Predvolebná kampaň – malá škola mediálnej gramotnosti [PODKAST]

Volebná kampaň v Srbsku aj tohto roku ukázala, že vo verejnej sfére a médiách je prítomná agresívna a senzačná komunikácia a záplava falošných správ, čo má veľmi negatívne dôsledky pre jednotlivcov a spoločnosť. Z tohto dôvodu sa mediálna gramotnosť ako zručnosť v chápaní mediálneho obsahu, ako ich užitočných a dôležitých prvkov, tak tých, ktoré sú neprofesionálne a potenciálne manipulatívne, stáva hlavným nástrojom a činiteľom v boji proti negatívnym dôsledkom agresívnej verejnej a mediálnej komunikácie.

Počas predvolebnej kampane, ktoru v rámci mediálneho monitoringu Novosadskej novinárskej školy sledoval a analyzoval portál FakeNews Tragač práve z hľadiska falošných správ, nebolo veľa falošných správ na tému volieb. Skutočnosť, že chýbali, „neznamená, že samotná kampaň nebola manipulatívna“, uvádza sa v Zborníku prác o kampani v tradičných médiách a sociálnych sieťach Novosadskej novinárskej školy v Novom Sade.

Počas monitoringu redakcia Tragaču v predvolebnej kampani analyzovala 191 titulných strán domácich denníkov (všetky okrem Športového denníka a Magyar Szó). Vo viac ako tretine vybraných titulkov bolo zaznamenané určité porušenie Kódexu novinárov Srbska, pričom na prvom mieste bol Informer, uvádza sa v prieskume NNŠ, v ktorom sa konštatuj, že „je to väčšinou útočný diskurz a označovanie a zriedka faktické klamstvá, ktoré by sme mohli faktograficky mohli dokázať. “

„Každá predvolebná volebná kampaň môže slúžiť ako malá škola mediálnej gramotnosti, tj. príležitosť rozpoznať skrytú reklamu, neobjektívne spravodajstvo, ale aj demagógiu a iné typy logických chýb vo verejnej prezentácii kandidátov,“ hovorí Stefan Janjić, šéfredaktor portálu FakeNews Tragač, ktorý je určený pre mediálnych profesionálov, edukátorov, budúcich novinárov a všetkým občanom, ktorí sa chcú pripojiť k boju proti dezinformáciám.

Keď mediálnu gramotnosť pozorujeme v súvislosti s nedávnymi protestmi v Belehrade a väčších mestách Vojvodiny a Srbska, Janjić zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť sa najlepšie praktizuje porovnávacou metódou, keď môžete porovnávať dobré a zlé, aktívne a pasívne, profesionálne a neprofesionálne spravodajstvo.

“Veći deo televizijske publike nije imao tu priliku za vreme demonstracija, budući da je sa kanala koji imaju nacionalnu frekvenciju servirana samo jedna, pristrasna i propagandističa verzija događaja“, dodaje on.

„Väčšina televíznych divákov nemala počas demonštrácií takúto príležitosť, pretože na kanáloch so štátnou frekvenciou sa podávala iba jedna, neobjektívna a propagandistická verzia udalostí,“ dodáva.

Najslabší článok v reťazci mediálnej gramotnosti vo volebnej kampani

Ak sa voľby uskutočňujú slobodne, bez donucovania a úplatkárstva, voľba možnosti nie je nikdy úplne racionálnym rozhodnutím, bez emócií, mieni Stefan Janjić a dodáva, že je zlé, keď sa takéto rozhodnutia vynášajú výlučne na základe hnevu, alebo na druhej strane slepej lásky k určitému kandidátovi alebo strane.

„Veľká časť predvolebných mediálnych stratégií sa venuje práve tomu: posilniť náš výber a upevniť ho silnými emóciami. Preto sa aj presadzujú mimoriadne citlivé témy, ako sú migračná kríza alebo liečba chorých detí v zahraničí. Je ťažké posúdiť, do akej miery mala všeobecná úroveň mediálnej gramotnosti vplyv na výsledok týchto volieb, pretože neexistuje presná metodika na meranie mediálnej gramotnosti, ani nemožno jednoznačne oddeliť a označiť vplyv mediálnej gramotnosti od iných vplyvov. Okrem toho, existuje opodstatnená obava, že jedna časť voličov sa nerozhodla slobodne – a ak pre určitú stranu volíte zo strachu alebo z peňazí, nezáleží na tom, aká je úroveň vašej mediálnej gramotnosti,“ hovorí Janjić.

Anna Jašková, predsedníčka Asociácie slovenských novinárov vo Vojvodine, mieni, že ľudia, ktorí stoja za tohtoročnou predvolebnou kampaňou zvládli pravidlá mediálnej manipulácie.

“Zostalo len predpokladať, že užívatelia budú nekriticky brať všetko, čo sa im ponúka a zvoliť si patričné médium pre cieľovú skupinu. Veličenie hlúposti, ktoré sme mali možnosť vidieť, prejav na úrovni trojročného dietaťa, ktorý predpokladá, že ten, ktorý informáciu berie väčšie mentálne kapacity nemá, neúplné informácie a dezinfomácie… A samozrejme cenzúra,” hovorí Jašková a pokračuje v napočitovaní najslabších článkov v kontexte mediálnej gramotnosti a predvolebnej kampane:

“Očakávajúca dominácia vládnucej strany na všetkých štátnych komerčných a verejnoprávnych médiach. Obštrukcia práce a správanie sa voči novinárom, ktorí kladú otázky, ktoré nie sú zostavené v kabinete prezidenta, väznenie a zúčtovanie sa s novinármi a pod. Pionierske kroky v mobilizácii tzv. botovskej armády na socialných sieťach s cieľom osloviť mladšiu populáciu.”

Tieto lacné a zmanipulované hlasy prišli na inkasáciu dnes, keď zdravotníctvo zlyhalo a počet obetí je od začiatku epidémie najväčší. A tiež strach. Strach, ktorý víťazí nad integritou, ktorý mobilizuje podmienené vojsko podporiť túto abomináciu moci.

Anna Jašková

Ona pripomína aj na najsilnejšie zneužívanie pandémie a situácie v oblasti verejného zdravia a hospodárstva v prospech „lacných“ hlasov.

“A tak občania operovali s pojmami “Vučićových 100 eúr”, “Vučićove respirátori” a pod. Tieto lacné a zmanipulované hlasy prišli na inkasáciu dnes, keď zdravotníctvo zlyhalo a počet obetí je od začiatku epidémie najväčší. A tiež strach. Strach, ktorý víťazí nad integritou, ktorý mobilizuje podmienené vojsko podporiť túto abomináciu moci. Otázka je, či títo ľudia už majú čo utratiť?”

 Falošné správy a ako ich spoznať

Invázia falošných správ a konšpiračných teórií, najmä s výskytom pandémie korona vírusu, ktorá bola úrodnou pôdou pre predvolebné trénovanie občanov a predvolebnú kampaň, na určitý spôsob ukázala, že mnohí občania nerozlišujú falošné správy od skutočných, pravdivých.

FakeNews Tragač pripravil elektronické vydanie Sprievodcu bojom proti falošným správam, ktoré poskytuje mnoho užitočných rád v oblasti overovania obsahu zo spoločenských sietí a rizikových portálov.

„Falošné správy uvádzané domácimi médiami sú väčšinou veľmi jednoduché, pripravené bez zložitých manipulačných techník a pokročilých nástrojov. Podozrivé správy spoznáte podľa rozprávkovej polarizácie, v ktorej sú niektorí aktéri vždy pozitívni, pracovití, múdri a ochranárski, zatiaľ čo iní sú zradcami, podvodníkmi, zlodejmi, klamármi a nepriateľmi,“ Stefan Janjić radí, ako rozpoznať falošné správy.

Podozrivé správy spoznáte podľa rozprávkovej polarizácie, v ktorej sú niektorí aktéri vždy pozitívni, pracovití, múdri a ochranárski, zatiaľ čo iní sú zradcami, podvodníkmi, zlodejmi, klamármi a nepriateľmi.

Stefan Janjić

„Danas postoji i čitav niz alata koje možemo koristiti za detekciju manipulacija (Google i Yandex nude obrnutu pretragu fotografija, Quetext nudi analizu plagiranih tekstova, a Photoforensics analizu fotomontaža), ali naši najistaknutiji tabloidini mediji nemaju potrebe da se upuštaju u komplikovane manipulacije, budući da imaju izuzetne rezultate i na osnovu laži koje se mogu smisliti za pet minuta”, dodaje on.

„Dnes existuje množstvo nástrojov, ktoré môžeme použiť na detekciu manipulácií (Google a Yandex ponúkajú spätné vyhľadávanie fotografií, Quetext ponúka analýzu plagiátorského textu a Photoforensics fotomontážnu analýzu), ale naše najvýznamnejšie bulvárne médiá sa nemusia zaoberať komplikovanými manipuláciami, pretože majú výnimočné výsledky založené na klamstvách, ktoré si možno vymyslieť za päť minút,“ dodáva.

Prečítajte a vypočujte si aj: Ruženka Šimoniová-Černáková: Deti, ktoré sa vyučujú v menšinových jazykoch majú väčšie potenciály získať interkultúrnu citlivosť [PODKAST]

Anna Jašková vníma mediálnu gramotnosť ako spôsob, ako vytvoriť svoj vlastný kritický filter.

“Pod podmienkou, že sa mediálnej gramotnosti budeme učiť už od najmladšieho veku, budeme mať vybudovaný vlastný kritický filter, ktorý nám v tom pomôže. Ak sa začneme seriózne zaoberať zhubnými mediálnymi obsahmi, mediálnymi zvykmi u detí a mladeži, technickými zručnosťami a výrobou mediálnych obsahov, spôsobmi komunikácie na úrovni občan – predstavitelia štátu, média sa stanú pomôckou a nie hrozbou,” mieni Anna Jašková.

Na otázku ako sa ukázali menšinové média, konkrétne slovenské, v spravodajstve o voľbách 2020, Anna Jašková hovorí, že sa “neukázali nijako”.

“Týždenník Hlas ľudu sa stál pamfletom vládnucej strany. Verejno-právne médiá nevykročili nad svoje povinosti prezentácie volebných listín. Lokálne média boli podmienené lokálnými oligarchmi a takmer nebolamožnosť dozvedieť sa z nich, ktoré listiny sa uchádzajú o lokálne miestne spoločenstva a o kritickom postoji už vôbec nemožno hovoriť. V nedostatku možnosti výberu a kvalitných obsahov, ťažko je vytvoriť kritickú mienku,” uzaviera predsedníčka Asociácie slovenských novinárov vo Vojvodine Anna Jašková.

Vypočujte si celý rozhovor s Annou Jaškovou v podkaste Storyteller.

Projekt LABORATÓRIUM ZODPOVEDNEJ A TVORIVEJ ŽURNALISTIKY, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.