoré ničia rakovinové bunky, ktoré by sa v podzemných vodách určite nemali ocitnúť. Potom antibiotiká, ktorých nadmerná a nekontrolovaná konzumácia, vlastne užívanie „na svoju ruku“, môžu spôsobiť rezistenciu baktérií, ktoré sa stanú odolnými voči tomuto lieku. Je to zlá správa nielen pre organizmus, ktorého baktérie sa stali odolnými, ale aj pre budúce generácie, ktoré nebudú mať ako liečiť najbežnejšie baktérie, akou je Escherichia coli.

farmaceutický odpad
Igor Jezdimirović (foto zo súkromného archívu)

Aj obal, ktorý príde do kontaktu s liekom, sa považuje za nebezpečný odpad. Aj keď v ňom zostalo len niekoľko tabliet, no aj tie môžu spôsobiť problém pre životné prostredie, najmä ak sa zoberú do úvahy nelegálne smetiská, ktoré sa spravidla formujú pri vodných tokoch. Ani tie oficiálne často nie sú hygienické, ako napríklad skládka odpadu v Báčskom Petrovci, ktorá je vzdialená iba 100 metrov od kanála Dunaj-Tisa-Dunaj.

„Bez ohľadu na to, že v liekoch sú malé množstvá toxických látok, sú natoľko toxické, že aj v malých množstvách môžu mať negatívny vplyv. A opäť, nielen jedna krabica končí na mestských skládkach, ale sa hromadia,“ hovorí Katarína Putnik spred poradenskej firmy pre ochranu životného prostredia Euro Green s. r. o. z Nového Sadu.

V Srbsku sa chabo vedú záznamy o množstve vyprodukovaného odpadu, a väčšina informácií je zredukovaná na odhady. Odhaduje sa teda, že v našej krajine sa ročne vyprodukuje 7.000 ton farmaceutického odpadu v štátnom sektore, 3.000 ton v súkromnom sektore a asi 50 ton v domácnostiach.

Týchto 50 ton by podľa zákona mali odovzdať lekárňam, ktoré by mali správnu likvidáciu financovať z vlastného vrecka. Zástupcovia lekární, s ktorými sme hovorili, nechceli o tomto probléme verejne diskutovať, väčšinou pre nepríjemnú pozíciu, v ktorej sa nachádzajú.

Oslovili sme aj Agentúru pre lieky a zdravotnícke pomôcky Srbska (srb. Agencija za lekove i medicinska sredstva Srbije), Lekárnickú komoru Srbska (srb. Farmaceutska komora Srbije), Ministerstvo ochrany životného prostredia Republiky Srbsko, dokonca aj Centrum pre cirkulárnu ekonomiku Hospodárskej komory Srbska (srb. Centar za cirkularnu ekonomiju Privredne komore Srbije), no od všetkých sme dostali jedno veľké – ako by to povedali mladí ľudia – seen.

Lekárne musia zo zákona prevziať farmaceutický odpad, no môže sa stať, že na to ani nemajú podmienky. V igelitových taškách, ktoré občania prinesú, môže sa nájsť aj zopár použitých ihiel či obväzov, ktoré patria do zdravotníckeho odpadu, ktorý môže byť infekčný, preto sa s ním zaobchádza inak.

Na druhej strane im občania môžu priniesť lieky, ktoré si v tej lekárni nekúpili. A čím väčšie množstvo, tým väčšie sú náklady pre tieto firmy, ktorých cieľom je – rovnako ako u iných spoločností – zisk.

„Lekárne určite majú zmluvy s prevádzkovateľmi na nakladanie s farmaceutickým odpadom, ale je to pre ich odpad – na tie lieky, ktoré im zvýšia. Ide o malé množstvá. Ale tie, ktoré prinesú občania, by mala vykryť environmentálna daň,“ považuje inžinier ochrany životného prostredia Igor Jezdimirović.

Tvrdí, že peniaze určite existujú, lebo len polovica z vyzbieraných prostriedkov na ochranu životného prostredia je skutočne použitá na tieto účely.

Eko daň podľa zákona platia aj výrobcovia aj dovozcovia liekov. Na druhej strane mechanizmus nie je úplne upravený, takže všetci, ktorí chcú chrániť životné prostredie, robia to z vlastného vrecka.

farmaceutický odpad
Farmaceutický odpad často končí v komunálnom, kam nepatrí. Foto © Sanja Đorđević, Storyteller

Čo sa potom deje, keď sa nájde lekáreň, ktorá je ochotná liek prevziať?

Škatuľka ibuprofénu sa premávala z lekárne do lekárne. Nakoniec ju jedna lekáreň bola ochotná akceptovať, na vlastnú škodu. Strávila niekoľko mesiacov v červenom koši a v špeciálnom priestore určenom na odkladanie.

Vo svojich cestách pokračuje v špeciálnej dodávke, ktorá sa vybrala smerom do Zreňanina, a jeho dobrodružstvo sprevádza doklad o pohybe nebezpečného odpadu.

Na okraji tohto mesta sa nachádza závod na likvidáciu liekov nemeckej spoločnosti Remondis Medison s. r. o.

„Zo skladu sa cez interné postupy a pravidlá liek ocitne na mieste ošetrenia a je úplne neutralizovaný,“ hovorí Bojan Sudarev, riaditeľ tejto spoločnosti v Srbsku.

Uvádza, že sú aj ďalšie firmy, ktoré sú registrovane len na skladovanie a vývoz farmaceutického odpadu. Náš ibuprofén tak môže pokračovať v ceste do Rakúska, kam sa najčastejšie vyvážajú nespotrebované lieky zo Srbska.

Dokážem rozumieť lekárňam. Ak by som bol majiteľom lekárne, koncept, že náklady na postaranie sa o liek predávaného niekým iným by bol môj náklad, je príliš problematický. Bolo by v poriadku, keby občan dokázal, že si ten liek kúpil odo mňa. Tu môže dôjsť aj k zneužitiu – karikujem – ak mi niekto prinesie zvyšky z inej lekárne.

Bojan Sudarev

Rozdiel v zaobchádzaním s ibuprofénom, niektorým cytotoxickým alebo psychoaktívnym liekom nie je významný. So všetkými sa zaobchádza s rovnakou náležitou starostlivosťou, až na to, že sa označujú rôznymi farbami.

„Princíp neutralizácie je identický. V primárnej komore sa spaľuje pri 850 stupňoch, v sekunádrnej komore pri 1.150 stupňoch Celzia, a následne prebieha filtrácia,“ vysvetľuje Sudarev.

Cena tejto služby závisí od toho, ako ďaleko musí liek cestovať a o aký liek ide. Čiže napr. hodnota služby môže byť od 3,5 do 15 eur za kilogram.

„Dokážem rozumieť lekárňam. Ak by som bol majiteľom lekárne, koncept, že náklady na postaranie sa o liek predávaného niekým iným by bol môj náklad, je príliš problematický. Bolo by v poriadku, keby občan dokázal, že si ten liek kúpil odo mňa. Tu môže dôjsť aj k zneužitiu – karikujem – ak mi niekto prinesie zvyšky z inej lekárne,“ súcití Sudarev.

farmaceutický odpad
Na prepravu nepoužitých liekov sa používajú špeciálne vozidlá, hovorí Bojan Sudarev. (foto zo súkromného archívu)

Ako sa tento problém rieši v Nemecku a ako v Subotici?

Remondis funguje inak v Nemecku, kde vo všeobecnosti sú zberné miesta a kde je stanovuje jeden deň v mesiaci na prijímanie nadbytočných liekov od občanov v nákladných autách špeciálne zariadených na tento účel. To, čo sa vyzbiera, sa zaznamenáva do tabuliek a celý proces financuje lokálna samospráva.

Aj Subotica sa tiež bielou dodávkou s červeným krížikom pochváliť mohla, no aj tá zlyhala. Mesto Subotica financovalo náklady na likvidáciu prebytočných liekov, ktoré mohli občania nechať v Lekárni Subotica. Keďže však podnikanie tejto lekárne bolo mínusové, pobočky prenajali inej lekárni, a dve zvyšné predajne nemajú podmienky na odber liekov.

Miestny ombudsman Mesta Nový Sad a Inžinieri ochrany životného prostredia (srb. Inženjeri zaštite životne sredine) vykonali pred tromi rokmi výskum o prekážkach nakladania s farmaceutickým odpadom na území tohto mesta. Dospeli k záveru, že je potrebné zmeniť doterajšie predpisy na vnútroštátnej úrovni.

Odporúčajú, aby sa umožnilo zbieranie farmaceutického odpad v recyklačných dvoroch. Lokálne samosprávy by mali zo svojich rozpočtov vyčleniť peniaze na pokrytie nákladov, kým nezačnú platiť celoštátne predpisy. Lekárne, ktoré zbierajú prebytočné lieky, by mali byť zreteľne označené, a každé prostredie/sídlo by malo mať aspoň jedno takéto miesto. Odporúčajú aj občanov vzdelávať a informovať o likvidácii liekov.

„Vzhľadom na tento stav nakladania s odpadom, sme v minulom roku mali 4 – 5 požiarov na skládkach za deň. To všetko ide do vzduchu, ktorý živé bytosti dýchajú, časť sa absorbuje do zeme a podzemných vôd – potom my to všetko prijímame cez potravu a sami seba otravujeme, namiesto toho, aby sme pracovali na prevencii znečistenia – a tým aj výskytu chorôb,“ upozorňuje Jezdimirović.

Naši spolubesedníci sa zhodli, že najlepším riešením likvidácie odpadu je zabrániť jeho vzniku. Ak nás teda bolí hlava, kúpime si iba jednu krabičku ibuprofénu.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Sanja Đorđević and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.