Priestory Rádioklubu Petrovec z Báčskeho Petrovca sú miestom stretnutia a kamarátenia milovníkov rádioamatérstva. Tam sa dohovárajú ohľadom nových aktivít a účastí v súťažiach, navzájom si radia, delia sa o skúsenosti, chvália sa nadviazanými rádiovými spojeniami a niekedy im stačí len spoločne popíjať kávu. Je to tak už 57 rokov, čo existuje rádioklub, ktorého volací znak je YU7AJM.
Tradíciu rádioamatérstva v Báčskom Petrovci zachováva a pokračuje v nej dnes 16 členov rôznych generácií a profesií, avšak s rovnakým záujmom. Zaujíma ich rádiotechnika, elektronika, fyzika, dokonca aj geografia a astronómia. Kým pre niekoho je nadviazanie rádiového spojenia s rádioamatérmi z rôznych svetadielov poriadnou výzvou, iní trávia hodiny opravovaním starých rádiostaníc, výrobou nových prístrojov či zdokonaľovaním zariadení.
Pavel Benka je predsedom Rádioklubu Petrovec a rádioamatér s vyše 30-ročnou praxou. Hovorí, že ide o technický a celoživotný koníček, pretože rádioamatérovi ani v neskoršom veku nič nebráni vo výskume rádiokomunikácií. Z hľadiska vzdelania neexistujú žiadne obmedzenia, vyžadujú sa len základné znalosti fyzikálnych zákonov a záujem o rádiotechniku. A časom sa cez skúsenosti dá všetko naučiť a osvojiť si.
„V klube máme členov s rôznym vzdelanostným profilom: od ľudí so základnou školou až po doktorov vied“ – hovorí Pavel Benka.
Je tu však jedna podmienka. Aby mohli rádioamatéri vysielať na rozhlasovej stanici, musia zložiť skúšku a získať licenciu. Potom získajú aj jedinečný volací znak, ktorým sa predstavia pri nadväzovaní rádiového spojenia. Pavel Benka je v éteri známy ako YT7TA.
„Spojenie nadväzujeme pomocou rádiostanice, tak je potrebné mať anténu. Na frekvenciách, ktoré používame, môžeme počúvať a ak natrafíme na niekoho, kto vysiela, môžeme ho kontaktovať. Tiež môžeme my zavolať, takže ak nás niekto počuje, môže sa nám ozvať. Sú to náhodne vytvorené spojenia“ – vysvetľuje náš spolubesedník.
Po nadviazaní rádiového spojenia môže komunikácia prebiehať pomocou Morseovej abecedy, hlasom, ale aj digitálnymi prostriedkami. Rozvoj techniky sa podpísal aj na rádioamaterizme.
Veľa toho sa zmenilo, ale to neubralo na kráse a pôvabe tejto záľuby, dodáva Pavel Benka. Sadnúť si k rádiostanici a predviesť svoje schopnosti je vždy výzva. Každé dosiahnuté rádiové spojenie je odmenou, no rádioamatéri sú hrdí najmä na kontakty so vzdialenými krajinami na iných kontinentoch či regiónoch, v ktorých je rádioamatérstvo rozvinuté.
„Je veľa vecí, na ktoré som hrdý. Čo sa týka najvzdialenejších spojení, na krátkych vlnách mám pokryté všetky kontinenty a Nový Zéland, ako aj niektoré ostrovy v Tichom oceáne. V poslednom čase mi však najväčší záujem budí práca na vysokých frekvenciách“ – prezrádza Pavel.
Steny Rádioklubu Petrovec zdobia diplomy a ocenenia zo súťaží. Všetko sú to spomienky na dosiahnuté úspechy, ale aj na pamätné priateľstvá. Prívetivosť a spolupatričnosť sú vlastnosti, ktoré zdobia každého rádioamatéra, preto si často zbalí svoje vybavenie a vyrazí do prírody – hľadať vhodné miesto na vysielanie a príjem rádiových signálov.
V rádioamatérstve sa je stále čo učiť
Kým Pavel rozpráva o všetkých krásach rádioamatérstva, do klubu prichádzajú bratia – Ivan a Andrej Lomenovci, dlhoroční rádioamatéri. Ich strýko je jedným zo zakladateľov rádioklubu v Báčskom Petrovci a s ním túto záľubu objavili už ako deti.
„Toto je drahý koníček“ – hovorí Andrej – „tiahne nás neustále kupovať niečo nové z výbavy, a keď si niečo objednáme, niekedy to urobíme aj tajne, aby manželky alebo ostatní členovia rodiny o tom nevedeli“ – vtipne sa zdôveruje.
V klube funguje vysielačka, ktorú môžu využívať, no mnohí členovia majú doma aj potrebnú techniku, s ktorou trávia voľný čas. Ako akési trofeje si nechávajú QSL lístky, ktoré sú koncipované takmer ako pohľadnice. Rádioamatéri si ich navzájom posielajú a sú potvrdením, že spojenie bolo nadviazané, kedy a akým spôsobom. Tešia sa z každého individuálneho úspechu, no v rádioamatérstve je najkrajšia tímová práca a kamarátenie.
„S touto záľubou ma najviac spája trávenie času s ľuďmi. Keď sú rádioamatérske súťaže, ideme niekam do prírody, kde zostávame dva dni. Som hrdý na všetky diplomy, ktoré sme ako klub dostali, a moje najvzdialenejšie spojenie na ultrakrátkych vlnách bolo s rádioamatérom zo Škótska“ – rozpráva Ivan Lomen.
Rádioamatérstvo je koníček, ktorému sa venujú prevažne muži. Žien je málo, hoci v niektorých krajinách fungujú aj ženské rádiokluby. V malom prostredí, akým je Báčsky Petrovec, nie je ani veľa mladých ľudí, ktorí by sa o toto zaujímali. Za posledných desať rokov mali len troch nových členov, ktorí zložili skúšku a tak získali licenciu.
Hoci sa tejto záľube venujú pre osobné potešenie a bez akéhokoľvek materiálneho zisku, rádioamatéri môžu byť veľkým prínosom pre celú spoločnosť, najmä v krízových situáciách. Neraz sa to potvrdilo – v časoch vojny alebo počas prírodných katastrof, keď iný typ komunikácie medzi ľuďmi z rôznych regiónov nebol možný. Preto zachovanie tradície a prežitie rádioklubov nie je dôležité len pre rádioamatérov. Na otázku, koľko vlastných peňazí investujú do fungovania činnosti klubu, pretože financie z iných zdrojov nestačia, s úsmevom odpovedajú: „… Radšej o tom nebudeme hovoriť.“
Pridaj komentár & Dodaj komentar