Eko dizajn našich životov Spoločnosť

Prečo smetiská v Padine nepriaznivo vplývajú na život ľudí a životné okolie

V Padine svitol pekný, slnečný decembrový deň s neuveriteľnými 16 stupňami, i keď kalendárna zima klope na dvere. Sme v Banáte a to znamená, že košava nie je jav nezvyčajný – práve naopak. Práve kvôli tomu sme sa poriadne obliekli, vrstvovo, na nohách máme pohodlnú obuv, lebo sme vyrazili ku Višničkovej hôrke, ktorá sa nachádza v severovýchodnej časti tejto dediny a začína hneď od posledných domov v dedine. Deň bol ako stvorený na kochanie sa prírodou, ba aj včely vyšli zo svojich úľov, ktorých je na okraji dediny dosť, aby nás pozdravili. Avšak, výhľad, ktorý nás počkal, vonkoncom nie je taký, aký by sme si priali.

„Vitajte v Padine!“, pozdravuje nás  Željko Tomášik , 33-ročný obyvateľ Padiny, nuž v jeho hlase cítiť iróniu, ale aj nejaký nedefinovaný smútok, kým nám ukazuje veľké smetisko, ktoré sa nachádza len 30 metrov od prvých domov. „Aj toto je Padina, nielen to krásne centrum, ktorým ste prešli, keď ste dochádzali.“

Željko Tomášik býva neďaleko tejto veľkej neorganizovanej skládky, ktorá nevznikla zo dňa na deň. Padinčania sem už roky prinášajú odpad, s ktorým si nevedia inak poradiť. Ale nebolo to vždy tak. Željko vyrastal hrajúc sa poza svoj dom, v dolinách a na kopcoch Malej Višničkovej hôrky, ako miestni volajú túto časť dediny.

„Tu som sa ako dieťa hrával s kamarátmi na indiánov a kovbojov, robili sme si lúky a šípy, stavali domčeky z prútia a blata. Preto som veľmi spätý s týmto priestorom a sami môžete vidieť, ako to teraz vyzerá“, hovorí Željko.

Vedľa Željka, na skládke, stojí  Mária Bančová , o niečo staršia pani než jej spoluobčan, ktorá už roky upozorňuje na problém s neadekvátnym nakladaním odpadom a touto skládkou.

„Tieto diery, ktoré sú teraz zaplnené rôznym odpadom, a to nielen stavebným, ale aj plastovými obalmi, nábytkom, boli krásne a čisté ešte niekedy do roku 2008 alebo 2009“, hovorí Bančová.

V Padine je veľkým problémom práve stavebný odpad, pretože už roky v plnom prúde prebieha búranie starých a výstavba nových domov. „Takže neodkladne potrebujeme miesto, kde sa tento druh odpadu bude likvidovať“, hovorí Mária.

Trápi ju, že ľudia si uľahčujú život tým, že na toto smetisko vyhadzujú odpadky, ktoré sa dajú vyhodiť do kontajnerov, napríklad ako sú plastové fľaše. „Je pre nich o dosť jednoduchšie všetko napchať do prívesu, priviesť sem, a starý nábytok, vane vyhodiť do prírody“, s nami zdieľa svoje znepokojenie táto Padinčanka a dodáva, že počas leta je veľmi často zo skládky cítiť neznesiteľný zápach.

Počas rozhovoru so „susedmi“ tejto skládky sme sa dozvedeli, že v posledných rokoch je aj vynášanie živočíšneho odpadu bežným javom. „V Padine je veľmi zaužívaná prax zabíjania kŕmnych zvierat pre vlastné potreby a ľudia nemajú kam ísť so živočíšnym odpadom, tak ho odvážajú na smetisko. Mnohokrát nám psy pred dom priniesli jahňaciu kožu, hlavu, kosti… Hrozné, čo iné vám na to povedať“, sťažuje sa Mária, aj keď vie, že nemôžeme pomôcť. Pomoc pri riešení tohto veľkého problému očakávala od miestnych úradov, miestneho spoločenstva a obce, ale tá absentovala.

Željko Tomášik: „Tu som sa ako dieťa hrával s kamarátmi a pozrite, ako to teraz vyzerá.“ / Foto © Storyteller

Práve kvôli tomu sme sa vybrali do padinského miestneho spoločenstva, kde na nás čakal predseda Rady MS  Ondrej Hlavča .

„Chodia k nám občania a apelujú na problém so skládkami, najmä ľudia, ktorí bývajú v ich blízkosti“, dozvedáme sa od prvého muža dediny, ktorý v zapätí dodáva:

„Čo však ľudia budú robiť s tým odpadom, ak ju zakážeme? Podľa mňa, najlepším riešením tohto problému je vybudovanie plánovanej regionálnej skládky, pretože miestne spoločenstvo tento problém vyriešiť nemôže, keďže nemá ani finančné prostriedky, ani pozemky vo vlastníctve a ani právomoc na túto oblasť. Myslím si, že by sa to malo vyriešiť na štátnej úrovni a možno by tento problém mohla riešiť aj Obec Kovačica…“

Mojo novinárka: Anna Berediová

Prvým „susedom“ Miestneho spoločenstva Padina je Verejný komunálny podnik Padina, preto sa jeho riaditeľ  Ján Povolný  na naše pozvanie, bez váhania, prišiel vyjadriť na tému hospodárenia s odpadom v tejto dedine, a o možnom riešení problému skládkovania.

Od Povolného sa dozvedáme, že tento podnik má v popise svojej činnosti aj odvoz odpadu, ale zisťujeme aj to, že sa tým nezaoberá, keďže na území celej kovačickej obce odpad už roky odváža súkromná firma Brantner.

„Čiže VKP Padina nemá žiadne kompetencie v oblasti odvozu smetí, a navyše nemáme ani vlastné pozemky, lež všetky pozemky sú vo vlastníctve obce, teda štátu, takže riešenie problému nelegálnych skládok nie je v našej kompetencii“, hovorí riaditeľ tohto komunálneho podniku.

Lúčime sa s predstaviteľmi miestnych inštitúcií a vraciame sa na skládku vo Višničkovej, kde nás čakajú členovia a členky Ekologického hnutia Padiny.

Hlavný ekologický problém v Padine: smetiská

Hlavným ekologickým problémom v Padine, podľa 35,1% zo 148 Padinčanov a Padiniek, ktorí sa zúčastnili online prieskumu, ktorý začiatkom decembra 2022 realizoval portál Storyteller v spolupráci s Ekologickým hnutím Padina, sú práve nelegálne, resp. neupravené a nekontrolované skládky, ktoré sa nachádzajú na okraji dediny.

Ako problémy, ktoré ohrozujú životné prostredie a zdravie ľudí, účastníci anonymného prieskumu uviedli znečistenie ovzdušia (31,8%) a nelegálnu ťažbu dreva (20,3%), pričom mnohí z nich uviedli, že všetky tri uvedené problémy sú ekologickými problémami rovnakého druhu.

Ekologické hnutie Padina (EKOP) už takmer desať rokov dáva do pozornosti rôzne environmentálne problémy, a rôznymi aktivitami prispieva k ich riešeniu.

„Veľkým problémom v Padine určite je neadekvátne nakladanie s odpadom a chýbajúca iniciatíva riešiaca tento problém zo strany miestnych, kompetentných inštitúcií“, hovorí  Paľo Sampo (EKOP), pričom nás členovia tejto organizácie vedú po padinských skládkach – akoby sme boli na výlete z nočnej mory.

Nakladanie s komunálnym odpadom je pomerne dobre zorganizované v celej Obci Kovačica, ktorej Padina patrí, nazdáva sa člen EKOP-a, podotýkajúc, že existuje firma, ktorá pravidelne odváža tento odpad na skládku, nachádzajúcu sa pri dedine Samoš.

„V Padine sa raz týždenne vynáša komunálny odpad, raz za mesiac plastový a hliníkový odpad. Ale každodenne sa stretávame s tým, že niektorí ľudia vyhadzujú komunálny odpad v okolí dediny, do dier a údolí na okraji dediny, pretože zdá sa, že najjednoduchšie nájsť dieru, zasypať ju odpadom, ale čo potom?!“, pýta sa Paľo Sampor.

„Padina má skládky, ale otázkou je, či sú legálne alebo nie, či sú adekvátne organizované alebo nie sú“, hovorí  Mirko Bílek  (EKOP) a dodáva:

„Odkedy si ja pamätám, v okolí Padiny boli vždy skládky. Samozrejme, že ich musí mať každá dedina, no predtým, v 80. rokoch minulého storočia, miestni vyhadzovali úplne iný druh odpadu. Vyhadzovali „zetke“, slamu, iba ojedinele ste mohli naraziť na zhrdzavený lavór. Tiež kedysi, keď ste na smetisko vyhodili tehly, po niekoľkých rokoch ony sa rozpadli, no teraz je problém, že sa na skládky vyhadzuje všeličo, a tak sa do podzemných vôd môžu dostať rôzne nebezpečné látky.“

Práve kvôli neadekvátnej likvidácii odpadu, Padina čelí ekologickej hrozbe, a to potenciálnej kontaminácii pitnej vody, usudzujú v Ekologickom hnutí Padina.

Pavel Brezina: „Igelitové tašky upchávajú poľnohospodársku mechanizáciu, čo je viditeľné hneď, ale to, čo nevidíme, je znečistenie podzemnej vody.“ / Foto © Storyteller

Vodný zdroj, ktorý zásobuje Padinu pitnou vodou sa nachádza asi 50 metrov od skládky vo Višničkovej hôrke. V jej blízkosti sú orné poľnohospodárske pôdy, dozvedáme sa od  Pavla Brezinu , poľnohospodára z Padiny, ktorý sa pred mnohými rokmi priklonil k ochranárskym a regeneračným metódam obrábania pôdy, ktorými sa chráni pôda a životné prostredie.

Pavel, ktorý je zároveň predsedom Združenia poľnohospodárov v Padine, presne vie, prečo je dôležité problém skládky čo najskôr vyriešiť.

„Aj orné pôdy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti skládky, sú týmto veľkým problémom zasiahnuté. Ak by táto skládka naozaj bola „stavebná“, ako je naznačené, nebol by to až taký problém, ale plastového a nylonového odpadu je tiež príliš, a to všetko končí v pôde. Vietor rozfúka igelitové tašky, zastaví ich prvá siatina, a takýto odpad často upcháva poľnohospodársku mechanizáciu. To je niečo, čo je viditeľné hneď, ako náhle dôjde k znečisteniu, ale to, čo nevidíme, je podzemná voda, ktorá sa znečisťuje“, zdôrazňuje náš spolubesedník.

Práve preto je našou ďalšou zástavkou Nový Sad. Odchádzame na Prírodovedno-matematickú fakultu, aby sme z prvej ruky všetko zistili o negatívnych vplyvoch smetísk na zdravie ľudí.

Negatívne vplyvy smetísk na zdravie ľudí v Padine

„Na skládky sa dá pozerať ako na reaktor, v ktorom máme „vklad“, a to je odpad, a máme „východ“, ktorým je spravidla, najmä pri nelegálnych skládkach, znečistenie vychádzajúce zo skládky. Znečistenie je emitované dvoma hlavnými spôsobmi – a to skládkovým výluhom a skládkovým plynom“, vysvetľuje  Slaven Tenodi , asistent na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade, ktorý sa vo svojej vedeckej práci okrem iného zaoberá hodnotením vplyvu skládok komunálneho odpadu na životné prostredie.

smetiská
Slaven Tenodi: „Keď máme skládku, ktorá emituje znečistenie rovnako ako reaktor, najmä ak je blízko zdroja zásobovania vodou, riziko pre ľudí je oveľa väčšie.“ / Foto © Storyteller

V prípade neupravených a ilegálnych skládok, tieto znečistenia sú nekontrolované, teda voľne sa pohybujú, šíria a končia v iných médiách životného prostredia.

„Najväčším rizikom sú vodné zdroje, pretože výluh zo skládky, ktorý sa nezachytáva, sa dostáva buď do povrchových vodných tokov, ako sú rieky, kanály, jazerá, alebo presakuje pôdou a dostáva sa do podzemných vôd“, hovorí tento odborník. „To je obzvlášť veľké nebezpečenstvo pre Vojvodinu, pretože je orientovaná výlučne na využívanie podzemných vôd – na zásobovanie obyvateľstva vodou, takže tým je aj riziko vyššie.“

Presne taká situácia je v Padine. Jedno z troch nelegálnych smetísk, ktoré sú oficiálne na zozname nelegálnych skládok v Srbsku, sa nachádza na území, ktorého pôda je čiastočne piesočnatá, a je iba na niekoľko metrov od zdroja pitnej vody.

„Keď máme skládku, ktorá emituje znečistenie rovnako ako reaktor, najmä ak je blízko zdroja zásobovania vodou, riziko pre ľudí je oveľa väčšie, pretože výluh predstavuje komplexnú zmes s rôznym znečistením. Táto voda je tmavohnedá, teda hnedá, s nepríjemným zápachom a obsahuje rôzne látky, ako sú kovy, sulfáty, chloridy, pesticídy a patogénne mikroorganizmy“, vysvetľuje tento odborník.

smetiská

Tenodi dodáva, že toto znečistenie, ktoré možno vidieť najmä na príklade ťažkých kovov, ktoré môžu byť toxické, dokonca aj karcinogénne a mutagénne, čiastočne zostáva v pôde a môže sa uvoľňovať rôznymi procesmi.

„Pri piesočnatej alebo extrémne piesočnatej pôde je toto zadržiavanie v menšom rozsahu, čo znamená, že znečistenie sa pohybuje voľnejšie a dostáva sa do podzemných vôd, a vážne degraduje ich kvalitu“, hovorí Tenodi. „Keď máte piesočnatú pôdu, ktorá je veľmi priepustná, potom prakticky neexistuje ochrana vodného zdroja pred priesakom, ktorý sa dostane do podzemnej vody a znečistí ju.“

Mimochodom, spraš a piesok sú druhy pôdy nazývané ocedit, vysvetľuje nám  Lýdia Príbeľová , mladá master biologička z Padiny. „To znamená, že akákoľvek voda cez tento druh pôdy ľahko odteká, a keď sa na takýto terén navezie betón a rôzne iné druhy odpadu, v prípade dažďa, všetky tie znečistenie sa „scedia“ dole do zeme, a zo zeme do podzemných vôd. To znamená, že keď sa takýto druh znečistenia nachádza okolo nás, dostane sa aj k nám“, hovorí Lýdia.

👇 Pozrite si, čo hovorí Lýdia Príbeľová. 👇

Mimochodom, celá Obec Kovačica, podľa Slavena Tenodiho, nemá dobre zorganizovaný systém zberu odpadu, ktorý dodáva, že výsledkom toho je identifikácia 13 nelegálnych skládok v celej obci, čo však neznamená, že ich nie je aj viac.

„Každá z týchto nelegálnych skládok predstavuje nebezpečenstvo pre životné prostredie“, hovorí Slaven Tenodi a pripomína, že výstavba regionálnej sanitárnej skládky v Zreňanine podľa Regionálneho plánu nakladania odpadom pre Mesto Zreňanin a Obce Sečanj, Titel a Kovačica, Padina, ako súčasť kovačickej obce, mala patriť do uvedeného spoločného regiónu. Keďže výstavba tohto regionálneho strediska zberu odpadov je zatiaľ vo fáze plánovania, podľa Rozhodnutia o spoločnom zabezpečení a realizácii odpadového hospodárstva na území Srbska z roku 2018, Obec Kovačica svoj odpad odváža a odkladá na Regionálnej skládke v Pančeve.

Ani Špeciálna prírodná rezervácia Doliny pri Padine nie je imúnna voči odpadu

V Srbsku existuje približne 2.305 nelegálnych skládok, uvádza sa v správe Odpadové hospodárstvo v Srbskej republike v období rokov 2011 – 2019 Agentúry na ochranu životného prostredia, a viac ako 50 z nich sa nachádza v prírodných oblastiach po celom Srbsku. Žiaľ, k ním môžeme zaradiť aj Padinu, pretože dve najväčšie smetiská sa nachádzajú v oblasti Špeciálnej prírodnej rezervácie Doliny pri Padine (SRP „Doline kod Padine“).

„Jedno z tých smetísk sa nachádza v juhovýchodnej časti Padiny, na pozemku, o ktorom má EKOP informáciu, že je určený na vynášanie stavebného odpadu, a nachádza sa na území Špeciálnej prírodnej rezervácie Doliny pri Padine“, hovorí Paľo Sampor a do rozhovoru sa ďalej zapája  Božena Pavelová , tiež členka EKOP-a.

„Vedeli ste, že na území špeciálnej prírodnej rezervácie, tu, kde práve stojíme, sa z času na čas objaví jazierko fekálnych a odpadových vôd, hneď vedľa zemného úseku, ktorý je domovom trupiálu vlhovitého, prísne chránenom a ohrozenom druhu vtákov?!“, ukazuje nám mladá ekologická aktivistka miesto, kde je negatívny vplyv človeka na životné prostredie často viditeľný, a neraz zachytiteľný aj zmyslami.

smetiská
Božena Pavelová: „Vedeli ste, že na území špeciálnej prírodnej rezervácie sa z času na čas objaví jazierko fekálnych a odpadových vôd?!“ / Foto © Storyteller

Od členov EKOP-a sa dozvedáme, že všetky uvedené problémy boli nahlásené kompetentným inštitúciám, ktoré buď popreli existenciu problému, alebo vôbec nereagovali.

„Všetky smetiská majú negatívny vplyv na ľudí aj na životné prostredie. Keď hovoríme konkrétne o Špeciálnej prírodnej rezervácii v Padine, je to ešte výraznejšie, pretože toto územie má konkrétne vlastnosti, na základe ktorých získalo ochranu“, vysvetľuje Božena. „Jazierko fekálnej vody, ktoré tu vlani v lete vytvoril človek, a nie príroda, má bezprostredný negatívny vplyv na prírodu, konkrétne na trupiály vlhovité, ktoré v takýchto podmienkach nemôžu žiť.“

Ale to je iba jeden z mnohých príkladov negatívneho vplyvu nekontrolovaného skládkovania odpadu v Padine, zdôrazňuje táto členka EKOP-a. „Je to podobné ako ohrozovanie životných podmienok kolónie sysľa pasienkového, ale aj iných druhov flóry a fauny“, dodáva Božena Pavelová.

 Slobodan Puzović , odborník na ochranu prírody z Pokrajinského ústavu ochrany prírody, ktorý je jedným z autorov Štúdie ochrany Špeciálnej prírodnej rezervácie Doliny pri Padine, potvrdzuje, že len na dvoch mikrolokalitách v navrhnutých hraníc navrhnutej špeciálnej rezervácie sú prítomné ilegálne smetiská.

„Jednou z nich je severná lokalita vo Višničkovej, ktorá je v rámci hraníc chráneného územia a je tam predpísané opatrenie, ktorým je zakázané nakladanie s akýmkoľvek odpadom. To znamená, že kto by tam hodil akýkoľvek odpad, to by nebolo v súlade so štúdiou ochrany územia, ktorá v procedúre ochrany“, vysvetľuje Puzović a spomína ďalšiu, južnú mikrolokalitu Dolina.

smetiská

Ďalej vysvetľuje, že odpad sa tam hromadí už dlhší čas a podľa informácií, ktoré dostali z Obce Kovačica, je táto lokalita v oficiálnych obecných dokumentoch formálne vyhlásená miestom, kde je povolené hromadiť stavebný odpad.

„Štúdiou sme to zakázali a to teraz treba uviesť do praxe spôsobom, že práve obec to zmení, ak je teda v platnosti spomínaný predpis, ktorý umožňuje odvoz stavebného odpadu na uvedenú lokalitu, tak, že určí iné miesto, aby sa všetko zosúladilo s tým, čo predpokladá štúdia ochrany prírody“, hovorí odborník na ochranu prírody.

Žiaľ, od nikoho z Obce Kovačica sa nám k tejto téme nepodarilo získať žiadne informácie, hoci sme sa snažili nadviazať oficiálny kontakt. Z kancelárie predsedu tejto banátskej obce sme dostali iba písomnú odpoveď, že „predseda Obce Kovačica sa pre vopred naplánované povinnosti nemôže zúčastniť interiew“.

smetiská
Slobodan Puzović: „V budúcnosti by sa mala realizovať sanácia, vlastne revitalizácia spomínaných lokalít, na ktorých sa nachádzajú nelegálne smetiská.“ / Foto © Storyteller

Slobodan Puzović v kontexte Špeciálnej prírodnej rezervácie Doliny pri Padine zdôrazňuje, že by sa v budúcnosti mala realizovať sanácia, vlastne revitalizácia spomínaných lokalít, na ktorých sa nachádzajú nelegálne smetiská.

„Keď sme začali valorizovať prírodné hodnoty územia, kde je dnes špeciálna prírodná rezervácia, boli sme vedomí, že toto územie je dosť malé, pretiahnuté a obklopené náhornými plošinami, kde sú teraz poľnohospodárske plochy. Preto je podstata ochrany tohto územia špeciálna, teda ide o špecifický manažment vzácnych druhov, ich populáciu a biotopov, ktoré podporujú prežitie týchto druhov. Tak sme prišli s nápadom urobiť z neho špeciálnu prírodnú rezerváciu, hoci prax v Srbsku je úplne iná. Malé územia v Srbsku doteraz takmer nikdy neboli vyhlásené za špeciálne prírodné rezervácie, až na pár výnimiek, väčšinou však išlo o nižšie kategórie ochrany, ako sú parky či prírodné pamiatky“, vysvetľuje odborník na ochranu prírody.

Namiesto záveru

Podľa Boženy Pavelovej, členky EKOP-a, problém spočíva v tom, že občania nevedia kam s inertným, objemným či dokonca až fekálnym odpadom, a dodáva, že je to dlhodobý problém na vyššej úrovni, pretože kompetentné inštitúcie nepodnikajú v tomto ohľade žiadne kroky.

Na druhej strane aj Božena, ale aj všetci ostatní členovia EKOP-a, keď sa s nimi lúčime a z Padiny odchádzame s nádejou, že sa problém nelegálnych smetísk v tejto dedine čo najskôr vyrieši, uzavierajú:

„Je dôležité, aby sme všetci zmenili spôsob a model, ktorým ho tvoríme – a bohužiaľ vytvárame ho stále viac a viac – a zbavujeme sa odpadu, pretože žijeme v civilizovanom svete. V minulosti, keď sa produkovalo oveľa menej odpadu, existujúci model zaobchádzania s odpadom bol pravdepodobne adekvátny, no v modernej dobe je už dávno zastaraný a nezodpovedajúci. A treba ho meniť.“

*Tento projekt podporila British Council. Postoje a názory vyjadrené v produkovanom obsahu nevyhnutne nevyjadrujú postoje organizácie, ktorá projekt podporila.

About the author

Vladimíra Dorčová Valtnerová, Anna Berediová and zo srbčiny preložil Ivica Grujić Litavský

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.