REDAKČNÝ KOMENTÁR: Pandorinu skrinku kysáčska škola otvára

REDAKČNÝ KOMENTÁR

Aj dnes bolo rušno v Kysáči. Podobne ako pred týždňom, keď zamestnanci ZŠ Ľudovíta Štúra vyjadrili nespokojnosť nad spôsobom voľby novej úradujúcej riaditeľky, do ktorého sa, ako tvrdia, vplietali ruky straníckej politiky, ktorá mienku kolektívu zavesila na hák. Tentoraz sa Kysáčania, a to nielen zamestanci školy, ale aj predstavitelia syndikátov osvetových pracovníkov z Nového Sadu a Báčskej Palanky, či občania z okolitých miest, protestne zoskupili na námestí tejto dediny. Protest a vôbec podozrivé dianie vo veci voľby novej vedúcej tváre kysáčskej školy odomklo Pandorinu skrinku nahromadených nepoctivých a netransparentných praktík v strešných inštitúciách Slovákov vo Vojvodine.

Dnešné protestné zoskupenie zorganizované podľa platného legislatívneho aktu však neprešlo pokojne, slobodne ešte menej. Hoci Zákon o verejnom zhromažďovaní určuje, že pokojné zhromažďovanie je slobodné, toto právo si dnes Kysáčania nemohli vychutnať. Ich pokoj narúšala hlasná hudba a performancia pokrajinského poslanca a podpredsedu NRSNM Pavla Surového, ktorý ako na parádu v slovenskej košeli chodil s transparentom „Slováci, kto z vás je bez hriechu, nech hodí do mňa kameň.“.

Protestujúci sa však nedali vyprovokovať. Dôstojne opäť otočili chrbát týmto praktikám, ale v prejavoch poukázali na všetky nekorektné spôsoby vo veci aktuálnej situácie v kysáčskej škole.

Nečestné, – a čas ukáže, či aj nezákonné – praktiky sa dejú aj na iných úrovniach slovenskej národnostnej kultúrnej politiky.

Smelosť kysáčskych osvetárov totiž otvorila Pandorinu skrinku, z ktorej vyskakuje množstvo problémov v oblasti slovenského národnostného (menšinového) školstva a kultúry. O informovaní netreba zvlášť hovoriť. Všetkým je jasné, keď sa im do rúk dostane čerstvá slovenská tlač.

Právo na slobodu prejavu a vlastného názoru v oblastiach, ktoré sa týkajú jedného menšinového spoločenstva, ako je vzdelávanie, kultúra, informovanie a úradné používanie jazyka a písma, Slováci vo Vojvodine už nepoznajú. O svojich názoroch, či návrhoch mnohí odborníci v konkrétnych oblastiach môžu diskutovať iba medzi štyrmi stenami svojich príbytkov, pri káve a na spoločenských sieťach, lebo kompetentná inštitúcia všetky relevantné osobnosti odstavila. Odsunula na okraj, postavila pomyslený vysoký plot s ostrím, aby, nedajbože, títo nepreskočili a nenavrhli iné spôsoby ako sa postaviť zoči-voči úskaliam, ktorá prináša doba, aj politika v oblastiach, ktoré vplývajú na zachovanie a rozvoj slovenského národnostného spoločenstva.

Odstavuje ich aj ďalej. Veď čo by tak robila riaditeľka, ktorú si zvolil kolektív v nejakej tej základnej škole, či na strednej škole? Žeby tzv. národnostný parlament, či pokrajinské štruktúry lepšie vedeli ako kto a čo robí v dedinskej škole? Alebo je chyba v majiteľke nesprávneho alebo žiadneho členského preukazu „správnej“ politickej strany?

Dokonca, načo by nám bola riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorej viacročné pracovné skúsenosti a úspechy hovoria viac než tisíc slov, keď si môžeme netransparentne na elektronickej schôdzi – a pozor! počas núdzového stavu – bez očí verejnosti zvoliť osobu, ktorá napríklad nesplnila podmienku súbehu na riaditeľa tejto inštitúcie, ktorú v článku 36 predpisuje Zákon o kultúre a ktorá hovorí o minimálnej pracovnej skúsenosti v kultúre.

Nový riaditeľ ÚKVS túto pracovnú skúsenosť nemá. A predsa už sedí v riaditeľskom kresle. Čítali ste niekde o tom? Vlastne ani nie. Lebo maniere predstaviteľov strešných inštitúcií Slovákov opisuje zypacupákovský výrok: Cit, ani pis. Ty nevieš!

Prečítajte aj článok V Belgicku zdravotníci otočili chrbát premiérke, v Kysáči zamestnanci základnej školy novej úradujúcej riaditeľke

Cit, ani pis. Ty nevieš! Táto dávno ustálená spoločensko-politická norma v Srbsku vraj podnietila niektorých členov a nečlenov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na organizovanie petície na odvolanie členov NRSNM, lebo práve táto inštitúcia má na rováši všetky spomenuté a nespomenuté praktiky, ktoré neslúžia na slávu vojvodinských Slovákov. Uvidíme čo z toho bude.

Protest v Kysáči otvoril Pandorinu skrinku. Je schopná komunita Slovákov popasovať sa problémami, ktoré teraz už s veľkým praskom vyrazili zo skrine?

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.